Mnohí rodičia sa stretávajú s podobnou situáciou: večer túžia uložiť svoje dieťa do postele, no ono napriek tomu, že je najedené, prebalené a všetko sa zdá byť v poriadku, namiesto pokojného spánku plače. Univerzálna metóda uspávania dieťaťa neexistuje. Kľúčom k úspechu je identifikovať príčinu, prečo dieťa nemôže zaspať, a až potom sa pokúsiť o jeho uspatie. V tomto článku vám ponúkneme niekoľko jednoduchých tipov, ktoré vám s tým môžu pomôcť.
Prečo dieťa nemôže zaspať?
Aby ste dieťa ľahšie uspatili, je dôležité zamyslieť sa nad možnými dôvodmi jeho nespokojnosti. Existuje viacero príčin, prečo dieťa nemôže zaspať. Medzi najčastejšie patria:
- Hlad: Aj keď ste dieťa nakŕmili, stále môže pociťovať hlad. Možno mu materské mlieko či náhradná výživa už nestačia. Aby bolo dostatočne sýte, potrebuje nakŕmiť aj v noci, a preto sa často budí.
- Bolesť: Je častou príčinou ťažkého zaspávania. V prvých mesiacoch života je to najčastejšie bolesť bruška, ktorá môže byť spôsobená alergiou na potravu, prehĺtaním vzduchu pri kŕmení či kolikou. K častým bolestiam patria aj nečistoty v ústnej dutine alebo neskôr prerezávajúce zúbky.
- Rozhádzaný biorytmus: Biorytmus pôsobí na každého človeka, deti nevynímajúc. Dieťatku dopraje spánok v pravidelnom čase. Pokiaľ dieťa prespí celý deň, je viac ako pravdepodobné, že v noci spať nebude. Rozlíšte denný a nočný spánok tak, že večer svetlo zhasnete a necháte pološero, aby si dieťatko zvyklo rozlišovať deň od noci.
Pravidelný režim a vhodné prostredie
Pravidelný režim a vhodné prostredie pre spánok sú dôležité nielen pre novorodencov a dojčatá, ale aj pre batoľatá a predškolákov. Vedieť zvoliť vhodný čas na zaspávanie dieťaťa je pre rodičov veľkou výzvou. Väčšina detí má svoje spacie návyky nastavené tak, že ich nemení. Posúvanie večerného času uspatia na neskoršiu hodinu nemusí pomôcť, ak je dieťa ranné vtáča. Dokonca aj skoršie ukladanie dieťaťa do postele môže mať opačný účinok - dieťa bude príliš unavené a ťažšie zaspí. Naopak, dieťa naučené chodiť spávať v neskoršiu hodinu, sa bude ťažko učiť zaspávať skôr. Dôležitejšia je tu pravidelnosť.
Vhodné prostredie pozitívne vplýva na uspatie dieťaťa. Vyvetraná izba, primeraná teplota a vlhkosť vzduchu, vhodné umiestnenie postieľky dieťaťa či vhodný matrac len dopomôžu k lepšiemu zaspatiu.
Viac o vhodnom prostredí a režime si môžete prečítať v našom článku o zdravom spánku detí.
Sľúbené tipy na jednoduchšie uspatie dieťaťa
Tu je niekoľko praktických tipov, ktoré vám môžu pomôcť pri uspávaní vášho dieťaťa:
-
Začnite prípravu už v tehotenstve
Vedecky bolo dokázané, že bábätko už v prenatálnom vývoji vníma zvuky z vonkajšieho prostredia a dokáže si ich zapamätať. Ak ste svojmu dieťatku počas tehotenstva spievali alebo púšťali hudbu, je pravdepodobné, že ho aj po narodení táto hudba upokojí. Pokiaľ má vaše dieťatko problémy pri zaspávaní, siahnite po hudbe či piesni, ktorú ste mu počas tehotenstva spievali, a uvidíte, že to urobí zázraky.
