Chronológia je základným nástrojom historiografie, ktorý odráža jej stav a metodologickú úroveň. V slovenskej historickej vede sa jej venovala menšia pozornosť, čo naznačuje istú špecifickú cestu vývoja.
Recenzia publikácie "Chronológia starších slovenských dejín"
Publikácia "Chronológia starších slovenských dejín", vydaná Historickým ústavom SAV vo vydavateľstve Prodama v roku 2008, sumarizuje viac ako 11 tisíc hesiel v dvoch zväzkoch. Táto rozsiahla práca, ktorá sa zaoberá obdobím od prvých dokladov o osídlení slovenského územia (cca 600 tisíc pred n.l.) až po 26. december 1847 (spustenie telegrafného spojenia Viedeň-Bratislava), sa však stretáva s istými kritickými pripomienkami.
Problémy s koncepciou a obsahom
Jedným z problematických aspektov sa javí možná podobnosť niektorých záznamov s chronológiou M. S. Určitým koncepčným problémom je aj primárny akcent na dejiny Slovákov na Slovensku. Tým sa približne polovica relevantnej témy - dejiny Slovákov žijúcich mimo územia súčasného Slovenska a dejiny ne-slovanských etník, ktoré tu žili - automaticky ocitá mimo záberu publikácie.
Ďalším diskutabilným rysom slovenskej historiografie, ktorý sa v heslách odráža, je spätné poslovenčovanie mien historických osobností. Okrem toho sa v chronológii objavili aj úvodné eseje k jednotlivým kapitolám. Tieto eseje majú zrejme za cieľ usmerniť čitateľa pri interpretácii nasledujúcich faktov, naznačovať možné paralely, prípadne upozorniť na aspekty, ktorým sa má čitateľ vyhnúť.
V publikácii sa uvádza, že "Československá republika sa začala budovať ako národný štát Čechov a Slovákov. Nová politická a štátna reprezentácia, vychádzajúc zo zásady kolektívnej viny, sa chcela zbaviť neslovanských menšín. Ústavným dekrétom prezidenta republiky č. 33/1945 Zb. z 2. augusta 1945 stratili Nemci a Maďari československé štátne občianstvo. Na základe rozhodnutia Postupimskej konferencie šéfov vlád víťazných veľmocí (17. júl - 2. august 1945) sa uskutočnil transfer Nemcov. Západné mocnosti však nesúhlasili s analogickým prístupom k riešeniu maďarskej otázky, preto sa hľadali a uplatnili iné opatrenia, ktoré postihli maďarskú menšinu: výmena obyvateľstva, reslovakizácia a prevažne násilné presídľovanie do Čiech."
Špecifické historické udalosti a interpretácie
V publikácii sa venovala obvykle veľká pozornosť reslovakizácii uhorských historických postáv. S názvami sídiel však autori neboli celkom dôslední, keď napríklad uvádzajú, že Turci mali v roku 1543 dobiť Parkan namiesto Štúrova. Rímska stavba zo 4. storočia je lokalizovaná správne ako Veľký Kýr (predtým Milanovce).
Prvé doklady o osídlení slovenského územia autori datujú rokom 600 tisíc pred n.l. Na scénu politických dejín sveta Slováci vystupujú v roku 1381 so žilinskými sťažnosťami. Prvá zmienka o starej slovenčine pochádza z roku 1479, keď ňou mali byť písané kázňové modlitby v Spišskej kapitule. Prvou knihou v slovenčine by mal byť Lutherov Katechizmus z roku 1581, vytlačený v Bardejove.
Publikácia vyšla v minimálnom náklade a napriek svojej rozsiahnosti nevzbudila väčšiu pozornosť v odbornej ani laickej verejnosti a nestala sa "lampášikom v dejinnom bezvedomí slovenskej spoločnosti".
Ďalšie publikácie a témy v slovenskom historickom kontexte
V kontexte slovenskej historiografie sa objavujú aj ďalšie relevantné publikácie a témy:
- Kniha týždňa / A hét könyve: Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a... (2017)
- Korupcia na slovenský spôsob: Systémový bias slovenskej historickej obce pri interpretácii dejín kor... (2026)
- Kniha týždňa: Richard Celder, Rusko-čečenský konflikt 1989-2007. Chronológia, súvislosti, svedectvá... (2025)
- Chronológia kauzy "Hedviga Malinová" / A "Malina Hedvig" eset kronológiája (2012)
Tieto publikácie naznačujú pretrvávajúci záujem o chronologické spracovanie rôznych historických udalostí a procesov, pričom sa často dotýkajú aj citlivých tém ako korupcia či medzinárodné konflikty.