Spánkové potreby detí v 15 mesiacoch a vývojové míľniky

Potreba spánku u detí je mimoriadne individuálna a neexistuje na ňu jednoznačná odpoveď. Hoci sa nedá presne určiť konkrétny čas spánku, spánkové potreby dieťaťa v určitom veku sa zvyčajne pohybujú v odporúčanom rozpätí. V prvých mesiacoch života je spánková potreba bábätiek veľmi vysoká, pričom v priebehu 24 hodín môžu prespať až 18 hodín. Dĺžka ich spánkov sa môže výrazne líšiť - niektoré bábätká majú dlhé spánky, ktoré si vyžadujú budenie na kŕmenie, zatiaľ čo iné majú viac krátkych spánkov. V tomto období je tiež bežné, že koliky, reflux alebo iné nepohody výrazne ovplyvňujú kvalitu spánku. Cieľom by malo byť najprv zmierniť tieto ťažkosti a poskytnúť dieťaťu komfort, až potom sa zamerať na spánok. Veľkým pomocníkom v tomto veku sú kontakty kože na kožu a masáže.

Postupne sa začína jasnejšie formovať potreba denného a nočného spánku. Okolo 7. - 8. mesiaca života deti prechádzajú na dva denné spánky v celkovej dĺžke 2,5 - 3 hodiny. Dĺžka týchto spánkov môže byť podobná, alebo jeden môže byť kratší a druhý dlhší. V tomto období sa môže líšiť aj dĺžka bdelých okien počas dňa.

Vývoj spánkových návykov

Potreba denného spánku sa s rastúcim vekom dieťaťa znižuje. Niektoré deti v tomto období potrebujú už len približne 1,5 - 2 hodiny denného spánku. Väčšina detí do roka a pol prejde na jeden denný spánok okolo obeda. Dĺžka denného spánku sa ďalej skracuje a niektoré deti okolo troch rokov denný spánok úplne vypúšťajú. Sú deti, ktoré stále bez problémov cez deň prespia aj 2 hodiny, zatiaľ čo iné potiahnu len hodinu. Všetko toto je v rámci normy a závisí od individuálnej spánkovej potreby dieťaťa.

Individuálne spánkové potreby

Je dôležité si uvedomiť, že tabuľky týkajúce sa potreby spánku v jednotlivých vekoch sú len orientačné. Hoci sa väčšina detí pohybuje v stanovenom spektre, nie každé dieťa sa dá týmto „štandardom“ prispôsobiť. Rodičovská intuícia je kľúčová. Ak dieťa pôsobí spokojne a jeho režim mu prospieva, nezáleží na tom, či sa „zmestí“ do tabuliek.

Príkladom je 5-mesačné dievčatko s bdelým oknom 3,5 hodiny, ktoré spalo len dvakrát denne, hoci väčšina detí v tomto veku potrebuje tri denné spánky a ich bdelé okno je okolo 2 hodín. Snažiť sa ho „napasovať“ do iného režimu bolo pre rodičov nemožné. Ďalším príkladom je 10-mesačný chlapček, ktorý bol stále na troch kratších spánkoch, čo vyhovovalo rodičom a noci boli dobré. U 12-mesačného dievčatka, ktoré spalo 2,5 hodiny denne s jedným denným spánkom, sa matka obávala skorého prechodu na jeden spánok. Dlhšie bdelé okná jej však vyhovovali a dievčatko bolo spokojné. Príklad 19-mesačného dievčatka ukazuje, že ak spalo cez deň viac ako hodinu, malo problém večer zaspať a v noci sa často budilo. Rodičia si mysleli, že hodina spánku mu nestačí, no nedokázali dosiahnuť lepšie noci pri dlhšom dennom spánku.

Ak niečo funguje, nie je potrebné to meniť. To, že spánok vášho dieťaťa nevyzerá podľa bežne dostupných zdrojov, neznamená, že nie je kvalitný. Kvalitu spánku viete posúdiť sami na základe správania dieťaťa cez deň a priebehu noci. Nočný spánok je často ukazovateľom toho, či máme denný režim a denný spánok nastavené podľa potrieb dieťaťa.