-
Dieťa zabaľte do perinky
Maličký novorodenec rýchlejšie zaspí, pokiaľ ho zaviniete do perinky. Poskytne mu to pocit bezpečia, na ktorý je zvyknutý z mamičkinho bruška. Pokiaľ sa dieťatko strháva zo spánku kvôli reflexným pohybom ručičiek, pomôže práve ich zabalenie.
-
Teplo a ešte raz teplo
Novorodenec si síce dokáže vyrobiť teplo, ale nedokáže si ho udržať, a preto je pre neho dôležité. Napadlo vám niekedy, že váš drobec nemôže zaspať a plače preto, lebo mu je jednoducho zima? Pritom riešenie je veľmi jednoduché. Kým ho uložíte do postieľky, dajte do nej termofor, aby sa postieľka vyhriala, a uvidíte, že bábätko v takejto vyhriatej postieľke čoskoro spokojne zaspí.
-
Zhasnite svetlo
Aj keď mnohým bábätkám svetlo neprekáža a pokojne pri ňom zaspia, nemusí to byť prípad vášho dieťaťa. Svetlo mu môže veľmi prekážať, preto vyskúšajte zatemniť okná a tak ho uložiť spať.
-
Hladkanie a kolísanie dieťaťa
Medzi veľmi účinné uspávacie prostriedky patrí hladkanie dieťatka. Môžete ho hladiť na hlavičke, brušku či na chrbátiku. Tým dosiahnete efekt upokojenia a dieťa rýchlejšie zaspí. Veľmi účinné je hladkanie prstami po čielku dieťaťa - nežne po čielku prechádzajte až ku špičke nosa. Uvidíte, ako rýchlo ho uspíte, mnohým drobcom sa takéto hladkanie veľmi páči. Jemné kolísanie v náručí je tiež veľmi príjemné a často pomôže dieťatko upokojiť, keď je mrzuté. Navodzuje mu príjemný pocit z bruška mamičky, keď sa pri jej pohybe v plodovej vode mierne kolísalo. Preto neváhajte, zoberte svojho drobca do náručia a mierne ho kolíšte.
-
Mojkáčik či plienka
Každé dieťatko sa rado túli, preto na jednoduchšie uspávanie mu môžete kúpiť „mojkáčika“ - plyšovú hračku, ktorá nie je vyplnená a je vyrobená z príjemnej látky. Dokonale však poslúži aj obyčajná plienka. Dotyk príjemného materiálu v oblasti tváričky donúti dieťa zavrieť oči a je len otázkou času, kedy tvrdo zaspí.
-
Nepreháňajte to s dekoráciami
Každý rodič chce spríjemniť svojmu dieťaťu jeho priestor. Preto je často vidieť postieľku plnú hračiek, plyšových zvieratiek, vankúšov, dečiek či kolotočov. Niektoré veci však môžu skôr rozptyľovať, hlavne u dieťaťa, ktoré už pozoruje svoje okolie. Preto pri uspávaní nechajte v postieľke minimum vecí a len to najnevyhnutnejšie.
Ako naučiť dieťa spať samé v postieľke?
Ak máte pocit, že vaše dieťa už je dostatočne veľké (napríklad má rok) a zmena spánkového prostredia preň môže byť stresujúca, postupne ho zoznamujte s novou postieľkou alebo izbou. Nechajte ho, nech sa v nej počas dňa hrá. Malo by v nej mať obľúbené hračky a predmety. Ak sa vám podarí, že tam zaspí aspoň cez deň, máte na 50 % vyhraté. Večer ho tam uspíte štandardným spôsobom. Najdôležitejší bod však je, že vždy, keď sa v noci zobudí, musíte prísť za ním. Dieťa musí mať istotu, že je v bezpečí, a že aj keď s ním nie ste v izbe a v posteli po zobudení, na zavolanie prídete. Len tak bude mať dôveru aj v spánok bez vás.
