Úvod do atmosféry Vianoc
25. december je dňom, kedy oslavujeme Vianoce - sviatky pokoja, rodiny, mieru a nádeje. Nie každý sa však dokáže do tejto slávnostnej atmosféry naladiť prirodzene. Niekedy sa k nám láska, pokoj a radosť dostanú nečakane, akoby si nás našli samy.
Anglické vyjadrenie pre zaľúbenie, „fall in love“, doslovne znamená „padnúť do lásky“. Nie je to vedomé rozhodnutie, ale skôr nečakané objavenie sa silného citu. Podobne spisovatelia či vedci často hovoria o tom, ako sa im nejaká myšlienka jednoducho „objavila“, našla si ich a pohltila. Tvorcovia piesní a spisovatelia veria, že ich diela si nájdu svojich poslucháčov či čitateľov, aj keď ich aktívne nehľadali.
Vianočný príbeh a jeho univerzálne posolstvo
Vianočný príbeh si počas stáročí dokázal nájsť svojich poslucháčov vďaka svojej bohatej symbolike, ktorá oslovuje rôzne skupiny ľudí. V minulosti, keď boli ľudia chudobnejší, ľahko sa stotožnili s chudobnou Nazaretskou rodinou či pastiermi. Iní nachádzajú pochopenie v tom, že rodina nemala miesto v Betleheme a musela porodiť dieťa mimo mesta. Toto posolstvo rezonuje s tými, ktorí sa cítia na okraji spoločnosti, nepochopení alebo vytlačení.
Významnou symbolikou je aj samotné bábätko v jasliach. Je zraniteľné a bezbranné, no zároveň predstavuje nádej - nádej na rast, na odovzdanie niečoho svetu, na šťastie. Vianočný príbeh podnecuje aj k hlbšiemu premýšľaniu. Apoštol Ján vo svojom evanjeliu prináša náročnú úvahu o Ježišovom narodení, ktorá presahuje rámec jaslí a hviezd, no stále sa dotýka podstaty Vianoc.
Vianočný príbeh má však aj svojich oponentov. Pre mnohé náboženstvá je ťažko predstaviteľné, že by absolútny Boh mohol byť zraniteľný, podliehať rastu a nakoniec zomrieť.
Podstata Vianoc
Napriek tomu, že to môže znieť ako klišé, podstatou Vianoc je pripomienka nepodmienenej a nezaslúženej lásky Boha k ľuďom. Táto láska nám bola daná, aj keď sme si ju nezaslúžili.
Vianočný príbeh je tiež požehnaním na ceste rastu a dozrievania. Naznačuje, že Boh nezmenil svet na dobrý okamžite; jedinečné dieťa muselo rásť a dozrievať. Vianoce sú teda o pokoji, láske, mieri a dobrote.
Posolstvo pápeža Františka
Vianoce sú časom, kedy sa mnohých z nás, aj napriek počiatočnému odmietaniu, dotkne slávnostná atmosféra. V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri požehnaní Mestu a svetu - Urbi et Orbi na slávnosť Narodenia Pána 25. decembra 2018.
Pápež František sa tradične prihovoril z loggie Baziliky sv. Petra s posolstvom: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, v ktorých má zaľúbenie“ (Lk 2,14). Prirovnal nás k pastierom, ktorí s úžasom hľadeli na „Dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ (Lk 2,12).
Univerzálne posolstvo bratstva
„Toto Dieťa nám hovorí, že Boh je dobrý Otec a my všetci sme bratia,“ uviedol pápež. Bez bratstva, ktoré nám daroval Ježiš Kristus, naše úsilie o spravodlivejší svet stráca silu a plány sa stávajú bezduchými štruktúrami.
Prianie požehnaných Vianoc je preto prianím bratstva - medzi ľuďmi každej kultúry, národa, s rôznymi názormi, ale schopnými vzájomného rešpektu a načúvania. Je to prianie bratstva aj medzi ľuďmi rôznych náboženstiev.
