Abrahám je nazývaný „otcom všetkých, ktorí majú vieru“ (Rimanom 4:11). Aj jeho milovaná manželka Sára prejavila vieru (Hebrejom 11:11). Abrahám a Sára sú vynikajúcimi príkladmi viery, ktorí prešli mnohými skúškami.
Abrahámova viera a sťahovanie
Abrahám prejavil vieru, keď mu Boh prikázal opustiť svoj domov. Jehova mu povedal: „Vyjdi zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem.“ (1. Mojžišova 12:1)
Verný patriarcha poslúchol. Apoštol Pavol píše: „Vierou Abrahám, keď bol povolaný, poslúchol a vyšiel na miesto, ktoré mal dostať do dedičstva.“ Abrahám žil v meste Ur, ktoré bolo prosperujúcim centrom v Mezopotámii. Podľa archeologických nálezov boli domy v Abrahámových časoch postavené z tehál, s omietnutými a nalíčenými stenami. Niektoré zámožné sídla mali až 20 izieb a poskytovali pohodlný život.
Abrahám sa so svojou rodinou najprv presťahoval do Háranu v severnej Mezopotámii a potom do Kanaanu. Bola to vzdialenosť približne 1600 kilometrov.
Sárina poslušnosť a dôvera v Boha
Sára bola poslušná a na Abraháma sa pozerala ako na svojho „pána“ (1. Petra 3:5, 6). Niektorí učenci to považujú za prejav jej úctivého postoja. Predovšetkým však Sára dôverovala Jehovovi.
Hoci sa od nás dnes neočakáva, že opustíme domov na znak poslušnosti Bohu, Abrahám a Sára neoľutovali svoje rozhodnutie. „Keby boli naozaj stále spomínali na miesto, z ktorého vyšli, boli by mali príležitosť vrátiť sa,“ píše apoštol Pavol. Dôverovali, že Jehova „sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“.
Božie sľuby a Abrahámovo vedenie
Keď Abrahám prišiel do Kanaanu, Boh mu povedal: „Tvojmu semenu dám túto krajinu.“ Abrahám na to reagoval vystavaním oltára a „vzývaním Jehovovho mena“ (1. Mojžišova 12:7, 8).
Jehova Abrahámovi požehnal bohatstvom a jeho tábor bol početný. Zhromaždil 318 vycvičených mužov, čo naznačuje, že celkový počet jeho ľudí bol viac ako 1000. Abrahám sa ujal vedenia v uctievaní a vyučoval členov svojej domácnosti, aby „sa držali Jehovovej cesty a tak konali spravodlivosť a súd“ (1. Mojžišova 18:19).
Abrahámov príklad môže byť povzbudením pre hlavy kresťanských rodín, pretože úspešne viedol svoju domácnosť k spoliehaniu sa na Jehovu.
Riešenie sporov a Božia spravodlivosť
Abrahám bol zbožným človekom, ktorý nedovolil, aby pokračovali hádky medzi jeho pastiermi a pastiermi jeho synovca Lóta. Navrhol, aby oddelili svoje tábory a mladšiemu Lótovi dal možnosť vybrať si krajinu.
V situáciách, kde musíme voliť medzi trvaním na svojich právach a ustúpením v záujme pokoja, si môžeme spomenúť, že Jehova nedovolil Abrahámovi utrpieť škodu, keď Lótovi prejavil ohľad. Naopak, Abrahámovi a jeho semenu sľúbil celú krajinu.
Neplodnosť a Boží zásah
Napriek sľubom o semene zostávala Sára neplodná. Abrahám sa o tom zmienil Bohu. Obával sa, či jeho dedičom nebude služobník Eliezer.
Keď dieťa stále neprichádzalo a 75-ročná Sára prestala dúfať, navrhla Abrahámovi: „Jehova ma uzavrel, aby som nerodila deti. Prosím, maj pomer s mojou slúžkou. Azda dostanem deti z nej.“
Abrahám si potom vzal Hagar za vedľajšiu ženu a ona otehotnela. Keď Hagar zistila, že je tehotná, začala pohŕdať svojou paňou.
Abrahám a Sára sa v dobrej viere rozhodli pre postup, ktorý bol v tých časoch všeobecne prijímaný. Avšak, toto nebol spôsob, akým chcel Jehova dať Abrahámovi potomka. Aj nám môže kultúrne prostredie diktovať určité konanie, ale to nemusí znamenať, že s tým Boh súhlasí.
Narodenie Izmaela a Izáka
Časom Hagar porodila Abrahámovi syna Izmaela, ktorý však nebol sľúbeným semenom.
