Množstvo rodičov si už od narodenia vypestovalo zvyk, pri ktorom ich potomok s nimi zdieľa manželskú posteľ. Nie je to vyslovene zlé, no s pribúdajúcim vekom sa môže životný priestor aj na tej najštedrejšej manželskej posteli čoraz viac zmenšovať a často sa prvou obeťou stáva otecko, ktorý chtiac-nechtiac musí spávať na pohovke alebo v pracovni.
Hneď na úvod musíme napísať, že tipy uvedené v našom článku nie sú zaručenými návodmi na úspech. Kým jeden z trikov môže zabrať na 100 detí zo 100, druhý nemusí fungovať pri väčšine z nich. Každé dieťa je individuálne a jedinečné, každé reaguje na prvé zaspávanie v detskej postieľke úplne inak. Vyskúšajte rôzne tipy a ak na ne dieťa zareaguje zle, zbytočne naň netlačte.
Kedy začať s presunom do vlastnej postieľky?
Najlepším obdobím pre naučenie vášho dieťaťa zaspávať individuálne vo vlastnej postieľke je doba hneď po narodení. Pravdepodobne si budete užívať aj tie chvíle, kedy váš malý poklad uspíte v náručí, no medzi obľúbené spôsoby patrí aj uspávanie v kočíku alebo v postieľke. Práve malé detičky stačí uložiť po kŕmení a prebalení do postieľky alebo kočíka, prípadne ich trochu pohúpať a o chvíľočku už spia.
Ak ste dieťa do roka pracne uspávali alebo ho dokonca nechali spať s vami v manželskej posteli, prechod na samozaspávanie v postieľke môže byť trochu náročnejší, no nie nemožný.
Postupné zoznamovanie s postieľkou
Prvým tipom je zoznámiť dieťa s postieľkou aj mimo času spánku, a teda využívať ju ako bezpečnú ohrádku na hranie, keď si napríklad potrebujete dovariť obed alebo odskočiť na WC.
Druhý overený tip je uspávať dieťa v postieľke počas poobedného spánku, a až po pár dňoch to vyskúšať v noci. Postieľka môže byť pokojne vo vašej spálni a počas zaspávania môžete byť pri dieťati.
Kedy je dieťa pripravené na vlastnú posteľ?
Neexistuje žiadny exaktný čas, no okolo dvoch rokov je dieťa už dostatočne veľké na to, aby v manželskej posteli zabralo veľa miesta a nedovolilo vám dobre sa vyspať.
Metódy učenia samostatného zaspávania
Metóda postupného predlžovania intervalov
Správne, dieťa bude určite plakať. Na vyplakanie sa názory rôznia. Kým rodičia tvrdia, že stačí prežiť jeden-dva dni a dieťa sa naozaj vyplače a zvykne si, odborníci dvíhajú varovný prst nad možnou psychickou ujmou dieťaťu.
Keď dieťa začne po vašom odchode plakať, nechajte ho plakať jednu minútu. Po návrate ho môžete utešovať dve minúty. Následne zase odídete a necháte ho plakať trochu dlhšie. Intervaly stále predlžujete (2, 5, 10 minút) a po návrate vždy dieťa utešujete spomínané 2 minúty.
Aký to má zmysel? Dieťa pochopí, že nie ste preč, a že v prípade núdze mu prídete na pomoc. Neriskujete tak traumu z náhleho odlúčenia. Rovnako však necháte dieťa stráviť nejaký čas o samote, o ktorom zistí, že je bezpečný a nemá sa čoho báť. Už pri treťom-štvrtom intervale dieťa pravdepodobne prestane plakať skôr, ako by ste k nemu prišli. Pri ďalšom uspávaní si opäť pravdepodobne minútku-dve poplače a nakoniec zaspí.
Vytvorenie optimálnych podmienok pre spánok
Okrem plného bruška a prázdneho črievka musí mať dieťa aj suchú plienku, dobre vyvetranú izbu, príjemnú izbovú teplotu (18-20 stupňov), mäkkú a voňavú posteľnú bielizeň, ale aj komfortný detský matrac. V dokonalom komforte deti zaspia oveľa rýchlejšie a vďaka kvalitnému matracu sa nemusíte báť nesprávneho vývoja ich chrbtice či neskorších zdravotných problémov.