Ježiš prišiel zjaviť Božiu tvár všetkým. Jeho vtelením nám Boží Syn naznačuje, že spása prechádza cez lásku, prijatie a rešpekt voči nášmu spoločnému ľudskému bytí, napriek našim rozdielnostiam. Tieto rozličnosti sú bohatstvom, nie nebezpečenstvom, podobne ako rôzne farby kamienkov v mozaike.
Výzva k pokoju a bratstvu vo svete
Pápež František sa vo svojom posolstve obrátil na konkrétne regióny sveta postihnuté konfliktmi a utrpením:
- Izrael a Palestína: Výzva k obnoveniu dialógu a k ceste pokoja.
- Sýria: Nádej na obnovenie bratstva po rokoch vojny a výzva k medzinárodnému spoločenstvu na politické riešenie.
- Jemen: Nádej na prímerie a úľavu pre deti a obyvateľstvo trpiace vojnou a hladomorom.
- Afrika: Prosba, aby Dieťa Ježiš umlčalo zbrane a prinieslo úsvit bratstva.
- Kórejský polostrov: Posilnenie bratských väzieb a pokračovanie v zbližovaní.
- Venezuela: Nádej na obnovenie svornosti a bratskú prácu pre rozvoj krajiny.
- Ukrajina: Prosba o trvalý pokoj a zotavenie krajiny.
- Nikaragua: Výzva k obnoveniu bratstva a zmiereniu.
Osobitne spomenul národy trpiace ideologickou, kultúrnou a ekonomickou kolonizáciou, ako aj tie, ktoré trpia hladom a nedostatkom vzdelania a zdravotnej starostlivosti. Myslel aj na kresťanské komunity žijúce v nepriateľských podmienkach alebo v menšine, s prosbou o uznanie ich práv, najmä náboženskej slobody.
„Malé a skrehnuté Dieťa, ktoré kontemplujeme dnes v jasliach, nech chráni všetky deti na zemi a každú krehkú, bezbrannú a vyradenú osobu,“ modlil sa pápež.
Vianočné vinše a posolstvo
Text obsahuje aj zbierku tradičných vianočných vinšov z rôznych regiónov Slovenska, ktoré odrážajú túžby po zdraví, šťastí, hojnosti a Božom požehnaní. Tieto vinše, často v podobe koledovania, boli súčasťou vianočných tradícií a vyjadrovali kolektívne priania pre celú komunitu.
Vianočné posolstvo ekumenického patriarchu Bartolomeja (2016)
Ekumenický patriarcha Bartolomej vo svojom vianočnom posolstve zdôrazňuje, že Kristovo vtelenie je novým stvorením. Chváli Boha za dar narodenia Syna a Slova Božieho, ktoré prináša radosť celému ľudstvu a stvoreniu.
„Predvečné Slovo Otca, ktoré udelilo ‚bytie‘ ľudstvu, nám teraz udeľuje ‚blahobytie‘ skrze Svoju inkarnáciu,“ uviedol patriarcha. Cesta zbožštenia skrze milosť je otvorená pre každého, kto prichádza na svet.
Výzva k ochrane detí
Patriarcha s poľutovaním konštatuje, že evanjelium Vianoc je oznamované svetu, kde počuť rinčanie zbraní, prevláda násilie, nerovnosť a sociálna nespravodlivosť. Kritizuje situáciu nespočetných detí, ktoré sú obeťami konfliktov, vykorisťovania, prenasledovania, hladu a chudoby.
Vzhľadom na tieto skutočnosti vyhlásil rok 2017 za „Rok ochrany posvätnosti detstva“ a vyzval na uznanie a rešpektovanie práv a integrity detí. Zdôraznil, že Cirkev sa neusiluje „súdiť a odsúdiť svet“, ale ponúknuť mu poučenie o Božom kráľovstve, kde zlo nemá posledné slovo.