Čím skôr začnete učiť dieťa spať samé v postieľke, tým lepšie. Deti si veľmi rýchlo vytvárajú zvyky, ktoré je následne veľmi ťažké odučiť. Ak začnete s učením spánku v postieľke hneď od narodenia, nemusíte to riešiť neskôr.
Ako naučiť dieťa spať celú noc?
Naučiť dieťa spať v noci bez budenia je komplexnejší proces. Každý odborník na detské spánkové poradenstvo vám povie, že deťom sa spánkové fázy menia a vyvíjajú približne do tretieho roka života. Môžete sa pokúsiť vytvoriť dieťaťu dokonalé podmienky pre spánok (správna teplota v izbe, čerstvý vzduch, plné bruško, pohodlný matrac, mäkké pyžamko, prázdny mechúr), no kým sa v detskom mozgu neudejú tie správne chemické procesy a dieťa si nedokáže pospájať jednotlivé spánkové fázy do jedného dlhého spánku, nič s tým nenarobíte. Niektoré deti prespia celú noc už vo veku 6 mesiacov, iné na tento režim nabehnú až v období nástupu do škôlky.
Ako naučiť ročné dieťa spať cez deň v postieľke?
Medzi prvým a druhým rokom života sa deťom postupne zmenšuje počet spánkov počas dňa. Z troch sa stanú dva, z dvoch už len jeden obedný. V mnohých prípadoch sa môže stať, že dieťa odmietne spať cez deň úplne. V takom prípade však môže byť problém s ním celý deň vydržať a večer už bude také unavené a nervózne, že budete mať problém ho uspať. Ako teda docieliť, aby si dieťa aspoň na pol hodinku zdriemlo aj cez obed? Môže sa vám to podariť, ak mu vytvoríte režim a počas doobedia ho unavíte. Môžete napríklad vstávať o siedmej a každé doobedie ísť aspoň na 2 hodiny von, nech sa dieťa poriadne unaví. V takom prípade ho po výdatnom obede oveľa ľahšie uspíte. Ak však nechcete, aby potom dieťa bolo hore až do polnoci, snažte sa poobedný spánok skrátiť na minimum, pokojne len na 20 minút. Ak by prespalo 2-3 hodiny, večer máte o zábavu postarané.
Tipy na záver
Na začiatok môžete dieťa v novej postieľke alebo samé v izbe uspávať pri svetle, držať ho za ruku a čakať, až kým nezaspí. O pár dní môžete vypustiť napríklad držanie za ruku, neskôr zase svetlo nahradiť len malou lampičkou či bludičkou a nakoniec nechať dieťa v izbe, aby skúsilo zaspať samo.
Pri učení samostatného zaspávania je dôležité, aby dieťa malo istotu, že ste blízko a prídete, ak vás potrebuje. Pri metóde regulovaného plaču, ktorá je často odporúčaná, môžete dieťa po uložení do postieľky pohladkať a odísť z miestnosti. Ak začne plakať, sledujte čas. Po minúte plaču sa vráťte, dieťa slovne upokojte a uistite, že ste nablízku. Potom opäť odídete a interval predĺžite. Takto intervaly postupne predlžujete, pričom vždy dieťa slovne upokojíte. Dieťa pochopí, že nie ste preč a v prípade núdze mu prídete na pomoc. Neriskujete tak traumu z náhleho odlúčenia.
Nezabúdajte, že každé dieťa je iné. Niektoré deti spia v postieľke bez problémov od narodenia, iné si vyžadujú viac času a trpezlivosti. Dôležité je nájsť prístup, ktorý bude vyhovovať vám aj vášmu dieťaťu. Aj keď sa to hneď nepodarí, nezúfajte a hľadajte ďalšie spôsoby. V konečnom dôsledku sa predsa každé jedno dieťa, skôr či neskôr, naučí spať samo.