Hipoterapia a jej prínosy pre deti

Pozitívne pôsobenie zvierat na deti, vrátane motivačnej hodnoty koňa, radosti z hry a pohybu, je prospešné pre deti s postihnutím aj bez neho. Voltížovanie ponúka skvelé možnosti na nadviazanie kontaktov a rozvíjanie záujmov detí prostredníctvom vychádzok, spoločných hier a cvičení. Kôň slúži ako partner, prostredníctvom ktorého môžu deti zažiť situácie špecificky pôsobiace na ich potreby.

Pedagogicko-psychologické jazdenie (PPJ)

Pedagogicko-psychologické jazdenie (PPJ) je jednou zo základných zložiek hipoterapie, liečby pomocou koňa. U nás je najrozšírenejšou formou hipoterapie hiporehabilitácia, ktorá zahŕňa rehabilitačné cvičenia s pomocou koňa, rôzne polohovanie a korekčné cviky na úpravu držania tela. Pri hiporehabilitácii sa využíva najmä stoj a krok koňa.

PPJ však ponúka oveľa širšie možnosti. Okrem samotného jazdenia je kľúčový predovšetkým kontakt s koňom, budovanie vzťahu k nemu, a rôzne hry a cvičenia, pri ktorých dieťa nemusí sedieť na koni. V neskorších fázach PPJ je možné prejsť na disciplíny ako paravoltíž, parawestern či paradrezúra. Terapeut pracuje s deťmi individuálne alebo v skupinách, v jazdeckej hale, nekrytej jazdiarni alebo vo voľnej prírode. PPJ sa osvedčilo najmä v oblasti špeciálnej pedagogiky a psychológie.

Príprava a prispôsobenie pomôcok

Terapeutka Ina Burgdorf zdôrazňuje dôležitosť prispôsobenia pomôcok na čistenie koňa a jazdenie. Odporúča používať menšie kefy a žbilká, ktoré sa deťom lepšie držia. Pre úsporu nákladov je možné použiť aj kefu na topánky.

Štruktúra terapeutickej hodiny

Štruktúra terapeutickej hodiny sa líši v závislosti od konkrétneho dieťaťa, jeho potrieb, želaní a profesionality terapeuta. Pre prácu s predškolskými deťmi sa často využíva edukačno-terapeutická činnosť vychádzajúca z motopedagogiky, ktorej základ tvorí psychomotorika. Psychomotorické cvičebné aktivity, nazývané motopedagogikou, sú komplexné aktivity podporujúce vývin detí a predstavujú metódu aj pôsobiaci princíp. Motopedagogika je v podstate výchova pohybom, ktorá rozvíja motorické, kognitívne, sociálne a školské učebné procesy u detí prostredníctvom podpory a ovplyvňovania motoriky a pohybu.

V ranom detstve je prepojenie motoriky a duševného diania veľmi úzke. V bezpečnom prostredí jazdiarne môžu deti precítiť samé seba ako centrum svojej aktivity bez vonkajšieho zásahu či kontroly. Teoretickým východiskom motopedagogiky a psychomotorickej terapie sú neurofyziologické, antropologické a vývinové teórie, ktoré sa kombinujú s pedagogickými základmi liečebnej a špeciálnej pedagogiky a praktickými metodickými prístupmi skupinovej terapie, behaviorálnej terapie a psychoterapie.

Pohybové podnety, ak sú precvičované v každodenných situáciách, sa automatizujú a prispievajú k samostatnému rozvíjaniu nových pohybov. Prvou skúsenosťou v sebaovládaní dieťaťa je premena náhodných pohybov na cielené konanie. Motopedagogika v spojení s PPJ sa nazýva hipopedagogika.

Hipopedagogika a jej princípy

Juliane Deppisch a Ellen Freudenstein vyvinuli motopedagogický koncept založený nielen na vzťahu k živému zvieraťu, ale aj na schopnosti vcítenia sa, ktorá pôsobí voči ostatným deťom. Do dvoch rokov života prejavuje dieťa prirodzený strach, najmä voči veľkým zvieratám. Od tretieho roku života sa postupne buduje správanie k zvieratám, pričom sa berú do úvahy pocity ako obava, zvedavosť, radosť a pud k hre.

