Syndróm šikmého krku, známy aj ako torticollis, je jednou z pôrodných traum periférneho motorického systému. Táto popôrodná trauma, či už väčšia alebo menšia, môže blokovať optimálny štart motorického vývoja dieťaťa. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy, ktoré môže spôsobiť bolestivé problémy v cervikokraniálnom prechode a v oblasti šije. Tieto problémy majú negatívny vplyv na celkový motorický vývoj a prospievanie dieťaťa.
Všetky tieto popôrodné poranenia majú spoločný charakteristický znak: antalgické držanie hlavy v predilekcii, tzv. syndróm šikmého krku. Klinické prejavy tohto syndrómu sa nemusia objaviť okamžite po narodení, ale rozvíjajú sa v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov.
Prejavy syndrómu šikmého krku
Charakteristickým prejavom syndrómu šikmého krku je asymetrické držanie hlavy. Dieťa má hlavu otočenú k jednej strane, držanú v reklinácii (záklone), šikmo uklonenú k postihnutej strane a rotovanú na druhú, zdravú stranu. Toto predilekčné držanie pretrváva a dieťa má problém udržať hlavu otočenú na druhú stranu.
Ďalšie prejavy zahŕňajú:
- Zležaná hlava: Na záhlaví, na ktorom dieťa stále leží, sa môže objaviť menej vlasov.
- Asymetria tváre a lebky: Tvár môže byť asymetrická, pričom na strane úklonu je o niečo menšia. Asymetrická môže byť aj lebka.
- Problémy so sluchom: Môžu sa objaviť problémy so sluchom na strane, kde dieťa dlhodobo dolieha uchom na podložku.
Asymetrické držanie šije v zmysle úklonu hlavy sa prenáša na celý trup, čo vedie k skoliotickému držaniu tela a asymetrii panvy. Konštantná asymetria držania hlavy vedie ku konštantnému držaniu panvy ventrálne a kraniálne na strane úklonu. Obmedzenie pohyblivosti panvy má vplyv na zrenie bedrových kĺbov, pričom ventrálne postavenie panvy sprevádza hyperabdukcia a vnútorná rotácia bedrových kĺbov.
Šikmé postavenie panvy a nefungujúca brušná muskulatúra môžu viesť k gastrointestinálnym ťažkostiam (reflux, plynatosť), pretože na žalúdok a črevá nepôsobí správny vnútrobrušný tlak. Ak sú hlava, panva a osový orgán v asymetrii, pozorujeme asymetrickú hybnosť všetkých končatín, a to v polohe na bruchu aj na chrbte.
Celá táto situácia znamená oneskorené vzpriamovanie a poruchu vzpriamovacích mechanizmov. Obmedzená je aj pasívna hybnosť hlavy k jednej strane. Na postihnutej strane často chýba súhra ruka - ústa, dieťa sa orientuje stále k zdravej strane, čím dochádza k fixovanému asymetrickému držaniu a asymetrickej hybnosti. Výsledkom je asymetrický motorický vývoj dieťaťa.
Dieťa s týmto syndrómom nemusí byť ohrozené v tom, že by sa nenaučilo chodiť; jeho hrubá motorika môže byť v norme a môže samostatne chodiť vo veku 12. - 16. mesiacov. Posturálna adaptácia však znamená začiatok fixácie asymetrického držania.
Ďalšie dôsledky syndrómu
Deti so syndrómom šikmého krku môžu byť plačlivé a motoricky nepokojné, často označované ako neurotické alebo hyperexcitabilné. Tieto deti majú problémy s príjmom potravy, ktoré vyplývajú z ich posturálnej situácie. Satie a prehĺtanie sú motorické funkcie, ktoré vyžadujú drobné pohyby v kraniocervikálnom prechode a koordináciu jazyka. Bolesť v oblasti šije a nemožnosť jej napriamenia spôsobuje pri príjme potravy veľký problém, pretože dieťa nemôže urobiť krátky kyv hlavy dopredu, potrebný na efektívne sanie a prehĺtanie.
