Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
Kedy spozornieť: Varovné signály
Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Čo by ste si mali všímať?
- Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
- Je neustále smutné?
- Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo?
- Izoluje sa?
- Nechce vstať z postele?
- Ignoruje kamarátov či blízkych?
To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
Najčastejšie psychické poruchy u detí a ich prejavy
Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Niektoré z nich zahŕňajú:
Úzkostné poruchy
Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
Poruchy príjmu potravy
Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
Posttraumatická stresová porucha (PTSD)
Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
Bipolárna afektívna porucha (BAP)
Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Príčiny psychických porúch u detí
Príčiny psychických porúch u detí sú často komplexné a multifaktoriálne. Medzi hlavné faktory patria:
Genetické predispozície
Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie, v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou.
Biologické faktory
Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.
Environmentálne a psychosociálne faktory
Vplyv prostredia je zásadný. Deti dedia aj emócie svojich rodičov, podvedome cítia niečo neznáme, čo ovplyvňuje ich správanie a ich prežívanie. Strach, ktorý dieťa prežíva, aktivuje uňho stresový režim s inštinktívnymi spôsobmi reagovania. Prejavované ale aj potláčané emócie rodičov, starých rodičov ale aj prastarých rodičov sa nestrácajú. Sú vpečatené v bunkovej pamäti ľudského tela. Množstvo a sila takto uložených emócií, vedome alebo podvedome, ohrozuje aj zdravie detí v ďalšej generácii.
Traumatické zážitky, ako strata rodiča, fyzické alebo emocionálne zanedbávanie, či často sa opakujúce konflikty v rodine, môžu spôsobiť dlhodobú psychologickú záťaž na duševné zdravie dieťaťa. Tieto traumy môžu ovplyvniť schopnosť dieťaťa regulovať svoje emócie a správanie.
Deti, ktoré vyrastajú v chaotickom prostredí bez jasných pravidiel a hraníc, môžu mať problémy so sebakontrolou a disciplínou. Rovnako dôležité je, aby deti mali pozitívne vzory, ktoré im ukazujú, ako riešiť konflikty a vyjadrovať emócie zdravým spôsobom.
Problémy, ktoré vznikli počas tehotenstva, ako napríklad nedostatočná výživa matky alebo vystavenie toxickým látkam, môžu ovplyvniť vývin mozgu. Podobne aj komplikácie pri pôrode, napríklad nedostatok kyslíka, ktoré malo bábätko po narodení, môžu mať negatívny dopad na neurologický vývoj dieťaťa.
Ako rozpoznať poruchy správania u detí
Poruchy správania u detí predstavujú náročnú výzvu nielen pre rodičov, ale aj pre pedagógov a odborníkov. Ich prejavy môžu byť rôznorodé - od nepozornosti a impulzívneho konania, cez agresivitu, až po odmietanie komunikácie. Ako však spoznať, že ide o skutočný problém a nie iba o bežné detské huncútstva?
Varovné signály, ktoré by ste nemali ignorovať
Každé dieťa niekedy prejavuje vzdor. Niektoré prejavy však môžu signalizovať potrebu odborného zásahu:
- Extrémna agresivita: Opakované ubližovanie ostatným, či už fyzicky alebo slovne.
- Hyperaktivita a nepozornosť: Dieťa sa nedokáže sústrediť na ľahké úlohy, neustále je v pohybe.
- Sociálna izolácia: Vyhýbanie sa kontaktu s rovesníkmi a rodinou.
- Impulzívne správanie: Dieťa koná bez premyslenia, čo často vedie k problémom.
Ak takéto správanie pretrváva dlhšie ako šesť mesiacov a ovplyvňuje bežný život dieťaťa, je vhodné navštíviť odborníka a poradiť sa. Lekár či psychológ vám pomôže diagnostikovať poruchy ako ADHD, autizmus alebo poruchy opozičného vzdoru (ODD).
Liečba a podpora psychických problémov u detí
Liečba psychických porúch u detí je komplexná a mala by byť vždy individuálne prispôsobená potrebám dieťaťa.