Motopedagogika ako pedagogický koncept intenzívne vnáša pohyb do výchovného úsilia. V prípade hipopedagogiky je hlavným prostriedkom pohybu kôň. Motopedagogika sa riadi šiestimi pravidlami:

• Uvedomenie si vlastných pocitov.
• Právo na vlastné želania (individuálny prístup).
• Striedanie napätia a uvoľnenia.
• Rozvoj tvorivosti.
• Postup podľa situácie.
• Zohľadnenie vývinového hľadiska.

Tieto princípy sú obzvlášť dôležité v predškolskom veku, kde poruchy v tejto oblasti môžu byť príčinou nápadného správania detí s vývinovými oneskoreniami alebo bez jednoznačnej diagnózy. Deficit v tejto oblasti sa odráža aj v kognitívnom a motorickom oneskorení. Cieľom je zmena vzorcov správania, odbúranie strachov, vybudovanie dôvery a sebadôvery, a z toho vyplývajúca podpora skupinovej súdržnosti.

Prekonávanie strachu a budovanie dôvery

Odbúranie strachu má dve roviny: strach v situáciách spojených s koňom a strach spojený s inými osobami (deťmi). Strach z koňa sa odbúrava postupne. Terapeut najprv predstaví dieťaťu koňa, popíše ho a umožní dieťaťu ho spolu s terapeutom dotknúť sa ho, pričom ho neustále uisťuje o bezpečnosti.

Pre deti, ktoré sa boja, je povolené sledovať kone z bezpečnej vzdialenosti. Terapeut pozoruje správanie detí, aby zistil príčinu strachu. Môže deťom umožniť pomôcť pri kŕmení alebo pozorovať zvieratá, aby videli, ako s nimi prirodzene zaobchádzajú ostatní.

Strach spôsobený inými deťmi, ktorý je častejší, sa prejavuje agresívnym alebo indiferentným správaním. Deti buď odmietajú kontakt, alebo si udržiavajú odstup. S prekonaním tohto strachu sa začína až po prekonaní strachu z koňa. Používajú sa partnerské cvičenia v kroku, kde sa deti striedajú v sedení po dvoch, hladkajú koňa a navzájom sa objímajú.

Ďalším krokom je prehĺbenie a upevnenie dôvery. Deti môžu vykonávať cvičenia ako ležanie na koni, pričom ich ostatní z bezpečnej vzdialenosti istia. Toto cvičenie je vhodné najmä pre telesne postihnuté deti, aby sa cítili súčasťou skupiny.

Budovanie dôvery a sebadôvery umožňuje dieťaťu nadviazať hlbší vzťah s koňom, spoznať ho ako priateľa a upevniť si dôveru k nemu. Platí zásada, že správanie ku koňovi sa odráža v jeho správaní k dieťaťu. Deti sa učia akceptovať zviera ako citlivú bytosť, čo im pomáha jeho zosobňovanie (oslovovanie menom, pozdravy).

Nasleduje spoločné čistenie koňa, pričom je dôležité dodržať primeraný počet detí pri jednom koni, aby sa predišlo hádkam a aby sa zohľadnila aj psychika koňa. Na začiatku a konci hodiny môže jedno dieťa odviesť koňa zo stajne a do stajne, čím sa upevňuje jeho sebadôvera a podporuje sociálna interakcia.

Rozvoj sociálnych zručností a skupinovej dynamiky

Cvičenia na upevňovanie dôvery a sebadôvery zahŕňajú napríklad sedenie na koni s predklonom, objatím okolo krku a následným ľahnutím na chrbát, pričom dieťa je pridržiavané dvoma deťmi zboku. Dôležité je, aby sa dieťa v prípade pádu mohlo spoľahnúť aj samo na seba.

Podpora skupinovej schopnosti, súdržnosti a skupinovej dynamiky je súčasťou všetkých spomínaných činností. Vytvárajú sa priateľstvá a kontakty medzi deťmi, pričom sa podporuje vzájomná pomoc v skupine. Na chrbte koňa sú deti odkázané jedna na druhú a musia prekonať prípadnú averziu voči sebe. Príkladom sú cvičenia, kde pád jedného ovplyvní aj druhého.