Na strane úklonu je sanie komplikovanejšie. Problémy so zaspávaním, prerušovaný spánok a plač zo spánku sú ďalšie príčiny zlého príjmu potravy u týchto detí.
U dojčiat so syndrómom šikmého krku sa často pozoruje časté slintanie, ktoré je dôsledkom problémov s prehĺtaním. Potrava vyteká von, pretože dieťa zle prehĺta počas kŕmenia.
Polohová plagiocefália a deformácie lebky
Polohová plagiocefália a výrazná brachycefália sú deformácie lebky, ktoré vznikajú počas rastu hlavy vplyvom vonkajších kompresívnych síl. Tieto deformácie sa môžu vyvinúť v rôznych časových obdobiach:
- Prenatálne: Faktory obmedzujúce priestor okolo plodu.
- Postnatálne: Kraniálne sploštenie je prítomné až u 56 % viacnásobných tehotenstiev. Môže sa vyvinúť ako následok jednostrannej pozície dieťaťa, spôsobenej perinatálnym poškodením alebo nevhodným polohovaním rodičov.
Perinatálna deformácia, ktorá vzniká počas prechodu cez pôrodný kanál, je fyziologická a zvyčajne sa spontánne odstráni do 6. týždňov u zdravých detí s nepoškodeným motorickým vývinom. Plagiocefália teda nemôže byť diagnostikovaná, kým dieťa nemá najmenej šesť týždňov.
Deformitu lebky novorodenca môžu spôsobiť aj sily použité pri asistovanom pôrode. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim symetriu hlavy je torticollis alebo iná svalová dysbalancia krku či trupu.
Prejavy polohovej plagiocefálie
Polohová plagiocefália (nonsynostotická plagiocefália alebo "flat head syndrome") sa prejavuje ako deformita lebky rovnobežníkového tvaru, so záhlavným sploštením na jednej strane, posunutím ušnice na strane deformity a vyčnievajúcim čelom dopredu. Asymetrický tvar lebky spôsobuje tvárovú skoliózu, vedúcu k asymetrii tváre, očí a sánky.
Uši nie sú v jednej línií; na strane posteriórneho sploštenia býva ucho posunuté dopredu. Brada je posunutá na opačnú stranu ako okcipitálne sploštenie, mení sa pozícia jazyka voči čeľusti pri aktívnom pohybe i statickom držaní tela.
Polohová plagiocefália sa vyskytuje u približne 1 z 5 detí počas prvých dvoch mesiacov života. Jej výskyt dosahuje okolo 16 % vo veku 6 týždňov, 19 % vo veku 4 mesiacov, s klesajúcou tendenciou na približne 7 % vo veku 12 mesiacov a 3 % vo veku 24 mesiacov.
Všeobecne platí, že polohová plagiocefália je spôsobená dlhodobým vonkajším tlakom na vyvíjajúcu sa lebku, ak je dieťa prevažne v jednej polohe. Vzniká, pokiaľ má dieťa väčšinu času hlavu otočenú na jednu stranu, aktívny pohyb na opačnú stranu je nedostatočný a pasívny pohyb je často obmedzený.
Rizikové faktory polohovej plagiocefálie
Pre rozvoj polohovej plagiocefálie sú dôležité aj rizikové faktory, ako napríklad:
- Vek matky nad 35 rokov
- Mužské pohlavie dieťaťa
- Supinačná poloha dieťaťa (na chrbte) počas spánku aj počas dňa
- Stranová preferencia
- Vývojové oneskorenie
- Nižší stupeň aktivity
Najvýraznejším rizikovým faktorom je pozícia a polohovanie dieťaťa, najmä nedostatočné polohovanie na bruchu.
Vplyv na psychomotorický vývoj
Výskumy v posledných rokoch naznačujú možnosť oneskorenia psychomotorického vývoja u detí s polohovou plagiocefáliou. Tieto deti sú často menej aktívne a majú variabilný svalový tonus. Ich vývoj nemusí byť optimálny kvôli nedostatočnej aktivite šijového a trupového svalstva, nedostatočnej opore o horné končatiny a obmedzenej schopnosti kontroly hlavy proti gravitácii. U nich pretrváva predilekčné držanie tela a nedosahujú symetriu v polohe na chrbte ani na bruchu.