Keď Boh oznámil, že Sára porodí syna, „Abrahám padol na tvár a rozosmial sa a v srdci si povedal: ‚Narodí sa storočnému mužovi dieťa a bude Sára, áno, deväťdesiatročná žena, rodiť?‘“ (1. Mojžišova 17:17). Keď neskôr anjel zopakoval toto posolstvo a Sára ho počula, „rozosmiala sa v sebe“.
Pre Jehovu však nie je nič „príliš neobyčajné“. „Vierou... Jehova označil Izáka za dlho očakávaného dediča.“ (1. Mojžišova 21:12)
Skúška viery: Obetovanie Izáka
Abrahám musel byť šokovaný, keď Boh žiadal, aby obetoval svojho syna Izáka. Mal však rozumné dôvody Bohu bezvýhradne dôverovať.
Nebol Jehova schopný vzkriesiť Izáka z mŕtvych? (Hebrejom 11:17-19) Nedokázal svoju moc, keď zázračne obnovil plodnosť Abraháma a Sáry, aby sa Izák vôbec mohol narodiť? Abrahám bol presvedčený, že Boh je schopný splniť svoje sľuby, a preto bol pripravený poslúchnuť.
Boh mu však nedovolil zabiť Izáka. Veril, že dedič Jehovových sľubov si nemôže vziať za manželku ctiteľku falošných bohov z krajiny Kanaán.
Manželstvo Izáka a Rebeky
Abrahám veril, že dedič Jehovových sľubov si nemôže vziať za manželku ctiteľku falošných bohov z krajiny Kanaán. Ako by mohol zbožný rodič schváliť manželstvo svojho dieťaťa s niekým, kto neslúži Jehovovi?
Boh požehnal toto úsilie, keď naznačil, že Rebeka je žena, ktorú vybral, aby sa stala Izákovou manželkou a pramatkou Mesiáša.
Príklad vytrvalosti a viery
Abrahám a Sára boli príkladní vo vytrvalosti v skúškach a prejavovaní viery v Božie sľuby. Hoci boli rovnako nedokonalí ako my, keď zistili, aká je Božia vôľa, ihneď sa jej prispôsobili.
Abrahám je preto známy ako „Jehovov priateľ“ a Sára ako „svätá žena dúfajúca v Boha“ (Jakub 2:23; 1. Petra 3:5).
Ak sa budeme snažiť napodobňovať vieru Abraháma a Sáry, aj my sa budeme môcť tešiť zo vzácneho dôverného priateľstva s Bohom.
Abrahám a Sára – oficiálny krátky film
Biblické pohľady na plodnosť a náhradné materstvo
Túžba po deťoch je jednou z najsilnejších ľudských túžob. Biblia obsahuje príbehy žien, ktoré sa stretávali s neplodnosťou a hľadali riešenia vo viere.
Príklad Abraháma a Sáry ukazuje, že Boh koná aj v situáciách, ktoré sa zdajú byť nemožné. Napriek ich veku a neplodnosti im Boh splnil sľub o potomkovi.
Príbeh Sáry a Hagar v 1. Mojžišovej 16 ilustruje prax náhradného materstva, ktorá bola v staroveku bežná. Hoci tento postup nebol zakázaný zákonom ani zvyklosťami, rozprávač Genezis s ním nesúhlasí, čo naznačujú aj dôsledky tohto konania.
Biblické texty zdôrazňujú, že plodnosť a manželstvo sú Božím darom a súčasťou jeho plánu. Príbehy Chany, Zachariáša a Alžbety potvrdzujú, že Boh vypočuje modlitby neplodných párov.
Reprodukčné technológie a kresťanský pohľad
V modernej dobe existujú rôzne reprodukčné technológie, ako je umelé oplodnenie (IVF). Biblia sa k nim priamo nevyjadruje, ale kresťanské princípy týkajúce sa posvätnosti života a manželstva môžu byť vodítkom pri ich posudzovaní.
Niektoré reprodukčné technológie, ako je IVF, zahŕňajú vytváranie a manipuláciu s embryami, čo vyvoláva etické otázky týkajúce sa počatia a statusu embrya ako ľudskej osoby.
Pre páry, ktoré zápasia s neplodnosťou, je dôležité hľadať riešenia, ktoré sú v súlade s biblickými princípmi, a spoliehať sa na vieru a modlitbu.
Nádej a Božia vernosť
Neplodnosť neznamená koniec nádeje. Príbehy z Biblie a súčasné svedectvá ukazujú, že Boh môže zasiahnuť a požehnať páry deťmi.
Dôležité je mať vieru v Božie načasovanie a jeho dokonalý plán. Boh je Bohom života a jeho láska k ľuďom sa prejavuje v plnení ich najhlbších túžob.
Aj keď cesta k rodičovstvu môže byť náročná, Boh je verný a nikdy neodmietne tých, ktorí ho vážne hľadajú.