Potrat je citlivá téma, o ktorej sa často mlčí, najmä počas očakávania prírastku do rodiny. Je prekvapujúce, že spontánny potrat ukončí 15 až 25 % tehotenstiev, ktoré boli potvrdené lekárom alebo tehotenským testom. Vzhľadom na to, že sa o tejto téme v spoločnosti málo hovorí, môže sa žena po strate dieťaťa cítiť osamelo, akoby bola v ojedinelej situácii. Opak je však pravdou.
Uvedené percento potratov je pravdepodobne ešte vyššie z dvoch dôvodov. Krvácanie sprevádzajúce potrat je ľahko zameniteľné za menštruáciu. V prípade kompletného potratu sa maternica úplne sama vyprázdni. Tento proces je spojený s kŕčmi v podbrušku, ktoré sa podobajú pôrodným kontrakciám, bolesťou a krvácaním. Nazýva sa aj samovoľný potrat.
Nekompletný potrat je charakterizovaný krvácaním, kŕčmi a otvoreným krčkom maternice. Zmeškaný (alebo nepovšimnutý, zamlčaný) potrat sa naopak neprejavuje žiadnymi príznakmi.
Potrat ako proces a jeho možnosti
Je dôležité pochopiť, že potrat nie je jednorazová udalosť, ale proces, ktorý môže trvať rôzne dlho. Ak sa potrat začne krvácaním a kŕčmi v podbrušku, je pravdepodobné, že bude kompletný a stačí počkať na jeho prirodzený priebeh.
Niektorí lekári môžu ponúknuť podanie prostaglandínov (misoprostol alebo mifepristone), ktoré stimulujú kontrakcie maternice a urýchľujú celý proces. Medzi najčastejšie nežiaduce účinky týchto liekov patria nevoľnosť a hnačka. Nesmú sa užívať pri podvýžive alebo zlyhaní obličiek, nadobličiek či pečene.
Poslednou možnosťou je chirurgické vyčistenie maternice, známe ako kyretáž. Tento zákrok sa vykonáva cez pošvu a môže byť absolvovaný ambulantne s lokálnou anestéziou. Po zákroku sa zvyčajne podávajú antibiotiká na prevenciu infekcie.
Bez ohľadu na zvolenú možnosť je nevyhnutná kontrola u lekára o niekoľko dní, ideálne po skončení krvácania. Po spontánnom potrate sa odporúča počkať približne 2 týždne. Počas tohto obdobia je z dôvodu rizika infekcie zakázané vkladať čokoľvek do pošvy (tampóny, pesary) a je nutné sa vyhnúť pohlavnému styku.
Regenerácia po potrate
Menštruačné krvácanie sa zvyčajne obnoví o 4 až 6 týždňov, no ovulácia môže nastať už po 14 dňoch od potratu. Hoci sa kedysi odporúčalo čakať s ďalším tehotenstvom 3 až 6 mesiacov, riziko tehotenských komplikácií u žien po potrate je rovnaké ako u žien, ktoré nepotratili. Každý prípad je individuálny, preto je najlepšie poradiť sa s lekárom o vhodnom načasovaní ďalšieho tehotenstva.
Prečo práve ja? Pochopenie príčin potratov
Otázka "Prečo práve ja?" trápi mnohé ženy po potrate. Hoci sa môže zdať, že existuje nespočetné množstvo dôvodov na sebavinu, vývoj nového človeka je komplexný proces a občas sa v ňom niečo "pokazí".
Štatistiky a rizikové faktory
Štatisticky má žena, ktorá raz potratila, rovnakú šancu na úspešné tehotenstvo ako žena, ktorá túto skúsenosť nemá. Pri 3 a viacerých potratoch (čo sa týka asi 1 % žien) je však nutné pátrať po príčine.
- Vek ženy: Riziko potratu stúpa s vekom, po 45. roku je to až 50 %.
- Chromozomálne abnormality: Sú príčinou približne 50 % spontánnych potratov.
- Rh faktor: Odlišná krvná skupina matky a dieťaťa môže byť príčinou.
- Infekcie: Medzi najčastejšie patria bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdie, herpes, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenovírusy a koronavírusy.
- Materské ochorenia: Antifosfolipidový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko.
- Anatomické abnormality: Vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť myómov môžu byť príčinou.
- Vek otca: Vyšší vek otca (nad 40 rokov) tiež zvyšuje riziko.
- Životný štýl: Fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu, nočná práca a chronický stres môžu prispieť k riziku.
- Obezita matky: Niektoré štúdie nepotvrdzujú obezitu ako jednoznačný rizikový faktor, no faktory životného štýlu sú významnejšie.
V 20-50 % prípadov sa príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí. V ostatných prípadoch sa príčiny delia na tie zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny. Rh imunizácia, ktorá bola kedysi častou príčinou, rapídne klesla.