Z tejto funkčnej asymetrie sa môže rozvinúť štrukturálna asymetria. Asymetrická pozícia hlavy vo vývoji vedie k asymetrii ušníc. Zvýšený tlak hlavy na jedno ucho znižuje prívod akustických stimulov do zvukovodu a dochádza k fázovému posunu zvuku v ušiach.
Terapia a prevencia
Terapia polohovej plagiocefálie spočíva predovšetkým v dôslednom polohovaní hlavy dieťaťa počas spánku a hry. Je dôležité umiestňovať postieľku tak, aby bol možný prístup z oboch strán, a pokladať hračky na opačnú stranu, aby sa podporilo otáčanie hlavy.
Medzi ďalšie možnosti riešenia patria:
- Prevencia: Striedať polohu hlavy pri ukladaní dieťaťa na chrbát. Novorodenci by mali tráviť minimum času v autosedačkách alebo iných podobných pomôckach, ktoré podporujú polohu na chrbte.
- Dostatočné polohovanie na bruchu: Zo začiatku polohovať dieťa na bruchu krátko, neskôr interval predlžovať.
- Handling: Pasívne uvoľňovanie svalov.
- Aktívna pohybová terapia: Využívanie pohybových vzorov z prvého trimestra, stimulácia zraku čiernobielou hračkou. Cieľom je uvoľniť skrátené svaly a fascie v oblasti krčnej chrbtice a prsných svalov.
- Kraniálna remodelačná ortéza: Optimálny vek pre terapiu je od 4,5 do 14 mesiacov. U mladších detí možno očakávať spontánnu úpravu.
Rastové špurty a bolesti
Rastové špurty sú obdobia prudkého rastu u dojčiat, najmä v prvom roku života, kedy dieťa doslova "vytiahne" v priebehu pár dní až týždňov. Prvý špurt sa môže objaviť už 7. - 10. deň po narodení, ďalšie v 3., 4., 6. a 9. mesiaci. Tieto obdobia sú náročné pre matku, spojené s nedostatkom spánku a častým dojčením.
Je dôležité si uvedomiť, že rastové špurty sú normálne. Častejšie dojčenie stimuluje tvorbu materského mlieka. Nervozita dieťaťa počas špurtu nemusí znamenať nedostatok mlieka a nie je dôvodom na ukončenie dojčenia.
Rastové bolesti u väčších detí sa objavujú okolo 5. roku a v puberte. Presná príčina rastových bolestí nie je známa, ale predpokladá sa, že súvisia s vysokou fyzickou záťažou, chybné držanie tela, psychologické príčiny alebo nedostatok vitamínu D. Zmierniť ich možno nahrievaním boľavých svalov a upokojením dieťaťa. Prevencia zahŕňa pravidelnú fyzickú aktivitu, prestávky a preťahovanie, pestrú skladbu pohybových aktivít a dostatočný príjem vápnika a vitamínu D.
Chybné držanie tela u detí
Chybné držanie tela u detí sa prejavuje odchýlkami ako vypučený zadok alebo bruško, guľatý chrbát, odstávajúce lopatky, asymetrické držanie či predsun hlavy a pliec. Ide o nevhodný postoj, ktorý sa dá svalovým úsilím uviesť do správneho postavenia. Vhodnou liečebnou a preventívnou metódou je rehabilitácia, precvičovanie správnych cvikov, správny sed a vylúčenie zlozvykov.
Patologické zmeny v držaní tela získava dieťa počas rastu a vývoja v dôsledku chorobných alebo vonkajších nepriaznivých vplyvov, nesprávnymi režimovými návykmi, nedostatkom pohybu, asymetrickými športami alebo nadmernou športovou záťažou.