Spánkové potreby v 15 mesiacoch

Batoľa vo veku 15 mesiacov zvyčajne prespí 10 až 13,5 hodiny v noci a 1 až 3,5 hodiny počas dňa. Potreba denného spánku sa postupne znižuje. Väčšine detí okolo 15. mesiaca stačí jeden dlhší spánok namiesto dvoch kratších zdriemnutí. Dieťa v druhom roku života potrebuje spať dlhšie ako dospelý, ale kratšie ako v prvom roku.

V tomto období sa môže vyskytnúť prechod z dvoch na jeden denný spánok. Je dôležité sledovať únavu dieťaťa a postupne striedať dva a jeden spánok. Pri prechode na jeden spánok sa odporúča posunúť večierku na skorší čas, nie ju udržiavať neskoro. Dĺžka bdenia by nemala byť prestrelená, ani v tomto veku.

Po prechode na jeden spánok bude dieťa pravdepodobne ukladané na spánok skôr, pretože bude unavené. Postupne sa tento spánok môže posúvať k neskoršiemu času. Množstvo denného spánku je v tomto veku individuálne; 2 hodiny sú považované za zlatý stred, na ktorom väčšina detí funguje ideálne. V tomto období môžete očakávať občasný protest pri zaspávaní.

Spánková regresia a jej prejavy

Spánková regresia je fenomén, kedy dieťa, ktoré doteraz dobre spalo, zrazu začne mať problémy so spánkom. Môže sa to prejavovať častejším nočným budením, odmietaním denného spánku, podráždenosťou alebo protestmi voči spánkovému režimu. Spánková regresia zvyčajne trvá od 2 do 6 týždňov a po tomto čase sa spánkový cyklus stabilizuje.

Kedy očakávať spánkovú regresiu

Spánková regresia sa často spája s psychomotorickými míľnikmi vo vývoji dieťaťa:

• 4. mesiac veku: Zmena z „bábätkovského“ spánku na spánok podobnejší dospelým, rozvíjajúci sa cirkadiálny rytmus, čo spôsobuje nestabilitu v spánkovom režime.
• 6. mesiac veku: Môže byť spojená s rastovým špurtom.
• 8. - 10. mesiac veku: Dieťa experimentuje s novými pohybovými schopnosťami (plazenie, štvornožkovanie, stavanie sa na nohy), objavuje sa separačná úzkosť.
• 12. mesiac veku: Dieťa začína chodiť, stáva sa nezávislejším a chce skúšať nové veci.
• 15. a 18. mesiac veku: Novonadobudnutá nezávislosť, prejavovanie názoru, testovanie hraníc, alebo opätovná separačná úzkosť.
• 2 roky: Môže súvisieť s učením sa na nočník, nástupom do jasličiek, alebo zmenou prostredia (napr. nová izbička).
• 3 roky: Príčinou môže byť narodenie súrodenca, nástup do škôlky, rozvíjajúca sa predstavivosť a s ňou spojené nočné mory, alebo obavy z nových vecí.

Príznaky spánkovej regresie

Bežné príznaky spánkovej regresie zahŕňajú:

• Boj s uspávaním počas dňa alebo odmietanie denného spánku.
• Boj s uspávaním večer, podráždenosť, alebo prestimulácia.
• Náhle opakované nočné budenie.
• Detská nemotornosť, podráždenosť, citlivosť alebo únava v dôsledku nedostatku spánku.
• Zvýšená naviazanosť na rodičov alebo emocionálna „závislosť“ (separačná úzkosť).
• Pokusy o únik z postele popoludní, skoro ráno alebo uprostred noci.
• Príliš skoré vstávanie.
• Problém znovu zaspať po prebudení.