Príčiny potratu v I. trimestri
V tomto období sú najčastejšími príčinami genetické poruchy (asi v 46 % prípadov), niektoré infekcie, materské ochorenia ako antifosfolipidový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy, vrodené vývojové chyby maternice a prítomnosť myómov.
Príčiny potratu/úmrtia plodu v II. trimestri
V druhom trimestri môžu byť príčinou zdravotné problémy matky, placentárne príčiny (napr. abrupcia placenty, placenta praevia) a ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozomálne anómálie, vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu).
Príčiny úmrtia plodu v III. trimestri
V treťom trimestri je často diskutovaná obtočená pupočná šnúra, ale aj spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu, predčasné odlúčenie placenty, hypertenzia, preeklampsia či autoimunitné ochorenia matky. Je však dôležité poznamenať, že abnormality pupočnej šnúry, vrátane jej obtočenia okolo krku plodu, sa nachádzajú aj u značného percenta normálnych pôrodov.
Pôrod mŕtveho dieťatka: Možnosti a priebeh
Spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu závisí od gestačného veku, predchádzajúcich jaziev na maternici a počtu predchádzajúcich pôrodov. Väčšina pacientiek aj lekárov preferuje čo najrýchlejšie načasovanie pôrodu, čo znamená hospitalizáciu.
Pri potratoch do 12. týždňa sa odporúča vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, počas ktorých môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Toto obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu pomôcť rodičom vyrovnať sa s realitou úmrtia plodu.
Predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici však môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, hoci zriedkavo. Rýchle pôrodenie alebo potratenie plodu je dôležité na zabránenie hemokoagulačným komplikáciám.
Pred pôrodom mŕtveho plodu sa vykonávajú rôzne vyšetrenia vrátane tlaku krvi, pulzu, telesnej teploty, pôrodníckeho vyšetrenia, odberov krvi na krvný obraz, parametre zrážanlivosti, biochemické vyšetrenie, ultrazvuk a diagnostika infekcií.
Možnosti ukončenia tehotenstva
- I. trimester: Aplikujú sa lieky do pošvy alebo ústami s cieľom vypudiť plod. Ak tento proces zlyhá, pristupuje sa k chirurgickému odstráneniu plodu.
- Neskoršie štádiá tehotenstva: Vhodné je vyvolanie pôrodu. Pred 28. týždňom sa vaginálne aplikuje misoprostol alebo sa podáva oxytocín v infúzii. Po 28. týždni prebieha pôrod podľa bežného pôrodníckeho protokolu.
Lekári sa snažia vyhnúť cisárskemu rezu, ktorý je metódou voľby len v život ohrozujúcich situáciách alebo pri absolútnych kontraindikáciách k vaginálnemu pôrodu. Cisársky rez je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti.
Pitvy a následné vyšetrenia
Odborníci zdôrazňujú nutnosť odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. Aj keď rodičia môžu nesúhlasiť, ich rozhodnutie sa rešpektuje. Rodičia sú informovaní o dôvodoch pitvy a iných vyšetrení, ktoré môžu priniesť zásadné informácie pre budúce tehotenstvo.
Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná o možnosti čiastočnej diagnostiky odobratím vzorky tkaniva, krvi alebo zhotovením röntgenových snímok.
Nasledovať by malo podrobné zisťovanie údajov o zdravotnom stave matky, otca a rodinných príslušníkov, zhodnotenie priebehu gravidity a vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom. Tieto vyšetrenia pomáhajú zistiť príčinu a poskytnúť rodičom vhodné poradenstvo.
Laktácia po pôrode mŕtveho plodu
Po pôrode mŕtveho plodu sa môže spustiť proces laktácie, pretože placenta už aktivovala hormóny stimulujúce produkciu mlieka. Lekári navrhnú zastavenie laktácie pomocou špecifických liekov.
Psychická podpora a pomoc
Fyzické zotavenie zvyčajne trvá niekoľko týždňov, no psychické zotavenie je individuálna záležitosť a môže trvať oveľa dlhšie. Je dôležité pristupovať k rodičom s maximálnou citlivosťou.
Ak rodičia dali dieťaťu meno, je vhodné hovoriť o dieťati jeho menom. Ak si želajú vidieť alebo podržať dieťa v náručí, táto možnosť by im mala byť ponúknutá, ak to aktuálny stav dieťaťa a matky umožňujú.
Niektorí rodičia si vyhotovujú pamiatky na dieťa vo forme fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov.
Klinické pracoviská zvyčajne zabezpečia psychológa alebo psychiatra, ako aj duchovnú službu, ak o ňu rodičia požiadajú. Existujú aj podporné centrá a organizácie, ktoré pomáhajú rodičom pri spracovaní straty.