Určenie presného poradia cvičenia učí deti rešpektovať svoje poradie a čakať, kým príde na rad, alebo sa spýtať, kto je pred nimi. Terapeut dohliada na dodržiavanie poradia. Tvorivosť terapeuta viedie k rôznym hrám, napríklad na učiteľa a žiaka, kde si deti navzájom zadávajú úlohy, hodnotia a ukazujú.

Senzomotorická oblasť a rozvoj rovnováhy

Ciele v senzomotorickej oblasti zahŕňajú sprostredkovanie uvedomenia si vlastného tela a pomoci pri vnímaní samého seba. Najdôležitejšími cieľmi sú učenie sa rovnováhe a koordinácii. Špeciálne zamerané cvičenia môžu odstrániť motorické odlišnosti a deficity, ktoré sú často spôsobené poruchou v sociálno-emocionálnej oblasti.

Pri školení o rovnováhe je kľúčový hravý aspekt. Uprednostňuje sa vodenie na uzdičke pred lonžovaním, pretože umožňuje častejšiu zmenu smeru, tesnejšie obraty a využitie priestoru, čo núti dieťa na konskom chrbte častejšie balansovať a získavať rovnováhu. Do vodenia na uzdičke sa môžu zapojiť aj ostatné deti.

Dieťa môže pohyb koňa lepšie precítiť na koni bez sedla, kde sa inštinktívne lepšie drží a rýchlejšie reaguje na zmeny pohybu.

Učenie sa koordinácií, teda koordinácie končatín a jednotlivých častí tela, úzko súvisí s rovnováhou a kognitívnou stránkou. Odporúča sa začať s učením koordinácie až po vybudovaní dôvery a istoty pri zaobchádzaní s koňom. Je dôležité zohľadniť kognitívne schopnosti skupiny a používať zrozumiteľné pojmy prispôsobené detskej reči.

Pre predškolské deti je hra nevyhnutná a zaujímavá. V centre práce nie je športový výkon, ale kontakt detí s koňom, budovanie dôvery a sprostredkovanie istoty. Cieľom je redukcia, kompenzácia vrodených deficitov a odstránenie získaných deficitov.

V tomto veku sa častejšie pracuje v kroku, pričom sa snažíme vyhnúť preťaženiu a únave detí. Klus a cval nie sú vylúčené, deti si môžu vybrať, či chcú ísť rýchlejšie.

Kognitívna oblasť a učenie hrou

V kognitívnej oblasti sa všetky tri oblasti (sociálna, motorická, kognitívna) vzájomne prekrývajú. Každé pôsobenie pri PPJ prispieva k porozumeniu a pochopeniu u detí. Ak by sme sa zamerali len na kognitívnu oblasť, kôň by stratil svoje čaro a stal by sa len prostriedkom na dosiahnutie cieľa.

Príklady učebných cieľov v kognitívnej oblasti:

• Pomenovanie vecí okolo koňa: Deti sa učia rýchlo a ochotne, radi pomáhajú a prinášajú určené veci.
• Prenos naučeného na rôzne situácie v živote: Cvičenie ako "ukáž mi, kde má kôň nos a ty máš nos?" vedie k počítaniu a skúsenosti, že ich to baví.
• Priestorová orientácia: Deti sa učia orientovať pomocou pojmov ako hore, dole, dopredu, dozadu, pričom sa využíva zosobňovanie koňa a kladú sa krátke a zrozumiteľné otázky.

Pri práci sa dodržiavajú všetky pedagogické zásady. Dôležitá je hra, ktorá je pre deti v predškolskom veku prirodzená a potrebná.

Výživa koní a jej dôležitosť

Správne vyvážená strava pre kone je jednou z najdôležitejších súčastí starostlivosti, často však nepochopená alebo prehliadaná. Základom stravy koňa by mala byť kvalitná tráva a seno, ktoré podporujú správne trávenie a slúžia ako prevencia koliky. Kone potrebujú aj ďalšie živiny, ktoré seno nemusí poskytnúť v dostatočnom množstve. Dôležité je aj množstvo a rozdelenie krmiva počas dňa.