Otras mozgu u detí
Otras mozgu patrí medzi ľahšie poranenia mozgu a môže vzniknúť aj po prudkom rozkývaní hlavy alebo pri násilnom trasení detí, najmä dojčiat. Po úraze hlavy je dôležité zachovať pokoj a pozorovať správanie dieťaťa. Príznaky zahŕňajú stratu vedomia, zmeny v správaní a plač u bábätiek. Diagnostika spočíva v rozhovore s dieťaťom a rodičom, neurologickom vyšetrení, sledovaní dieťaťa a v prípade potreby aj CT alebo EEG vyšetrení. Liečba spočíva v pokojovom režime.
Tras u detí
Tras (tremor) je mimovoľný rytmický kmitavý pohyb časti tela. Najčastejšie postihuje ruky, ramená, hlavu a hlas. Môže byť spôsobený rôznymi faktormi, vrátane esenciálneho tremoru (často s genetickou súvislosťou), fyziologického tremoru, alkoholového tremoru, stresom podmieneného tremoru alebo iných metabolických nerovnováh.
Diagnostika vyžaduje neurologické vyšetrenie. Liečba závisí od príčiny a môže zahŕňať aplikáciu botulotoxínu, zaťaženie končatiny, obmedzenie niektorých medikamentov, upokojujúce bylinky, magnézium, vitamíny skupiny B alebo intervenčné terapie.
Polohovanie bábätka a prevencia deformít hlavičky
Polohovanie bábätka je kľúčové najmä v prvých 5 mesiacoch života pre prevenciu sploštenia hlavičky a asymetrií. Je dôležité sledovať preferovanú stranu spánku dieťaťa a ukladať ho na bruško počas bdelého stavu. V prípade asymetrickej hlavičky je možné do 5. mesiaca ovplyvniť tvar lebky polohovaním.
Správne polohovanie zahŕňa:
- Ukladanie dieťatka na bruško počas bdelého stavu.
- Dbajte na to, aby sa dieťatko samo nepretočilo na bruško počas spánku.
- Ukladanie dieťaťa do približne 45 stupňového uhla danej strany.
V neskorších mesiacoch sa odporúča obrátiť sa na fyzioterapeuta a ortopéda.
Tvary deformít lebky
- Plagiocefália: Nepravidelné oploštenie záhlavia, často spojené s deformitou ušníc a vytlačením prednej časti čela.
- Brachycefália: Symetrické sploštenie záhlavia, hlavička je širokého tvaru.
- Asymetrická brachycefália: Kombinácia plagiocefálie a brachycefalie, často spojená s nehybnosťou krčnej chrbtice.
- Dolichocefália: Úzky a dlhý tvar hlavičky, často u predčasne narodených detí.
- Turicefália: Vertikálne predĺžený tvar lebky, často následkom vákuum extrakcie.
- Kraniosynostóza: Predčasné zrastenie kostí lebky, ktoré môže ovplyvniť vývoj mozgu.
Ako predchádzať deformitám lebky?
Prevencia deformít lebky zahŕňa:
- Poučenie rodičov o polohovaní a zamestnávaní dieťaťa počas dňa.
- Sledovanie rastu a formy hlavičky a správne polohovanie.
- Polohovanie a fyzioterapeutické cvičenie.
- Ľah na bruchu (počas bdelého stavu).
- Menenie polôh dieťatka v postieľke.
- Nosenie na rukách, v klokanke, či v klbku.
- Polohovanie počas spánku.
- Ukladanie dieťatka na mäkkú podložku.
- Remodelačná ortéza (u starších detí s deformitou).
Mliečna chrasta u novorodencov
Mliečna chrasta (novorodenecká seborea) je bežný neinfekčný kožný problém v dojčenskom veku, ktorý najčastejšie postihuje oblasti s najvyššou hustotou mazových žliaz. Príčiny môžu zahŕňať zvýšenú aktivitu mazových žliaz vplyvom materských hormónov, osídlenie kvasinkami, nesprávne ošetrovanie pokožky alebo kvasinkovú infekciu.
Liečba spočíva v zmäkčení chrást olejmi a ich jemnom mechanickom odstránení mäkkou kefkou alebo gázou.