Obdobie predškolského veku má značný vplyv na ďalší život jedinca. Dieťa, ktoré má v prvých rokoch dobré emocionálne zázemie, získava lepšie predpoklady pre duševný vývin, je samostatnejšie, aktívnejšie a úspešnejšie. Obdobie medzi 3. a 6. rokom sa všeobecne považuje za obdobie aktívnej spoločenskej prispôsobivosti, keď sa čoraz viac uplatňuje uvedomelosť vo vzťahu k rodičom a vychovávateľom.
Pod súhrnný názov poruchy správania sa zaraďuje skupina odchýlok od normálneho, primeraného správania. V súčasnosti nie je jednotná definícia na vymedzenie porúch správania. V prostredí, kde sa deti stretávajú, hrajú a učia, sa niekedy vyskytnú neprimerané prejavy správania. U detí predškolského veku ide skôr o neuvedomelé narušovanie normy, niekedy o neschopnosť prispôsobiť sa bežným výchovným požiadavkám. Poruchy správania, viažuce sa niekedy na emocionálne poruchy alebo maladjustáciu, majú širokú variabilitu foriem. Niekedy sa iba málo alebo vôbec neviažu na konkrétne dianie (napr. opakovaná agresia, pohybový nepokoj a pod.).
Prejavy problémového správania u detí
V materských školách sú pomerne často problémom nadmerne živé - hyperaktívne deti. Mnohé deti s AD/HD vykazujú tiež agresívne prejavy, výukové ťažkosti, rôzne neurologické poruchy (ľahká mozgová disfunkcia, poruchy koordinácie pohybov), poruchy v oblasti vizuo-motorickej percepcie a emocionálne poruchy.
Hypoaktívne dieťa býva málovravné, pasívne, menej pohyblivé. Takéto deti sú pomalé, neobratné, nezhovorčivé a vydržia dlho v nečinnosti.
Pri neuróze si môžeme všimnúť rôzne neurotické návyky ako ohrýzanie nechtov, cmúľanie prstov (O. Kondáš, 1979).
Agresivita u detí
Agresivitou nazývame každé zámerné konanie, ktorého motívom je otvorenou alebo symbolickou formou spôsobiť niekomu alebo niečomu krivdu, škodu alebo bolesť.
Dieťa predškolského veku má ešte vnímanie nepresné, predstavy nejasné, nezodpovedajú skutočnosti.
Klamanie u detí
Je bežné, že deti klamú. Môžete sa cítiť zradení a dokonca pochybovať, či môžete dieťaťu znova dôverovať. Deti môžu klamať, keď majú strach, že pravda môže mať pre ne negatívne alebo nepríjemné dôsledky.
Vulgárne vyjadrovanie
Je normálne, že deti kričia, keď sú nahnevané. Mali by ste ale spozornieť, ak začnú nadávať. Uistite sa, že takto pred deťmi sami nehovoríte.
Odvrávanie a nedostatok rešpektu
Keď vaše dieťa zakričí „nie“ zakaždým, keď mu poviete, aby niečo spravilo, môže to byť pre vás veľmi náročné. Ak dieťa odvráva, ale spraví, o čo ste ho požiadali, potom toto správanie ignorujte.
Príčiny problémového správania
Správanie dieťaťa ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastá. Ak ho chceme pochopiť v celom kontexte, nemôžeme tieto vplyvy vynechať. Dieťa formuje viacero faktorov.
Vplyv rodinného prostredia
Existujú rôzne výchovné prístupy, ktoré ovplyvňujú správanie dieťaťa:
- Prísne pravidlá bez vysvetlenia: Dieťa sa učí poslúchať, nie rozumieť. Očakáva sa, že bude robiť to, čo má, bez otázok a vyjednávania. Keď urobí chybu, prichádza trest. Navonok môže pôsobiť poslušne, no vnútri často prežíva napätie. Objaví sa môže hnev, agresia alebo naopak plachosť a strach.
