Výška výživného na dieťa v Slovenskej republike

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) zaviedol od 1. apríla 2005 nový inštitút v oblasti vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 ZR platí, že „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“

Do slovenského právneho poriadku tak bola inkorporovaná úprava tzv. minimálnej vyživovacej povinnosti, ktorej výška sa odvíja od sumy životného minima ustanovenej v § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Cieľom zákonodarcu pri zavedení minimálnej výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom bola snaha čiastočne zmeniť „kritériá“ určovania výživného na maloleté dieťa, spočívajúca v stanovení minimálneho rozsahu výživného, ktoré musia byť rodičia dieťaťa schopní zabezpečiť vždy, a to aj na úkor svojho vlastného minima.

Zákonodarca sa pri tejto úprave uspokojil so stanovením minimálnej výšky výživného, maximálnu výšku vyživovacej povinnosti na dieťa neurčil. Rovnako nie je upravená ani veková hranica trvania vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ale táto trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosť rodiča plniť minimálne výživné sa vzťahuje nielen na maloleté deti, ale aj na deti plnoleté, ak nie sú schopné samé sa živiť. Po nadobudnutí plnoletosti však prichádza do úvahy vylúčenie aplikácie tohto ustanovenia použitím § 75 ods. 2 ZR (výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi).

Kritériá pre určovanie výživného

Zavedenie minimálneho výživného nemá vplyv na ostatné kritériá určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a tie zostali aj naďalej platné a relevantné. Súd je aj naďalej povinný skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, odôvodnené potreby dieťaťa a posudzovať jednotlivé prípady diferencovane, aby nebol ohrozený alebo porušený záujem dieťaťa. Až v situácii, keď na základe uvedených kritérií pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, vrátane potencionality príjmov a zhodnotenia iných výdavkov, celková príjmová a majetková situácia povinného neumožňuje určiť výšku výživného v zmysle štandardných kritérií, alebo by bola výška výživného takto určeného nižšia, ako tzv. minimálne výživné, aplikuje sa inštitút minimálnej vyživovacej povinnosti.

Z dikcie minimálneho výživného teda vyplýva, že ho súd bude musieť určiť vždy, a to aj v situácii, že povinným rodičom je napríklad osoba sama odkázaná na výživu. Ak tento rodič následne nebude plniť svoju vyživovaciu povinnosť najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, čo aj z nedbanlivosti, dopustí sa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona.

Nárok dieťaťa na minimálne výživné, ako výšku výživného, na ktoré má dieťa právo vždy, je inkorporovaný aj do zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a).

Vývoj súm minimálneho výživného a životného minima

Suma minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima a reaguje na jeho zmeny, nakoľko životné minimum je hranicou minimálneho príjmu fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú spravidla k 1. júlu kalendárneho roka a ustanovuje ich Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktoré je zverejňované v Zbierke zákonov SR. K rovnakému dátumu (najčastejšie k 1. júlu) sa teda menia aj sumy minimálnej vyživovacej povinnosti, ktoré sú určené ako 30 % zo sumy životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa.

Pre rozsudok je podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto súd vychádza zo súm životného minima, ktoré sú rozhodujúce v čase jeho rozhodovania.

Poznámka: Tabuľka obsahuje len vybrané obdobia pre ilustráciu. Konkrétne sumy životného minima a minimálneho výživného sa menia každoročne k 1. júlu.

Forma výroku súdneho rozhodnutia o minimálnom výživnom

S inštitútom minimálneho výživného je spojená aj problematika znenia výroku súdneho rozhodnutia, ktorým sa minimálne výživné priznáva. Bezprostredne po zavedení tohto inštitútu do slovenského rodinného práva, súdy pri určovaní výšky minimálneho výživného v rozhodnutí vyčíslovali konkrétnu aktuálnu sumu minimálneho výživného. Ak však súd určil výšku výživného pevnou sumou, musel následne rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne samo dieťa, podať na súd návrh na zvýšenie výživného vždy, keď došlo k zmene súm životného minima, nakoľko povinný rodič nemusel sám upravovať sumy minimálneho výživného, ak došlo k zmene súm životného minima, od ktorého sa určovanie tohto výživného odvíja a začať platiť výživné v zmenenej výške.

Keďže takýto postup potom neprimerane zaťažoval rodičov dieťaťa a aj súdy, novela Občianskeho súdneho poriadku zaviedla možnosť, že výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu. Rovnakú právnu úpravu prevzal aj Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 218 ods. 3.

Ak teda v súčasnosti súdy priznávajú minimálne výživné, mali by to vyjadriť takým výrokom, podľa ktorého je povinný rodič zaviazaný prispievať na výživu a výchovu maloletého dieťaťa nie pevnou sumou, ale sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ dôjde k zmene výšky súm životného minima, v nadväznosti na túto zmenu sa adekvátne zmení aj výška výživného pre dieťa a rodičia sú povinní, počnúc od účinnosti zmeny, platiť výživné v sume vypočítanej ako 30 % z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté zaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime. Ak však oprávnený disponuje rozhodnutím súdu o určení minimálneho výživného, v ktorom je výška výživného určená pevnou sumou, musí po zmene sumy životného minima podať návrh na súd na zvýšenie výživného, ak chce, aby povinný rodič plnil výživné v tejto zmenenej výške.