Kone by mali byť kŕmené pravidelne, ideálne niekoľkokrát denne. Optimálne množstvo krmiva závisí od veku, plemena, fyzickej aktivity, hmotnosti a celkového zdravotného stavu koňa.

Kone potrebujú širokú škálu vitamínov a minerálov, vrátane vápnika, fosforu, horčíka, vitamínu A, D a E. Tieto živiny zlepšujú kondíciu, energiu a odolnosť voči chorobám.

Princípy kŕmenia koní

Kone sú bylinožravce s jednoduchým žalúdkom. Tráviaci systém koňa je relatívne malý v porovnaní s jeho hmotnosťou, preto niektoré plemená nedokážu prijať dostatok živín iba z objemového krmiva a potrebujú koncentrované krmivo.

Základné pravidlá kŕmenia koní:**

• Voda: Kone potrebujú veľké množstvo vody. Dospelý kôň vypije 3-7 litrov na 100 kg hmotnosti. Faktory ako tréning, vysoké teploty a potenie zvyšujú potrebu vody až trojnásobne. Zabezpečte neustály prístup k čerstvej vode, inak hrozí riziko koliky, zlyhania obličiek či poškodenia mozgu.
• Kvalita krmiva: Nekvalitné krmivo (plesnivé, prašné) postráda živiny a môže spôsobiť ochorenie.
• Obilniny: Príliš veľa obilia, najmä naraz, môže spôsobiť žalúdočné vredy a laminitídu.
• Energia: Kôň, ktorý je príliš chudý, potrebuje viac energie (kalórií). Najlepším zdrojom sú objemové krmivá, no pri nedostatočnej kapacite žalúdka je potrebné doplniť energiu v podobe obilnín alebo tukov (oleje).
• Frekvencia kŕmenia: V prírode kone žerú 23 hodín denne. Kŕmenie viac ako trikrát denne nemá zjavnú výhodu, ale menšie a častejšie jedlá sú prirodzenejšie. Rozloženie krmiva v priebehu dňa umožňuje prijať viac potravy.
• Zmeny v strave: Akékoľvek zmeny v strave by mali byť postupné, najmä pri prechode z menej vláknitého na vláknitejšie krmivo.
• Konzultácia: Pri vývoji stravy pre individuálne potreby koňa je vhodné poradiť sa s veterinárom alebo odborníkom na výživu koní.

Maškrty a ich úloha

Pri odmenách sú najzdravšie tie, ktoré sa najviac podobajú prirodzenému jedálničku koňa. Niektorí sú proti maškrtám, pretože sa obávajú, že kone sa stanú nesústredenými. Je dôležité zohľadniť povahu koňa a intenzitu maškrtenia, aby sa predišlo agresívnemu domáhaniu sa ďalšieho kúsku.

Pri kŕmení z ruky je dôležité mať prsty natiahnuté a maškrtu uprostred dlane. Kone majú svoje chute a preferencie, preto je vhodné vyskúšať, čo im najviac vyhovuje (napr. jablká a mrkva nakrájané na kúsky).

Dôležité upozornenia:

• Nikdy nekŕmte kone, ktoré nepoznáte.
• Maškrty podávajte vždy len v malom množstve.

Pozitívne vplyvy jazdenia na deti

Deti, ktoré pravidelne jazdia na koňoch, sú často šikovnejšie a múdrejšie. Jazda na koni poskytuje nielen odreagovanie, relax a sebarealizáciu, ale aj chýbajúci kontakt s prírodou a pozitívne ovplyvňuje vývoj mozgu.

Viacero škôlok zaraďuje animoterapiu - spoluprácu s organizáciami realizujúcimi jazdenie na poníkoch a koníkoch pre najmenšie deti. Je to prospešné pre pohybový rozvoj, držanie tela, psychiku a posilňovanie imunity.