- Jasné hranice a bezpečie: V tomto prístupe má dieťa jasné hranice, no zároveň cíti blízkosť a bezpečie. Vie, čo sa od neho očakáva a rozumie aj dôvodom, prečo pravidlá existujú. Disciplína tu neslúži na trestanie, ale na učenie. Dieťa má priestor vyjadriť svoj názor a byť súčasťou rodinných rozhodnutí.
- Láskavá atmosféra bez hraníc: Atmosféra v rodine býva láskavá a prijímajúca, no hranice sú veľmi slabé alebo chýbajú. Dieťa má veľkú slobodu, no málo usmernenia. Môže mať problém s odkladaním uspokojenia, ťažko znáša frustráciu a reaguje impulzívne.
- Nedostatok emocionálnej blízkosti: V takomto prostredí dieťa síce dostáva to základné, no chýba mu emocionálna blízkosť. Kontakt, záujem aj komunikácia sú minimálne. Dieťa sa tak učí spoliehať samo na seba, čo môže navonok pôsobiť ako odolnosť. V skutočnosti však často bojuje s emóciami, nevie, ako si pýtať pomoc a má problém vytvárať blízke vzťahy.
Spôsob, akým k výchove pristupujeme, sa často odráža v tom, ako dieťa vnímame. Vidíme to najmä na jeho správaní, ktoré môže pôsobiť rušivo, nepochopiteľne alebo náročne. Neraz ho preto rýchlo označíme ako „problémové“.
Toxický stres a nepriaznivé detské skúsenosti (ACE)
Problémy v správaní detí môžu byť prejavom nevyriešených stresových skúseností dieťaťa alebo náročného rodinného prostredia. Toxický stres vzniká pri dlhodobej a intenzívnej aktivácii stresovej reakcie, keď dieťa nemá k dispozícii dospelého, ktorý by mu poskytol bezpečie a oporu. ACE, teda nepriaznivé detské skúsenosti, zahŕňajú zneužívanie, zanedbávanie, rodinnú dysfunkciu, násilie v domácnosti, rozvody či psychiatrické ťažkosti rodičov. Spájajú sa s problémami s koncentráciou, sebareguláciou, agresiou a školským neúspechom.
Rozpoznanie a riešenie problémového správania
Keď sa správanie dieťaťa začne opakovane vymykať tomu, čo považujeme za bežné, často ho rýchlo označíme ako problémové. Niekedy ubližuje iným deťom, vysmieva sa im alebo sa dostáva do konfliktov doma aj v škole. Ak sa takéto správanie objavuje opakovane a dlhodobo, hovoríme o poruchách správania. V každodennom živote to môže znamenať neustále hádky s dospelými, vedomé porušovanie dohôd, ničenie vecí alebo agresiu bez zjavného dôvodu.
Antisociálne správanie ide ešte o krok ďalej. Prejavuje sa dlhodobým nerešpektovaním pravidiel, nezáujmom o dôsledky vlastného správania a opakovaným ubližovaním druhým.
Agresia, utiahnutosť, poruchy koncentrácie alebo iné prejavy správania, ktoré sa vymykajú norme, často nevychádzajú z „problematického charakteru“. Odborné prístupy aj prax ukazujú, že tieto prejavy sú spôsobom, akým dieťa volá po bezpečnom, predvídateľnom a podporujúcom prostredí.
Kedy reagovať a vnímať ťažkosti vážnejšie?
Bežne by rodičia mali vedieť vycítiť, kedy sú atypické prejavy a ťažkosti dieťaťa iba prechodný jav a kedy si vyžadujú už odbornú starostlivosť. „Práve toto je pri psychických ťažkostiach komplikovanejšie, rodičia sa snažia orientovať na základe internetových zdrojov, rád od známych, len aby nemuseli ísť k psychológovi a nie to ešte k psychiatrovi,“ hovorí Mgr. Lýdia Adamcová, detská psychologička s viac ako 40-ročnou praxou.
Odborníčka uvádza dôvody, pre ktoré by sme mali brať situáciu vážne:
- Ak sú psychické ťažkosti dieťaťa neprimerané veku.