Psychoterapia
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Farmakoterapia
Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
Podpora rodiny a okolia
Stabilné a podporné rodinné prostredie je kľúčom k zdravému duševnému vývoju detí. Je dôležité, aby deti vedeli, že sú milované a podporované. Vytvárajte otvorenú a dôvernú komunikáciu. Neskrývajte pred nimi svoje zlyhania. Nezabudnite svoje deti chváliť. Ak zlyhajú v hre alebo pri teste v škole, namiesto ironických poznámok zistite, ako sa cítia.
Povzbudzujte deti k fyzickej aktivite, zdravej výžive a dostatočnému spánku. Pomáhajte deťom budovať silné a pozitívne vzťahy s rovesníkmi. Zabezpečte, aby mali dostatok príležitostí na sociálnu interakciu a zábavu.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o.
Vplyv psychosomatiky a emócií rodičov na zdravie detí
Dnešná rýchla a neistá doba, nadbytok stresu, disharmonické rodinné zázemie a rozkolísaná emocionalita sa negatívne podpisujú na zdraví človeka. Sú prítomné pri vzniku ochorení ako sú napríklad vysoký krvný tlak, cukrovka, astma, poruchy trávenia, alergie a ekzémy, dokonca aj rakovina a iné choroby.
Deti reagujú na záťaž a stresy viac psychosomaticky, čiže ochorenia detí majú vždy aj psychické, resp. emocionálne pozadie. Problémom je zistenie, aké emócie sú v pozadí detských chorôb. Každej chorobe, ktorá sa prejavuje na fyzickej úrovni, predchádza emočný stres, ktorý ale nevzniká teraz a tu, ale je to starý stres spojený s emóciami zažívanými niekoľko generácií dozadu. Dlhodobé neriešenie psychických problémov v rode spôsobuje nárast telesných ochorení, predovšetkým v generácii detí. Ide o rôzne alergie, astmu, obezitu, onkologické ochorenia, detský diabetes, oslabenie imunitného systému, evidentný je nárast detských neuróz a depresií, autizmu, porúch učenia a správania.
Múdra príroda to zariadi tak, že vaše napr. 5-ročné dieťa bude mať v tomto veku k dispozícii skúsenosti všetkých 5-ročných detí vo vašej generačnej línii - čiže nielen tie vaše. Ak vaše 6-ročné dieťa vzdoruje, nerešpektuje vás, svojou neposlušnosťou vám môže ukazovať, ako sa treba presadiť, brániť a ísť svojou cestou. Zamyslite sa, či ste náhodou neboli poslušné dieťa, plniace všetky príkazy. Vaše deti v súčasnosti akoby rezonovali s týmito vašimi vnútornými bytosťami, ktoré svoju neposlušnosť potláčali. Chcú pomôcť zmeniť takéto správanie, ktoré je nebezpečné aj pre ich zdravie.
Každé zranenie, každá trauma, bolesť, ktorú ste zažili vy alebo vaši rodičia vo svojom detstve, vypláva na povrch v čase, keď vaše terajšie dieťa bude v tomto veku. Deti zrkadlia niečo, čo ste zabudli, vytesnili, nechceli si priznať, čoho ste sa báli. Jediná cesta je vyriešiť svoje staré strachy, smútky a hnevy ukryté vo svojom vnútri.
Mýty a fakty o psychických chorobách
S psychickými chorobami sa spája mnoho mýtov, ktoré môžu chorým zbytočne uškodiť.
- Mýtus: Ľudia s duševnými problémami nemôžu pracovať.
Fakt: V skutočnosti ľudia s duševnými poruchami môžu byť plne zapojení do pracovného procesu. - Mýtus: Duševné problémy sú nevyliečiteľné.
Fakt: Vyliečenie nie je vždy definované absenciou príznakov. V skutočnosti sú podľa zistení odborníkov ľudia s duševnými poruchami viac nebezpeční sami sebe ako svojmu okoliu. - Mýtus: Duševné problémy sú výsledkom zlej výchovy.
Fakt: Aj keď je pravda, že domáce prostredie a výchova majú veľký vplyv na duševný vývoj dieťaťa a môžu psychické problémy zhoršovať, vo väčšine prípadov má psychický problém dieťaťa biologickú príčinu.