Okrem vývojových míľnikov a neurologického zrenia môže za spánkovou regresiou stáť aj choroba, cestovanie, zmena prostredia, sťahovanie, nástup do škôlky alebo narodenie súrodenca. V takýchto prípadoch dieťa potrebuje hlavne uistenie a komfort od rodičov.

Ako riešiť spánkovú regresiu

Spánkovej regresii sa nedá predísť, pretože je normálnou súčasťou vývoja dieťaťa. Dôležité sú však stratégie na redukciu spánkových problémov, ako napríklad:

• Zachovajte chladnú hlavu: Nerozčuľujte sa, nevyjednávajte ani nepodplácajte. Vždy vráťte dieťa do izby, keď vstane v čase, kedy by malo spať. Poskytnite mu dostatok času na zvyknutie si na zmenu a komfort vo vašej náruči.
• Prispôsobte denný spánok: Ak má dieťa problémy spať dvakrát denne a skracuje si čas spánku, nesiľte to. Zvážte vyradenie ranného spánku a nastavenie popoludňajšieho spánku podľa potrieb dieťaťa.
• Dodržujte pravidelný rozvrh: Vytvorte večernú rutinu, ktorá pomôže dieťaťu spomaliť a pripraviť sa na nočný spánok. Obmedzte používanie technológií hodinu až dve pred spaním.
• Pridajte svetlo: Jemné nočné svetlo alebo obľúbený plyšák môžu zmierniť strach z tmy.
• Obmedzte obrazovky: Dve hodiny pred spaním by sa nemali sledovať žiadne obrazovky.
• Obmedzte tekutiny: Ak učíte dieťa na nočník, podvečer obmedzte príjem tekutín.
• Malé občerstvenie pred spaním: Malé občerstvenie pred spaním je v poriadku, najmä ak sa dieťa ...

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a potrebuje individuálny prístup. Ak máte pochybnosti o spánkových potrebách vášho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.

Vývojové míľniky v 15. mesiaci

V období okolo 15. mesiaca života dieťa vstupuje do sveta princípov, kde začína chápať, ako čo najlepšie zvládnuť určité situácie. Hračky ho zaujímajú menej, skôr sa zameriava na domáce práce a objavovanie sveta vonku. Rozmýšľa o tom, ako veci urobiť a ako zvládnuť rôzne situácie. Začína byť nezávislejšie, iniciatívnejšie a pozornejšie.

V tomto veku deti často prejavujú:

• Majetníckosť: Nechcú sa deliť o hračky, najmä s inými deťmi.
• Testovanie hraníc: Skúšajú, čo sa stane, ak urobia to či ono, alebo ako reagujú dospelí na ich správanie.
• Experimentovanie s telom: Skúmajú svoje fyzické schopnosti, ako sa pohybovať rýchlo, pomaly, opatrne.
• Záujem o domáce práce: Napodobňujú dospelých pri upratovaní, umývaní riadu, atď.
• Rozvoj reči: Rozumejú stručným pokynom, ukazujú na časti tela, predmety, snažia sa napodobňovať ostatných.
• Prejavy agresivity: Uhryznutie, sotenie, kopanie ako spôsob skúmania reakcií okolia.
• Náladovosť: Rýchle zmeny nálad, prejavy smútku bez jasnej príčiny.
• Zvýšenú potrebu pozornosti: Chcú sa hrať s rodičmi, môžu žiarliť, lipnúť na rodičoch.
• Nočné mory: Častejšie sa objavujú nočné mory, dieťa sa budí vystrašené.
• Zmeny v apetíte: Môžu stratiť chuť do jedla, alebo sa dojčené deti chcú častejšie dojčiť.
• „Bábätkovské“ správanie: Chcú byť nosené, sedieť v lone, cítiť sa blízko k rodičom.

Je dôležité zapájať dieťa do bežných každodenných povinností, aby sa cítilo pochopené a dôležité. Hranie sa, spievanie pesničiek, varenie, či spoločné upratovanie sú skvelými aktivitami, ktoré podporujú jeho rozvoj.

tags: #15 #mesacne #dieta #spanok