Japonská štúdia dokázala, že sedenie dieťaťa v konskom sedle aktivuje časti mozgu zodpovedné za vzdelávanie. Podľa výskumu, pravidelné jazdenie na koni môže viesť k tomu, že deti sú inteligentnejšie, šikovnejšie a podávajú lepšie výkony v škole.

Sedenie v konskom sedle a vibrácie, ktoré kôň pri chôdzi prenáša na telo jazdca, aktivujú časti mozgu zodpovedné za učenie a pamäť, a zlepšujú detské poznávacie schopnosti. Odborníci z Tokijskej poľnohospodárskej univerzity zistili, že po jazde na koňoch mali deti výrazne lepšiu spoluprácu v oblasti správania a o niečo menšie pozitívne vplyvy na výsledky pri riešení matematických úloh. Opakované testy ukázali zlepšenia pamäti a schopnosti učiť sa.

Kontakt s koňom dokáže v deťoch prebudiť pozitívne reakcie, z ktorých môžu čerpať po celý život. Jazda na koni zlepšuje kognitívne schopnosti, posilňuje schopnosť učenia, pamäť a riešenie problémov.

Trojrozmerné zrýchlenie a jeho význam

Profesor Mitsuaki Ohta, autor štúdie, uvádza, že najdôležitejšou charakteristikou koňa je produkcia trojrozmerného zrýchlenia. Pohyb panvy koňa pri chôdzi poskytuje jazdcovi motorické a senzorické vstupy. Tieto vstupy môžu byť dôvodom rozdielov vo výkone medzi jazdcami a nejazdcami.

Jazdenie ako zábava aj povinnosť

Záujem o jazdenie na koni prináša nielen radosť, ale aj povinnosti, ako je starostlivosť o koňa. Finančná náročnosť pravidelných kurzov a časová náročnosť pre rodičov sú tiež faktory, ktoré treba zvážiť. Napriek tomu, jazdenie na koni deťom ponúka omnoho viac ako trávenie času pri digitálnych zariadeniach.

Základné princípy výživy koní

Kôň je bylinožravec s jednoduchým žalúdkom. Pri výžive koní je dôležité poznať ich tráviaci systém, jeho fyzikálne možnosti, miesta trávenia a absorpcie živín.

Hlavné zložky výživy:**

• Objemové krmivo: Základom stravy je seno alebo paša. Kôň potrebuje dlhé seno pre normálne fungovanie zažívacieho traktu. Seno by malo mať vlhkosť 10-17 %. Obsah acidodetergentnej vlákniny (ADV) by sa mal pohybovať od 30 do 35 %, a optimálny obsah neutrálnedetergentnej vlákniny (NDV) je 40-50 %.
• Koncentrované krmivo: V prípade potreby sa pridávajú obilniny (ovos, jačmeň, kukurica) alebo tuky (oleje) pre dodanie extra kalórií.
• Voda: Nevyhnutná pre všetky procesy v tele.
• Vitamíny a minerály: Kľúčové sú vitamíny A, D, E a minerály ako vápnik, fosfor, horčík.

Výživa koní sa odvíja od plemennej príslušnosti, živej hmotnosti, druhu práce, fyziologického stavu a veku koňa.

Špecifiká výživy športových koní a žriebät

Strava športových koní pozostáva z objemového krmiva a koncentrátov. Dôležitá je kvalita a množstvo prijatých bielkovín na regeneráciu svalovej tkane. V strave sú dôležité aj elektrolyty a vitamíny.

Kone pijú mlieko maximálne do deviatich mesiacov veku. Strava dojčiacich kobýl je podobná strave koní, ktoré intenzívne trénujú, a mala by byť bohatá na bielkoviny a vápnik.

Kone sú mimoriadne krásne a citlivé zvieratá, pre ktoré je potrava základnou potrebou. Strava koní je založená na objemovom krmive s prídavkom koncentrovaného krmiva a určuje ich zdravotný stav. Neexistuje univerzálna strava pre kone; výber krmiva a živín ovplyvňuje životný štýl, telesná hmotnosť, temperament, kondícia a celkový zdravotný stav koňa. Zmeny v strave by sa mali vykonávať pomaly a kone majú radi rituály a pevný rozvrh dňa.**