Povolanie pôrodnej asistentky má dlhú a bohatú históriu, siahajúcu až do staroveku. Jeho rola sa v priebehu stáročí menila v závislosti od spoločenských, kultúrnych a politických podmienok.
Historické korene pôrodnej asistencie
Za najstaršiu príručku pre pôrodné baby, ktorej fragmenty sa zachovali, sa považuje „Kniha pre babice“ z 3. storočia pred n. l., ktorej autorom je Herofilos z Alexandrie. Najzachovalejšou monografiou pre pôrodné baby z čias staroveku je „Perigynaikeion“ - O veciach ženských, od významného lekára Sorana z Efezu (98-138). Soranos popísal vlastnosti, ktoré má spĺňať žena, ktorá sa chce stať pôrodnou asistentkou: vyžadoval dobrú pamäť, pracovitosť, vytrvalosť, mravnosť, zdravé zmysly, silnú konštitúciu, dlhé a jemné prsty, krátke ostrihané nechty. Žena mala byť teoreticky a prakticky vzdelaná, skúsená vo všetkých oblastiach lekárskeho umenia, nie príliš mladá. Musela mať za sebou vlastné pôrody, mala byť slušná, mlčanlivá a nesmela byť poverčivá.
Pôrodné babice radili ženám počas tehotenstva, pomáhali pri pôrode a okrem toho mali aj vedomosti o liekoch potláčajúcich i vyvolávajúcich pôrodné bolesti. V starých civilizáciách (Egypt, India, Čína) poskytovali rodiacej žene pomoc predovšetkým staršie skúsené ženy, ktoré už samy rodili. Pri pomenúvaní žien zaoberajúcich sa pôrodnou asistenciou sa v mnohých kultúrach kládol dôraz na to, aby samy mali byť skúsenými matkami. Anglický výraz pre pôrodnú asistentku je midwife (spoluzena), podobne latinský cummater, francúzsky výraz sage-femme znamená múdra žena. V antickom Grécku sa pôrodná babica nazývala maia. V Aténach sa hovorilo o umení pôrodných babíc - maieutike techne. Antickí Gréci si povolanie pôrodných babíc vysoko vážili.
Muži sa v minulosti zaoberali pôrodníctvom iba v teoretickej rovine. Pôrod bol považovaný za súkromnú záležitosť zdieľanú medzi ženami. V antickom Ríme platilo pravidlo „haec ars viros dedecet“ - toto umenie neprislúcha mužom. Anglická pôrodná asistentka Jane Sharp, autorka jednej z najznámejších kníh pre pôrodné asistentky zo 17. storočia, zaujímala veľmi kritický postoj k mužom pri pôrode.
Vývoj pôrodnej asistencie na Slovensku
Z územia Slovenska sa zachovali informácie týkajúce sa starostlivosti o ženu pri pôrode až zo stredoveku, ktoré naznačujú, že rodičky boli odkázané na laickú pomoc skúsenejších žien. Inštitucionalizované vzdelávanie pôrodných báb bolo po prvýkrát zavedené na Lekárskej fakulte Trnavskej univerzity v roku 1770. Fakulta sa však v roku 1777 presťahovala do Budína, čím sa ukončilo ďalšie vzdelávanie babíc. Až v roku 1873 sa v Bratislave opäť otvorila škola pre baby, ktorá bola na vysokej odbornej úrovni. Jej riaditeľom sa stal MUDr. Ján Ambro, ktorý propagoval modernú koncepciu vzdelávania pôrodných babíc, presadzoval Semmelweisove progresívne zásady pôrodníckej čistoty a vydal učebnicu „Kniha o pôrodníctve pre baby“.
V tomto období existovali dve kategórie pôrodných báb: baby ceďuľové (absolvovali dvojmesačný kurz a pri uspení na skúške dostali ceduľu) a baby diplomované (absolvovali päťmesačný kurz na univerzite a získali diplom). Po prvej svetovej vojne na území Slovenska pôsobili štyri školy pre pôrodné asistentky v Nitre, Rimavskej Sobote, Košiciach a Bratislave. Podľa zákona č. 236/1922 Zb. bola každá obec povinná zabezpečiť bezplatnú pomoc pôrodnej asistentky pre chudobné rodičky. Väčšina pôrodov sa v tom období odohrávala v domácnostiach, čo viedlo k vysokej úmrtnosti matiek. Ústavná starostlivosť sa začala poskytovať vo väčšej miere až od roku 1938.
V roku 1948 zdravotnícke školy prešli z kompetencie ministerstva školstva pod ministerstvo zdravotníctva. Vytvoril sa nový študijný odbor „ženská sestra“, ktorý trval štyri roky a končil teoreticko-praktickou maturitnou skúškou. Komplexná reforma zdravotníckeho školstva nastala v roku 1992.
Pôrodná asistencia v súčasnosti
V súčasnosti kompetenčne spadá starostlivosť o ženu, matku a dieťa pod vednú disciplínu pôrodná asistencia. Odborný pracovník - zdravotnícky profesionál pre výkon tohto povolania sa označuje ako pôrodná asistentka. Odbor má v systéme zdravotnej starostlivosti svoje nezastupiteľné miesto.