Právo na pochovanie dieťaťa
Zákon umožňuje vyžiadať si telesné pozostatky v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a následne ich pochovať. Po potrate začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie o pochovaní.
Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni.
Pri pôrode mŕtveho dieťaťa sa dieťa zapisuje do matriky, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia o vydávaní potrateného plodu. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťaťa sa zabezpečuje priamo na základe zákona o pohrebníctve.
Ako predísť potratu či úmrtiu bábätka v maternici?
V 20-50 % prípadov sa príčina úmrtia plodu či potratu nezistí. Až 76 % prípadov úmrtia dieťaťa počas tehotenstva globálne je nečakaných.
Nie ste na vine a vo väčšine prípadov teda potrat nie je výsledkom niečoho, čo ste urobili alebo neurobili. Počas tehotenstva dodáva vaše telo vyvíjajúcemu sa plodu hormóny a živiny. Chyby sa môžu vyskytnúť náhodne pri delení buniek embrya alebo v dôsledku poškodeného vajíčka či spermie. S vývojom plodu môžu interferovať aj rôzne zdravotné podmienky a návyky životného štýlu.
Cvičenie a pohlavný styk však nie sú príčinou potratov. Mnohokrát sa môže stať, že dôjde k potratu skôr, ako sa dozviete, že ste tehotná.
Potrat vs. menštruácia
Potrat skoro na začiatku tehotenstva je možné mylne považovať za menštruáciu, je to však menej pravdepodobné po 8. týždni. Väčšina potratov prebehne počas prvého trimestra - prvých 12 týždňov tehotenstva. Najvyššie riziko potratu je práve v prvých týždňoch tehotenstva. Medzi 13. a 20. týždňom tehotenstva sa riziko potratu ešte zníži.
Spontánny potrat v ranom tehotenstve je bežný a končí tak asi 10 % známych tehotenstiev. Riziko potratu stúpa s vekom - vo veku 35 rokov je to 20 %.
Potrat neznamená, že už nebudete môcť mať dieťa. Väčšina potratov je spôsobená prirodzenými a neodvrátiteľnými príčinami. Niektoré rizikové faktory však môžu zvýšiť šance na spontánny potrat.
Zmiešané dvojčatá (Syndróm miznúceho dvojčaťa)
Tento typ potratu nastáva, keď u ženy, u ktorej bolo predtým diagnostikované tehotenstvo s dvojčatami, sa zistí iba jeden plod. V mnohých prípadoch sa zmiznuté dvojča reabsorbuje do placenty.
Nie všetkým potratom sa dá zabrániť, no môžete podniknúť kroky na udržanie zdravého tehotenstva. Potrat nutne neznamená, že v budúcnosti nepočnete dieťa.
Liečba a zotavenie po potrate
Liečba potrebná po potrate závisí od jeho typu. Riziko komplikácií pri liečbe je veľmi malé. Zotavenie tela závisí od pokročilosti tehotenstva pred potratom.
Hoci tehotenské hormóny môžu po potrate pretrvávať v krvi niekoľko mesiacov, normálna menštruácia by sa mala obnoviť o štyri až šesť týždňov. Je normálne po potrate prežívať širokú škálu emócií. Nájdite si čas pre seba. Smútok a trúchlenie sú prirodzené, no ak je to potrebné, požiadajte o pomoc.
Po potrate je dobré počkať, kým budete fyzicky aj emocionálne pripravená, než sa pokúsite znova otehotnieť. Taktiež je vhodné požiadať lekára o radu pri vypracovaní plánu koncepcie.
Potrat je zvyčajne jednorazový. Ak ste však zažili dva alebo viac po sebe idúcich potratov, lekár vám odporučí vyšetrenie na zistenie príčiny.
Psychické zvládanie straty
Pre mnohé ženy nastáva po potrate veľmi bolestivé obdobie. Je ťažké pozerať sa na malé deti, matky s kočíkmi, pretože všetko vyvoláva pocity smútku a u niektorých aj viny.
Aj napriek stratám nádejí a radosného očakávania dieťatka je nutné postaviť sa tejto skutočnosti. Zmierňujúco môže pôsobiť fakt, že ak by sa plod vyvíjal ďalej, mohol by mať komplikácie nezlučiteľné so životom. Netreba sa vzdávať nádejí na zdravý priebeh ďalšej tehotnosti.
Postabortívny syndróm je posttraumatická porucha po potrate, ktorá vás núti neustále prežívať a vracať sa k danej udalosti. Hoci môžete porodiť desať zdravých detí, na to jedno stratené nikdy nezabudnete. Smútok sa môže znovu vynoriť v čase výročia potratu alebo dátumu, keď sa malo vaše dieťa narodiť.
Ak cítite, že vás valcujú negatívne pocity, vyhľadajte odborníka alebo sa zverte niekomu, komu dôverujete. Nie ste v tom sama.