Dobrých riekaniek nie je nikdy dosť. Aj počas voľných dní by ste mali cvičiť pamäť svojich detí, aby ste ich takto pripravili na školský režim a uľahčili im učenie. Robte to zábavnou formou pomocou riekaniek a veršovačiek. Pri nich si zároveň precvičia aj dôvtip a naučia sa nové slovíčka.
Ako a prečo?
Vytvárajú si vzťah k našej kultúre
Riekanky a veršovačky. Mnoho z nich nadväzuje na našu pôvodnú ľudovú kultúru. Často sa tradujú desiatky rokov z generácie na generáciu. Prezrádzajú nám niečo o bývalých zvykoch a spôsobe života, čím v deťoch vyvoláte ďalšie zvedavé otázky.
Takže zatiaľ čo sa budete takto zabávať, môžete ich nebadane naučiť aj niečo z našej kultúry. To je veľmi dôležité aj kvôli tomu, aby ďalšie generácie nezabúdali na naše pôvodné zvyklosti a mali blízky vzťah k tomu, čo definuje našu krajinu.
Naučia ich pracovať s pamäťou
Pred nástupom do školy je veľmi dôležité, aby žiaci vedeli pracovať s pamäťou. Vďaka tomu si budú rýchlejšie pamätať učivo a budú dosahovať lepšie výsledky. Preto už v materskej škôlke začínajú s hravou formou učenia, ktorá ich takýmto spôsobom trénuje na školské prostredie.
Jedným z ľahkých spôsobov je učenie sa riekaniek a veršovačiek, ktoré majú drobci obzvlášť radi. Ak vaše dieťa nenavštevuje materskú škôlku, mali by ste takto s nimi pracovať už doma, aby ste nepodcenili dôležitú časť prípravy.
Rovnako, ak potrebujete precvičiť reč, určite siahnite po tomto výbere. Deti nimi môžu potešiť svojich blízkych na ich osobné sviatky, môžu nimi spestriť oslavy Vianoc alebo Veľkej noci, ale aj bežné dni, keď nimi prekvapia vás alebo vašu návštevu.
Krátke texty zároveň skvele pocvičia ich pamäť a predpripravia ich na recitovanie náročnejších básní. Stačí si vybrať tú vašu, ktorá vám padne do oka. Tak poďme na to, prinášame množstvo známych aj menej známych riekaniek :)
Známe aj menej známe riekanky
Počítacie a vyčítacie riekanky
Jeden, dva, tri, povedz mi to ty.
En ten tiky Dva špendlíky Čert vyletel Z elektriky Baba sa ho zľakla Na kolená kľakla En ten tyč Ty si pryč.
Eniky beniky kliky bé Ábr fábr dominé Elce pelce Do pekelce En ten ben Hybaj z kola ven
Aka fuka funda luka Funda kava keven duka Ak fuk funda luk Funda kava keven duk.
En ten tulipán Na moste je starý pán A pod mostom Ryba s chvostom Lapajte ju Bude hosťom Nad potokom strom A ty z kola von.
Raz, dva, tri, spadni do jamy. Štyri, päť, šesť, vylez z jamy hneď. Sedem, osem, ty žmúriť ideš.
Cigo, rigo, rapsa, išla mačka za psa. Keď po búde chodila, všetky hrnce pobila - Jeden, dva, tri, štyri, päť, aj ty za ňou leť!
Jeden kováč koňa kuje, koľko klincov potrebuje? Povedz mi to ty, alebo aj ty. Jeden, dva, tri!
Išiel psíček pod mostíček, urobil tam kaki-kak, na koho to slovo padne, ten to musí spapinkať.
Jeden, dva, tri, vyrástol sťa Tatry, štyri, päť, šesť, stále chce len jesť, sedem, osem, deväť, bude tučný ako medveď.
Tam ďaleko v tmavom lese majú vtáci reč. Na koho to slovo padne, ten musí ísť preč.
Jeden, dva, tri, my sme bratri, kopa, repa, chren a ty musíš ven.
Haky, baky, štyri straky letia hore nad oblaky. Dve zas na konári sedia, vozvýš vyletieť nevedia. Bim, bam, bom, ty iď z kola von!
Kto k nám patrí, Jeden je tu medzi nami, čo sa schoval do tej slamy, nech je to tá lebo on, vyhoďme ho z kola von!
Zvieratká a príroda
Lezie kocúr po rebríku, naťahuje harmoniku. Akú pieseň hrá? Kto z vás ju pozná?
Ide koza rohatá, schovajme sa za vráta, za vrátami stojí vŕba, pod ňou sa hrá detí hŕba. Je tam veľký zvon, ty musíš ísť von.