- Ak prejavy trvajú dlhšie obdobie a nereagujú na bežné výchovné postupy.
- Ak niektorý z rodičov mal v detstve podobné ťažkosti.
- Ak sa pridružujú aj iné psychické alebo fyzické ťažkosti.
Vtedy je už potrebné vyhľadať odborníka a poradiť sa.
Najčastejšie rizikové prejavy u detí
Podľa detskej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej sú toto najčastejšie symptómy problémov v psychike u dieťaťa:
- Nočné desy a nadmerný plač, už v kojeneckom veku, ktorý sa neskôr môže zmeniť v pomočovanie, strach z tmy.
- Problémy s vyprázdňovaním (dieťa nekaká niekoľko dní), ktoré môžu signalizovať potlačené emócie hnevu.
- Kašeľ, astma, alergie, ktoré majú hlboké psychické súvislosti.
- Oneskorenie v motorickom vývine, prípadne dieťa preskočí fázu lezenia, čo má dopad na sústredenie a učenie.
- Vzdorovité správanie, ktoré môže byť zamenené s prirodzeným vzdorom, ale môže signalizovať afektívne kŕče alebo poruchy správania.
- Problémy s jedením, zvracaním, bolesťami bruška, ktoré môžu prejsť do anorexie alebo bulímie.
- Zlozvyky - obhrýzanie nechtov alebo tiky, grimasy, rôzne atypické pohyby, ktoré signalizujú vnútorné napätie spojené s chronickým stresom.
- Lenivosť, v pozadí ktorej môže byť depresia.
„Snažím sa viesť rodičov k tomu, nech sú otvorení riešiť tieto problémy už u malých detí. Práve popieranie psychických problémov u detí zvyšuje ich pocity bezradnosti. Deti cítia, že ich ťažkosti vás znervózňujú, hnevajú, a tak ich radšej popierajú,“ upozorňuje odborníčka.
Špecifické poruchy učenia a správania
V súčasnom období sa v našich základných školách čoraz viac stretávame so žiakmi, ktorým bola diagnostikovaná špecifická porucha učenia a správania. Uvedení žiaci musia byť vzdelávaní v ZŠ, z čoho vyplýva, že je nevyhnutné využívať špeciálne metódy a formy práce s nimi. Pre učiteľa je to mimoriadne náročné, nakoľko narúšajú edukačnú pohodu pri získavaní vedomostí a nie sú práve najpovzbudivejším výchovným vzorom pre ostatné deti.
Deti, ktoré majú poruchu pozornosti (ADHD), žijú stále pod tlakom značne náročných situácií, ktoré vznikajú vplyvom prejavov ich poruchy. Stále bojujú o uznanie a úspech a zväčša tento boj nezvládajú. Špecifické poruchy správania a poruchy učenia sú podmienené narušením jednotlivých funkcií, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a prepojenie prejavov správania a schopnosť učenia sa žiaka.
Typické prejavy porúch správania sa v plnom rozsahu najčastejšie prejavujú okolo 6. roku života dieťaťa. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb zaraďujeme poruchy správania do skupiny tzv. syndrómov správania a emočných porúch detstva a adolescencie.
Syndróm ADHD, ktorý je spojený s agresívnymi prvkami správania, predstavuje náročnejšiu formu zvládania problému, nakoľko porucha je charakteristická neznášanlivosťou dieťaťa s ostatnými, hádavosťou, nedostatkom sebaovládania, často i antisociálnym správaním (krádeže, vzdory, verbálne konflikty, bitky).
Neuropsychológia porúch správania u detí | Kalina Michalska | TEDxUCR
Ako reagujú rodičia na problémy detí?