„Uctievame nášho Spasiteľa s pokorou a kajúcnosťou,“ napísal patriarcha, a oslavuje veľkosť svätej Inkarnácie. Vyzýva k modlitbe a k životu v súlade s Božou vôľou.
Reflexia nad skutočnou podstatou Vianoc
Text sa zamýšľa nad tým, ako sme si v dnešnej dobe často Vianoce zautomatizovali, stratili ich hlbší zmysel a sústredíme sa skôr na vonkajšie prejavy - nákupy, zhonom a očakávania. Pandémia a s ňou spojené zatvorenie kostolov priniesli šok, ktorý nás núti zamyslieť sa nad tým, čo sú pre nás Vianoce naozaj.
Poukazuje sa na myšlienku dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda, ktorý hovorí o „nesmiernom kliame zmyslov“ a o ľuďoch žijúcich v „domnienke, že sú kresťania“. Obnova a skutočné hľadanie Boha môžu byť vnímané ako niečo, čo odvádza od zabehnutých tradícií.
Prijatie Krista v srdci
Skutočné prijatie Vianoc neznamená len čítať vianočný príbeh alebo ozdobovať stromček. Ide o to, aby sa Kristus narodil v našom srdci. Mestečko Betlehem nebolo pre Máriu a Jozefa dovolenkovou destináciou, ale miestom núdze a neistoty. Podobne aj Ježišov život nebol vždy ľahký a bez problémov.
Prijatie Krista znamená mať odvahu čeliť ťažkým témam, priznať si vlastné chyby a zlyhania, a vidieť Ho v núdznom a trpiacom človeku. Kresťanstvo bez konfrontácie s biedou nemá budúcnosť.
Byť Božím dieťaťom nie je len o tom, čo o sebe hovoríme, ale o našich činoch - o tom, či nám prekážajú praktiky proti človeku a Bohu, či sa nenecháme presvedčiť, že vládne len sila peňazí a hrubá sila.
Cesta k pravým Vianociam
Pravé Vianoce prichádzajú vtedy, keď:
- Si v pokore opakujeme Kristove slová a hľadáme odpočinutie duší.
- Vidíme a spoznávame Ho v núdznom a trpiacom človeku.
- Máme odvahu nechať niektoré témy otvorené a priznať si, že ich zatiaľ nevieme riešiť.
- Sme schopní konfrontovať sa s núdzou biednych.
- Nenecháme sa presvedčiť, že peniaze a hrubá sila sú najdôležitejšie.
- Rozhodujeme sa každý deň, nie len na Vianoce, prijať alebo odmietnuť Krista.
- Máme trpezlivosť počúvať iných, najmä starších a blízkych.
- Vykupujeme čas a viac komunikujeme s Bohom.
- Prijímame človeka, ktorého odmietajú alebo nám je nesympatický.
- Máme odvahu prosiť o odpustenie.
- Každý prejav úprimnej viery sa prejaví v láske.
Príbeh o Vianociach, ktoré nechceli byť, od Josefa Čapka ilustruje, že ľudia si nemôžu vytvoriť pravé Vianoce vlastnými silami. Pokiaľ Vianoce nie sú oslavou narodenia Ježiša Krista, všetko ostatné je len umelé a vytvorené v strese.
„Aký úžitok budeš mať z toho, že Kristus prišiel na tento svet, ak sa nenarodí v tvojom srdci?“ pýtal sa starokresťanský autor Origenes. Skutočné Vianoce znamenajú prijať Božiu ponuku, žiť v pravde, slobode a láske, a nechať sa obnoviť Duchom Svätým.
Narodenie Pána: Skutočný príbeh Vianoc - animované video
Mudrci z evanjelia dali prednosť Božiemu slovu pred slovom kráľa, čím ukázali, že Božská autorita je vyššia. Aj dnes sa môžeme ocitnúť v situáciách, keď sa Božie slovo stavia proti trendom spoločnosti. Vtedy je dôležité počúvať Boží hlas a kráčať „múdrym smerom“.