Na rozvoj odboru významne vplývalo i medzinárodné dianie. Zdravotná politika Slovenska vychádzala z medzinárodných dokumentov, ktorých základné princípy a ciele sú obsiahnuté v zdravotnej politike WHO pre európsky región. Cieľ „zdravý štart do života“ sa usiluje o to, aby všetky narodené deti a deti predškolského veku mali lepšie zdravie, ktoré im umožní zdravý štart do života.
Celosvetová organizácia združujúca pôrodné asistentky, Medzinárodná konfederácia pôrodných asistentiek (ICM), vznikla v roku 1919 a od roku 1954 nesie tento názov. ICM zaviedla medzinárodný deň pôrodných asistentiek, ktorý sa oslavuje 5. mája od roku 1991. Ďalšou významnou organizáciou je Európska asociácia pôrodných asistentiek (European Midwives Association - EMA).
Profesia pôrodnej asistentky je zaradená Európskou úniou medzi päť regulovaných zdravotníckych povolaní. Pre tieto povolania boli stanovené študijné programy, ktoré sú kompatibilné so vzdelávaním v krajinách Európskej únie. Tento odbor sa v krajinách Európskej únie štandardne študuje formou bakalárskeho študijného programu.
Kľúčové publikácie a výskumné aktivity
Doc. PhDr. PaedDr. Viera Simočková, PhD., je autorkou a spoluautorkou viacerých odborných publikácií v oblasti pôrodníctva, ošetrovateľstva a zdravotnej starostlivosti. Jej publikačná činnosť pokrýva široké spektrum tém, vrátane:
- Ošetrovateľstvo v gynekológii a pôrodníctve: Vysokoškolská učebnica určená predovšetkým študentom odboru ošetrovateľstva, pokrývajúca témy od anatómicko-fyziologických východísk až po špecifiká ošetrovania žien v rôznych fázach reprodukčného života a pri patologických stavoch.
- Asistovaná reprodukcia cez prizmu súčasnej legislatívy: Publikácia analyzujúca etické a právne aspekty asistovanej reprodukcie.
- Vplyv skin to skin metódy na zmeny telesnej teploty u novorodencov a na popôrodnú adaptáciu novorodenca: Výskum zameraný na benefity kontaktu kože na kožu medzi matkou a novorodencom.
- Manažment rizík rómskej komunity v ošetrovateľstve: Práca sa zaoberá špecifickými výzvami v zdravotnej starostlivosti o rómsku komunitu.
- Výhrada svedomia v ošetrovateľstve: Diskutuje etické dilemy zdravotníckych pracovníkov.
- Plusy a mínusy biotechnológií z pohľadu pôrodnej asistencie: Analýza moderných reprodukčných technológií.
- Psychohygiena študentov zdravotníckych odborov počas pandémie: Zameranie na duševné zdravie študentov v náročných obdobiach.
- Zlepšenie kvality života žien v klimaktériu pomocou edukačných programov: Výskum zameraný na podporu žien počas menopauzy.
- Ošetrovateľstvo cez prizmu legislatívy: Skúmanie vzťahu medzi ošetrovateľskou praxou a právnymi predpismi.
- Minimum pracovného práva pre zdravotníkov: Príručka zameraná na základné pracovnoprávne otázky v zdravotníctve.
- Základy psychológie pre zdravotnícke odbory: Študijný materiál pokrývajúci psychologické aspekty v zdravotníctve.
Okrem monografií sa autorka podieľala aj na viacerých vedeckých článkoch publikovaných v odborných časopisoch, ktoré sa venujú témam ako:
- Monitoring self-managementu zdravia sestier
- Potreba edukácie dojčiacich matiek
- Faktory ovplyvňujúce dojčenie
- Samovyšetrovanie prsníkov - prevencia ochorení prsnej žľazy
- Postoj rodičiek k prítomnosti otca pri pôrode
- Klimaktérium a osteoporóza
- Zdravotné uvedomenie žien o klimaktériu
- Urologické problémy v klimaktériu
- Transformácia ošetrovateľského vzdelávania prostredníctvom problémového vyučovania
- Alternatívne techniky v ošetrovateľskej praxi
- Ošetrovanie pacientov s poraneniami hlavy
- Využívanie alternatívnych spôsobov vedenia pôrodu
- Spánková deprivácia a pracovný výkon sestier
- Opustení rómski novorodenci
- Úloha ošetrovateľstva v prevencii ischemickej choroby srdca
- Postoje sestier k determinantom zdravia
- Vplyv vedomostí na zlepšenie zdravia
- Močová inkontinencia u seniorov v domácej starostlivosti
- Didaktické zásady Komenského aplikované v ošetrovateľstve
Skin to Skin Best for Mom and Baby
Viera Simočková bola tiež členkou riešiteľského tímu viacerých projektov, zameraných napríklad na vzdelávanie a rekvalifikáciu nezamestnaných žien, so zameraním na rómske etnikum, s cieľom získať vedomosti a zručnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti.
tags: #viera #simockova #porodnictvo #1 #tehotenstvo #ruzomberok