Detská psychologička sa vo svojej praxi stretáva s odlišnými postojmi rodičov, v prípade ak ich deti majú zdravotné alebo psychické problémy. U zdravotných resp. somatických ochorení detí sa snažia rodičia riešiť problém u lekára, podporujú liečbu, naopak u psychických problémov skôr nedôverujú, obviňujú deti aj okolie a odmietajú terapiu.
| Typ problému | Reakcia rodičov na zdravotné problémy | Reakcia rodičov na psychické problémy |
|---|---|---|
| Zdravotné problémy dieťaťa | Aktívne vyhľadávajú lekársku pomoc, dôverujú lekárom, podporujú liečbu, sú ochotní absolvovať rôzne vyšetrenia. | Často bagatelizujú, hľadajú alternatívne riešenia, nedôverujú odborníkom, obviňujú dieťa alebo okolie. |
| Psychické problémy dieťaťa | Sú menej ochotní riešiť, považujú za menej dôležité, niekedy ich bagatelizujú alebo ignorujú. | Sú často skeptickí, nedôverujú terapii, hľadajú ospravedlnenia, prečo problém nie je vážny, odmietajú liečbu. |
Nielen zdravé telo, ale zdravého ducha potrebujú deti k správnemu vývoju a životu.
Vždy začínajme od seba
Rodičia najčastejšie vnímajú problémy dieťaťa iba v danej časovej realite, čiže príčiny ťažkostí vidia iba v prítomnosti, obviňujú škôlku, školu, kamarátov, ktorí ho šikanujú, druhého rodiča, ak sú rozvedení. Tieto situácie ale nemôžu spôsobiť ochorenie! Môžu byť spúšťačom niečoho, čo je uložené hlbšie, ale nie sú príčinou.
Často sa stáva, že si jeden z rodičov uvedomí, že tiež mal v detstve podobné ťažkosti. Niekedy ale rodičia oponujú tým, že dieťa toto ich správanie nevidelo, nevedelo o ňom. Neuvedomujú si, že prenos strachov, depresií, agresivity je tiež genetický.
Problémom sú aj predstavy rodičov ako riešiť ťažkosti detí. Chcú ich zmeniť u dieťaťa, riešiť jeho strach, aby sa nebálo, nedalo sa šikanovať, aby ho nebolelo bruško, riešiť jeho agresivitu, aby vedelo čítať. Často tak deti žijú v rodinách s ustráchanou mamou alebo depresívnym otcom.
„Môžem s dieťaťom pracovať, ale ono príde domov k ustráchanej a smutnej mame a strach sa u dieťaťa objaví znovu. Ak ale pracujem s matkou, problém prestane zaťažovať aj dieťa, pretože má doma silnú a veselú mamu, pri ktorej sa cíti bezpečne. A pre deti je to veľká úľava, nie sú to iba oni, ktorí musia chodiť k psychológovi.“
Praktické tipy pre rodičov
Pochopte vaše dieťa a pomôžte mu. Poruchy správania u detí nemusia byť len problémom, ale aj príležitosťou. Príležitosťou spoznať ich svet, odhaliť, čo prežívajú, a ukázať im, že nie sú na svoje výzvy samy.
Tipy na zlepšenie správania detí
- Stanovte jasné hranice: Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva. Jasné pravidlá im dávajú pocit istoty.
- Buďte dôslední: Dodržiavanie pravidiel by malo byť pevné a jednotné. Dôsledky musia byť spravodlivé a predvídateľné.
- Chváľte úspechy: Pozitívne povzbudenie je často silnejšou motiváciou než kritika. Vyzdvihujte dobré správanie a ukážte, že si ho vážite.
- Venujte deťom čas: Spoločné chvíle - hranie, rozhovory alebo výlety - budujú pevné puto a posilňujú dôveru.
- Podporte ich pohodu: Ak dieťa čelí stresu alebo problémom s koncentráciou, môžu pomôcť vhodné doplnky výživy.
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa by mohlo mať poruchu správania alebo učenia, je dôležité oboznámiť sa s rôznymi poruchami učenia a ich prejavmi; spoznať, aké sú ich príčiny, ako ich dieťa prežíva a aké sú možnosti nápravy. Rozhodne nie je vhodné aplikovať na „problémové” dieťa represívne opatrenia.
tags: #problemove #dieta #prveho #rocnika