Riešenie problémov s ukladaním na spánok
Stanovenie pevného režimu
V mnohých rodinách predstavuje ukladanie detí na spánok každodennú nočnú moru. Niektoré deti neustále vyskakujú z postele a zrazu potrebujú piť, rozprávajú, že počuli nejaké zvuky alebo potrebujú ísť niekoľkokrát do kúpeľne.
Čas ukladania na spánok sa môže líšiť podľa toho, či je všedný deň alebo víkend, školský rok alebo prázdniny. Keď však stanovíte čas večierky, dodržujte ho. Výnimky z tohto pravidla by mali byť naozaj len vzácne. Ak sa termín nedodržuje presne, ukladanie na spánok každý večer sa môže zmeniť na testovanie a manipuláciu rodičov.
Metóda prípravy do postele
Máte deväťročnú dcéru, ktorá vo všedný deň má chodiť spávať o 21.00. O 20.30 nastavíte časovač na 30 minút a dieťaťu poviete, že je čas pripraviť sa do postele. Má to urobiť samo a len vám to oznámiť, keď to urobí. Ak dcérka urobí všetko, ako má, pochváľte ju za jej úsilie. Ak to stihne skôr, všetok čas do 21.00 patrí len jej a vám. Môžete si sadnúť na posteľ, prečítať jej rozprávku alebo sa môžete porozprávať. Tento čas vyhradený pre dieťa má tri významy. Dieťa je šťastné, že splnilo úlohu skôr a posilňuje sa mu sebavedomie. Môže prežívať krásne minúty pred spaním so svojimi rodičmi. A tretia, tiež dôležitá vec, je tá, že sa rozprávaním alebo počúvaním príjemne psychicky uvoľní a pripraví tak na pokojný spánok.
Čo ak dieťa neostane v posteli?
Existujú deti, ktoré nezostanú v posteli, keď ich uložíte. Vždy si vymyslia nejaký nový dôvod, kvôli ktorému z postele vstanú. Prečo? Pretože sa BOJA, NUDIA alebo OBOJE. Keď dieťa vylezie z postele po uložení, potom čím dlhšie zostáva hore, tým viac si na túto novú situáciu zvyká. Základom je odrezať únikovú cestu, teda dvere do izby. Určite s dieťaťom nekomunikujte o tom, prečo by malo v posteli zostať. Ak sa dieťa bojí, dobré je napríklad sadnúť si na stoličku pred dvere, aby dieťa videlo, že ste nablízku. Po dvoch týždňoch ho strach prejde a vy tam už sedieť nemusíte.
Nočné prebúdzanie a spoločné spanie
Mnohé deti prechádzajú obdobím, keď sa v noci prebúdzajú a objavujú sa pri posteliach rodičov s nejakým druhom nejasných požiadaviek o pomoc. Občasné prebúdzanie berte ako niečo normálne. Len ak je dieťa skutočne rozrušené alebo sa neupokojuje, mali by ste ho radšej skontrolovať.
Ak doprevádzate deti v tme, robte to čo najjemnejšie. Nestrkajte do nich aj keď ste možno rozčúlení.
Spoločné spanie sa môže stať zvykom, ktoré je neskôr náročné prelomiť. Keď sa dieťa v noci objaví pri vašej posteli, pravdepodobne chce ísť na záchod. Nič nevravte, vstaňte a potichu nasmerujte dieťa do kúpeľne. S niektorými deťmi je potrebné niektoré postupy opakovať aj niekoľko týždňov. Obrňte sa preto trpezlivosťou.
Niektorí rodičia, keď dovedú dieťa k jeho posteli, chvíľu ešte mlčky sedia na stoličke a dieťa zaspí. Asi po týždni používania tejto stratégie začnite stoličku postupne presúvať ďalej a ďalej od postele.