Pôjdeme my do hájika, chytíme tam zajačika. Heš, zajačik, heš. A ty za ním bež.
Pri potoku vŕba stala, do vody sa pozerala. Pod vŕbou sa koza pásla, zavše sa jej brada triasla. A tá koza zvonček mala, zrazu na ňom zacengala: cingi - lingi - bom! A ty pôjdeš von!
Išiel zajac popod horu, zlomil si on pravú nohu, líška mu ju povíjala, veverka sa posmievala. Čo sa ty más posmievati, keď ty nemáš kúska gatí, čierna hus, biela hus, a ty, pani, gevendus!
Spadla hruška zelená, obila si kolená, teraz plače na mňa, dobré lieky dajte mi.
Čarovla ryba, aby bola chyba. Čaroval aj rak, aby bolo tak.
V arila myšička kašičku na zelenom randlíčku. Tomu dala na mištičku, tomu dala na varešku, tomu dala na lyžičku, tomu zasa na vidličku. Poslednému nič nedala, do komôrky ho poslala.
Kukulienka, kde si bola, keď ťa tuha zima bola. Ajajaj, kukuku, sedela som na buku.
Sedela som na tom dube, kde Janíčko drevo rube. Ajajaj, kukuku, sedela som na buku.
Červené jabĺčko v oblôčku mám, koho rada vidím, tomu ho dám. Teba ja ťa, Janíčko, najradšej mám, tebe to červené jabĺčko dám.
Padla kvapka, druhá tretia, všetky veľmi rýchlo letia. Padla štvrtá, padla piata, či ich vari niekto zráta? Nezráta ich veru nik, zmenili sa na dáždik.
Jeseň prišla, vietor fúka, zlato prší do klobúka.
Chytil bocian žabku a keď ju už mal, tancovať s ňou išiel na bocianí bál. Klipi, klapi, klipi, klapi, klipi, klapi, klap. Možno že to bolo takto, možno naopak.
Dažďové kvapôčky, dostali nožičky. Skákali po plechu, robili neplechu.
Tancovala líška s mackom, na kopčeku hrboľatom, ako si tak tancovali, chvosty sa im natriasali.
Prší, prší len sa leje, nezatváraj milá dvere. Milá má duša má, nezatváraj pred nama.
Keď som išiel od Zuzičky, štrngali mi podkovičky. štrngali, brngali, sivé očká plakali.
Hops, hop, hop, bol raz jeden strop. A v tom strome bola diera, pre veľkého netopiera.
Ide poštár nepozvaný, nesie lístok nepísaný, nik sa naň nepýta, ani ho nik nečíta.
Skáče blška po piesku, hľadá kto je na blízku, kto neskočí do vody, toho blška hneď zhodí.
Urobím si okienko, do okienka kuk! Dám si prštek na ústa a už ani muk!
Už sme v lese tu sú stromy. Jeden tu a tu druhý. Vetrík kýva vetvami, vtáčik letí nad nami. Skáče malý zajko v lese, veverička orech nesie. Medvedík sa prevaľuje, ku spánku sa pripravuje.
Hrášok je guľovatý, šošovička hladká, petržlen je šarapatý a mrkvička sladká.
Ľavá nôžka, pravá nôžka, zatancujeme si troška. Hlboko sa predkloníme, veselo sa zatočíme.
Ja som malý chlapček, skáčem ako vrabček. Ja som malé dievčatko, skáčem ako vtáčatko.
Húpi, húpi, hup, do vodičky čľup.
Kujem, kujem podkovičku, koníkovi na nožičku. Kujem, kujem podkovu, koníkovi na nohu.
Hojda, hojda, spadla mačka z pôjda. Spadla na koláče, teraz v kúte plače.
Hups a hups a hupsasa, vodička ma natriasa. Hups dopredu dozadu, nech tu máme zábavu.
Deti, ako robí rybka - vo vodičke vrtká? Takto robí rybička - aj veľká, aj maličká.
Na chrbátik polož ma, dozadu ťahaj ma. Pomaly si plávam vzad, to nie som žiaden rak.
Osievame múčku, v slamenom klobúčku. Čo naosievame - mlynárovi dáme. A čo zvýši - to Mariši, Čo zostane - to Zuzane.
Ja som veľký had, nik ma nemá rád. S - s - s - s - s Dlhé telo zasipelo, čo je to?
Raz sa prsty hádali, akú prácu konali. Palec ten je silný, ukazovák pilný, prostredníček najväčší, prsteníček najkrajší a malíček najmenší. Raz, dva, tri ručičkami tlieskam si.