Životné minimum a jeho vplyv na iné dávky

Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov sám o sebe nezakladá nárok na žiadnu dávku, ale slúži ako základ pre určenie nároku na rôzne sociálne dávky a príspevky, ako napríklad:

• Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
• Rodičovský príspevok poskytovaný rodičovi podľa zákona č. 571/2009 Z. z.
• Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona č. 627/2005 Z. z.
• Prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z.
• Náhradné výživné podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z.

Podľa § 5 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky splnomocnené vydať opatrenie, ktorým upraví sumy životného minima k 1. júlu kalendárneho roka.

Výška životného minima sa upravuje na základe:

• Koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
• Koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie.

Pojem „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ v praxi

Účelom výživného je pokryť všetky primerané, teda nevyhnutné a bežné hmotné potreby oprávnenej osoby s ohľadom na okolnosti každého prípadu. To zahŕňa najmä stravu, oblečenie, bývanie (vrátane kúrenia a elektriny), lekársku starostlivosť a hygienu, doplnkové príspevky na sociálne poistenie, voľnočasové a rekreačné aktivity, kultúru a šport, komunikačné médiá a masmédiá (telefón, rádio, televíziu, internet), ako aj vzdelávanie a odbornú prípravu.

Vyživovacou povinnosťou sa rozumie povinnosť platiť zodpovedajúce výživné.

Veková hranica pre poberanie výživného

Veková hranica pre poberanie výživného nie je stanovená. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť sa posudzuje individuálne a nezávisí od veku dieťaťa, ale od jeho reálnej možnosti zabezpečiť si svoje životné potreby.

Návrh na určenie výživného

Nárok na výživné na dieťa sa uplatňuje v konaní pred súdom. V prípade maloletých detí môže konanie začať aj bez návrhu. Pri plnoletých deťoch je obligatórne vyžadovaný návrh.

Súd pri určovaní výšky výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Táto povinnosť sa uplatňuje len vtedy, ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní. Výživné sa určuje podľa schopností, možností a majetkových pomerov.

Metodika pre výpočet výživného

Pracovná skupina zložená z odborníkov na rodinné právo, sudcov, akademikov a zástupcov Generálnej prokuratúry a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vytvorila Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom s cieľom harmonizovať prax súdov a stanoviť spôsob výpočtu tzv. štandardného výživného. Metodika má odporúčací charakter, preto sudca nie je povinný ju dodržiavať, ale môže sa ňou riadiť.

Každý prípad je jedinečný, najmä v rodinnoprávnych záležitostiach, a preto nie je možné aplikovať pravidlá striktne. Na zmiernenie rozdielov v rozhodovaní súdov Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydalo od nového roka 2024 metodiku, zahŕňajúcu aj tzv. štandardné výživné.

Zákonné ustanovenia a ich interpretácia

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) upravuje v ustanoveniach § 62 až § 81 vyživovaciu povinnosť a rozsah výživného. Vyživovaciu povinnosť nemožno zúžiť len na vzťah rodič-dieťa, keďže vzniká taktiež medzi manželmi, medzi ostatnými príbuznými či rozvedenému manželovi.

Pre vznik vyživovacej povinnosti je potrebná objektívna právna skutočnosť, ktorou je narodenie dieťaťa. Zánik vyživovacej povinnosti sa neviaže na skončenie povinnej školskej dochádzky, či dovŕšenie určitého veku dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom môže trvať neobmedzený čas, až kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

Pri určovaní výšky výživného platí, že muži a ženy ako aj manželské a mimomanželské deti majú rovnaké postavenie. Výšku vyživovacej povinnosti každého rodiča je nevyhnutné posúdiť individuálne, a to aj vzhľadom na ustanovenie § 62 ods. 4 zákona o rodine: „pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.“

Kritériá pre určenie výživného zahŕňajú:

• Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča: Pod túto kategóriu možno zaradiť všetky druhy príjmov (plat, zisk, autorské honoráre, odmeny, dividendy) a celkovú majetkovú situáciu rodiča.
• Odôvodnené potreby dieťaťa: Potreby sú viazané na vek dieťaťa, zdravotný stav, vzdelanie, záujmy, nadanie či talent.

Pri určovaní výšky výživného sa za príjem dieťaťa považuje sociálne štipendium, plnenia zo zmlúv. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená v peňažnej aj naturálnej forme.

Zákon o rodine stanovuje aj minimálnu výšku výživného, ktoré je každý rodič povinný hradiť, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto výška predstavuje sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa.

Výška výživného nie je priamoúmerná výške platu. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti, je povinný preukázať ich súdu.

Pri určovaní výživného na maloleté dieťa umožňuje § 77 ods. 1 zákona o rodine určenie výživného aj spätne, a to najviac 3 roky, ktoré predchádzali dňu podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti, a to len v prípade, ak budú existovať dôvody hodné osobitného zreteľa.

tags: #vyska #vyzivneho #na #dieta #2013