Hra ako nástroj na budovanie vzťahu a prekonávanie strachu
Spálňa nie je len na spanie. Veľká posteľ poskytuje priestor aj na spoločné bláznenie. Vankúšová vojna, skrývanie sa pod perinou či veľký bunker z postele? Hry s deťmi v spálni majú špeciálny význam, pretože ich súčasťou je interakcia a dotyky rodičov. Dotyk je základná potreba i liek. Všetci sa rodíme s hlbokou potrebou telesného kontaktu. Deti či dospelí, ktorí majú uspokojený pravidelný „hlad“ po dotyku, prežívajú pocit prijatia.
Hra je základný komunikačný prostriedok dieťaťa. V hre dieťa odkrýva čo prežíva, odohráva v nej svoje pocity, radosti, starosti i túžby. Je kľúčom k jeho vnútornému svetu a príležitosťou pre rodiča lepšie spoznať svoje dieťa. Hra pomáha uvoľniť emócie, vybiť energiu, vyplaviť napätie i agresivitu.
Často, zvlášť večer pred spaním, majú deti tendenciu presúvať hru aj do spálne. Dôvodom „nočného“ rozkokošenia môže byť odhalená príležitosť mať vás po celý deň iba pre seba, užiť si vašu prítomnosť a dotyky, ktoré postrádajú. Nedostatok uspokojených potrieb si deti potrebujú zabezpečiť a naplnenie svojej citovej nádrže hľadajú u svojich najbližších osôb.
„Mami, ešte nechcem ísť spať!“ Stará známa veta, ktorou sa v mnohých domácnostiach končia dni. Vyskúšajte našich 6 pomocných rád.
Režim a rituály pred spaním
Deti jednoducho potrebujú režim (a rodičia ešte viac), preto dieťatko učte odmalička na to, že spať v presne stanovený čas (plus-mínus) sa musí. Nie nadarmo sa zvyknú už novorodeniatka kúpať vo večerných hodinách. Dobrý kúpeľ totiž dokáže zázraky. Väčšinu detičiek upokojí, unaví, vo vani sa môžu aj trochu pohrať.
Je fajn spraviť hru z čohokoľvek, čo tvorí dôležitú súčasť detského života. Strohé príkazy príliš nefungujú, respektíve zbytočne vyhrotia situáciu. Ak teda nechcete dieťa vychovávať policajným spôsobom, tak sa uvoľnite a nehanbite sa občas urobiť zo seba šaša. Takto sa potom i obyčajné (a často nie príliš obľúbené) umývanie zúbkov môže stať tou časťou dňa, ktorú bude dieťa s radosťou očakávať.
Výber pyžamka a posteľnej bielizne
Ak dieťaťu dovolíte vybrať si na noc pyžamko podľa vlastnej chute, bude sa cítiť dôležitejšie. Takto vystrojené, v pyžamku, ktoré má tak rado, sa aj na spanie bude viac tešiť. Fajn je i to, keď mu spríjemníte čas spania peknými obliečkami, o ktoré v súčasnosti naozaj nie je núdza. Veď predsa viete, akú rozprávkovú postavičku má Vaša ratolesť najradšej.
Čítanie a rozhovory pred spaním
V dnešnej dobe smartfónov a tabletov je zložité (a nepohodlné) deťom pred spaním čítať, ale určite by ste to nemali úplne vypustiť. Tí odvážnejší rodičia si môžu príbehy aj vymýšľať, prípadne nechať deti, nech zapoja svoju kreativitu. Výborne funguje menší rozhovor (deti sa chcú najviac rozprávať práve, keď majú ísť spať) pred spánkom. Je skvelé mať sa na čo tešiť, a to neplatí len pre deti, ale aj dospelých.
[Počúvaj pred spaním] SUGESCIE NA VYČISTENIE MYSLE | Hlboký spánok
Každá veľká zmena v živote dieťaťa so sebou nesie určité množstvo komplikácií a nezaobíde sa bez nejakého toho plaču a vašej trpezlivosti. Či už ide o odstavenie od kojenia, odplienkovanie, zmenu miesta na spánok alebo nástup do škôlky, milióny rodičov po celom svete by sa s vami mohli podeliť o svoje skúsenosti.