Kvaky kvaky kvak, dobre je nám tak, žijeme si v lopúšiník, nik nás tu neruší, kvaky kvaky kvak, všetko robme tak.
Ja som malá, maličká, volajú ma loptička. Skáčem sem a skáčem tam, všetky deti zabávam.
Išli páni na hrušky, potrhali kožúšky, Pohádzali za pec, Spravil sa im chlapec.
Cupi, lupi do chalupy, cupi, lupi domov bež. Ja som zmokla, ty si zmokol, kto nebeží, zmokne tiež.
Prala mamka, prala šaty, pre takéto veľké báby. Keď vyprala, vyžmýkala, na šnúročku povešala, prišiel vetrík - šepletáč, ľup tie šaty do blata.
Pomletá je pšenička, už sa sype z hrnčíčka. Keď pomeliem, budem piecť, keď upečiem, budem jesť.
Potôčik náš milý, povedz, povedz nám. Odkiaľ že si prišiel do údolia k nám. Spod skaly, spod skaly, kvapôčky ma volali. Spod skaly, spod skaly, nechcel som byť sám.
Bim, bam, bom, takto zvoní zvon. Cingi, lingi, cingi, lingi, takto zvonia konvalinky.
Ruky, ručičky, máte pekné prstíčky, máte pekné dlane, zatlieskame na ne.
Ťap, ťap, ťapušky, išli mačky na hrušky, popadali do blata, doma bude výplata.
Hojda, hojda Helenka sa hojdá, opica má chvost a už bolo dosť.
Urobím si okienko do okienka kuk! Dám si prštek na ústa a už ani muk!
Vellká vlna v mori, už sa na mňa valí. Nemám z mora žiaden strach, šup a už som vo vlnách.
Dnes je veľká paráda, my sa hráme na hada. Had chvostíkom vrtí, skúsme si to deti. Dnes je veľká paráda, my sa hráme na hada.
Išli sme do Trnavy, kúpili sme kilo kávy, ide ide vláčik, ide ide vlak.
Išli sme do Popradu, kúpili sme čokoládu.
Každá rúčka ma prstíčky, zovrieme ich do pästičky, bum, bum, na vrátka, to je rozprávka krátka.
Oli oli Janko, kľakni na kolienko, umývaj sa, utieraj sa, podopri si bôčky, chyť sa za vrkôčky, a vyber si koho chceš, koho najviac miluješ!
Ide traktor do lesa, točia sa mu kolesá. Jedno vpredu, druhé vzadu, netočia sa pre parádu.
Nastupujte rýchlo deti, odveziem vás kam len chcete, aby bolo dobre deťom na tom šírom veľkom svete.
Ruky, ruky, ručičky, máte malé prstíčky, máte malé dlane, zatlieskame na ne.
Chytil bocian žabku a keď ju už mal, tancovať s ňou išiel na bocianí bál. Klipi, klapi, klipi, klapi, klipi, klapi, klap. Možno že to bolo takto, možno naopak.
Keď som išiel od Zuzičky, štrngali mi podkovičky. štrngali, brngali, sivé očká plakali.
Hojda, hojda, spadla mačka z pôjda. Spadla na koláče, teraz v kúte plače.
Hurá deti zima je tu, ideme sa sánkovať, postavíme snehuliaka a budeme sa guľovať.
Aka fuka funda luka, funda káva kevenduka. Ak fuk, funda luk, funda káva kevenduk.
P pláva ryba v pohode, na suchu aj vo vode. Kde ich mám? Rýchlo si ich pozbieram.
Veľká novina, priletela bublina. Bublina sa bublila, ako rástla, tak aj praskla.
V rieke, čo sa volá Níl, býva krokodíl díl - díl, ale ja, ležím vám, do slniečka pozerám.
Levíča si leží tu, dvíha hlavu ušatú, ale ja ležím vám, na leva sa nedívam.
Tik, tak, tik, tak, v našej kuchyni, tik, tak, tik, tak, bijú hodiny.
Tiki, taki, tiki, tak, budeme sa spolu hrať.
Skacká vrabec po ulici, ku vrabčici parádnici. Do tanca im na múre zacengali cencúle.
Ja som taký ospatý, že už nie som okatý, očko klip, očko klap, keď sa vyspím budem chlap, veľký ako buk, očká spravia kuk.
Nožičky, nožičky, nebojte sa vodičky. Ktorá sa dá umyť, bude lepšie chodiť. Ktorá by sa nedala, za druhou by krivkala.
Krokodíl vo vode pláva, veľké zuby, veľká hlava. Hlava z vody? To je chyba.