Kedy je vhodné umiestniť dieťa do škôlky?

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské školy a jasle nevznikli pre potreby detí, a tak by sme k nim mali aj pristupovať. Uznávaný český pedagóg Jiří Halda, expert na predškolskú zrelosť dieťaťa a problematiku výchovy detí, zastáva názor, že polročné či ročné deti by sa nemali umiestňovať do žiadnych inštitúcií, pretože tým „úplne necitlivo pretŕhame ich absolútnu telesnú a citovú závislosť na mame“. Hoci v dnešnej dobe sú matky zvyknuté svoje deti s úplnou samozrejmosťou odkladať do materských škôlok a jasle už nie sú výnimkou, odborníci radia zvážiť vhodný čas na nástup dieťaťa do kolektívu.

Vznik a účel materských škôl

Materské školy nevznikli primárne pre potreby detí a ich kognitívny a sociálny vývoj. Pôvodne to boli zariadenia určené na stráženie detí zamestnaných matiek. V prostredí materskej školy nie je veľa prirodzeného; nikde v prírode neuvidíte spolu toľko rovnako starých mláďat na malom priestore. Napriek tomu civilizácia tento model prijala, pretože v skupine sa deti učia rýchlejšie a skôr sa prispôsobia režimu skupiny. S týmto faktom potom počítajú vyššie stupne vzdelávania, čo umožňuje dospelým pracovať a zvyšovať si životný štandard.

Ideálny čas na nástup do materskej školy

Vhodný čas na nástup do materskej školy by mal byť limitovaný emočnou a sociálnou pripravenosťou dieťaťa, pričom kvalita emočného vývoja dominuje nad sociálnym. V tomto veku deti takmer výhradne napodobňujú. Náš sociálny vývoj, rovnako ako rozumový, je priamo závislý od kvality a kvantity emočného vývoja.

Parametre pripravenosti dieťaťa

Existuje niekoľko kľúčových parametrov, ktoré signalizujú pripravenosť dieťaťa na nástup do materskej školy:

• Emočná autonómia: Dieťa by malo byť v stave, kedy sa nebojí, že po zatvorení dverí škôlky sa s mamou už nikdy neuvidí. Toto emočné „otužovanie“ je vedenie k citovej nezávislosti. Testom môže byť schopnosť dieťaťa prespať u babičky alebo inej blízkej osoby bez paniky a strachu, pričom prípadnú clivotu za mamou dokáže zvládnuť s pomocou slov a dotykov.

• Poznanie cesty do škôlky: Ak je to možné, rodičia by mali s dieťaťom opakovane absolvovať cestu do materskej školy peši. Miesta, kam poznáme cestu, nás menej desia.

• Samostatnosť v sebaobsluhe: Dieťa by malo byť schopné sa samo obliecť a prezliecť, obuť a prezuť, najesť sa, vysmrkať a utrieť si zadoček. Je dôležité si uvedomiť, že aj keď dieťa nastupuje do škôlky dobre pripravené, zvykanie si na nové prostredie a ľudí trvá približne 6-7 mesiacov.

Vhodný vek na nástup do materskej školy je z vývojového hľadiska často považovaný za tretí rok života dieťaťa, avšak je to individuálne. O nástupe by sa malo uvažovať v čase, keď dieťa začína vyhľadávať nové podnety, činnosti, nových kamarátov a túži objavovať.

Napriek tomu, že mnohé matky sú na materskej dovolenke až do troch rokov dieťaťa, odborníci odporúčajú, aby dieťa aspoň v poslednom predškolskom ročníku (vo veku 5-6 rokov) navštevovalo škôlku. Tým si zlepší jemnú a hrubú motoriku, naučí sa socializovať, komunikovať s cudzími ľuďmi a rovesníkmi a odložiť uspokojenie svojich želaní na neskôr. Tieto zručnosti sú dôležité nielen pre školu, ale aj pre život.

Dôležité je tiež uvedomiť si, že predškolský vek je obdobím, kedy dieťa prekračuje hranice svojho najbližšieho rodinného kruhu a potrebuje si začať utvárať vzťah k druhým deťom a svojim vrstovníkom. Materská škola je zariadenie, ktoré tieto potreby napĺňa.

Jasle a matky v ťažkej situácii

Pre mamy v ťažkej, spravidla samoživiteľskej situácii, ktoré musia dať aj ročné či polročné dieťa do jaslí, je situácia zložitejšia. Nástup tak malého dieťaťa do jaslí ho môže celoživotne poznamenať. V tomto veku dieťa ešte nemá ako pochopiť, že toto nie je to isté ako mama, a tým sa necitlivo pretrhne jeho absolútna telesná a citová závislosť na mame. Hlavným podnetom, ktorým sa dieťa orientuje, je maminá vôňa, ktorá mu poskytuje pocit bezpečia a upokojenia. Keď si musí zvykať na menej dotykov od niekoho, kto vonia inak, čas strávený bez mamy často len prežíva.

Hoci je spoločnosť dostatočne bohatá na to, aby mohla podporovať matky v núdzi, aby svojim deťom zaistili lásku, pozornosť a opateru, ktorú nevyhnutne potrebujú, realita je často iná. Nespokojné, citovo hladné dieťa sa môže vyvinúť v nespokojného, citovo hladného dospeláka.

Ideálna dĺžka materskej dovolenky

Vývoj mozgu je dnes ľahko merateľná oblasť. Z hľadiska vývoja dieťaťa by bolo ideálne podporovať mamy v starostlivosti o deti aspoň do štyroch rokov. Pred sto rokmi mamy trávili s deťmi doma oveľa viac času, deti sa okolo nich motali, učili sa od nich pozorovaním a postupným zapájaním sa. Dnešné deti sú často absolútne nesamostatné.

Ďalším dôležitým aspektom sú súrodenecké vzťahy, ktoré tvoria našu životnú kapacitu pre vzťahy. Je nepochopiteľné, že verejnosť sa nezaujíma o to, že dieťa môže byť v materskej škôlke, aj keď je jeho mama doma s mladším súrodencom.

Módna "zaškoľovanie" maličkých detí je v určitom ohľade pre spoločnosť výhodné, pretože sa deti skôr naučia splynúť s inštitúciami a stanú sa na nich závislými. Toto riešenie sa v budúcnosti nielenže nevyplatí, ale už teraz sa nám nevypláca. Epidémie rôznych porúch, nárast spotreby liekov a alkoholu majú s týmto súvislosť.

Byť s deťmi doma aspoň do troch rokov (po dobu tzv. neosloviteľného obdobia) je v skutočnosti v prospech detí. Musíme sa naučiť oddeliť to, čo je pohodlné či výhodné pre dospelých, od toho, čo je v záujme dieťaťa a jeho emočnej a sociálnej pohody.

Otcovská dovolenka a rola otca

Otec matku plnohodnotne zastúpiť nemôže, už vôbec nie do troch rokov dieťaťa, kedy je dieťa celkom ovládané svojou závislosťou na mame. Väčšina otcov sa o deti stará nesprávne alebo nedostatočne. Historicky otcovia do výchovy zasahovali minimálne, pretože mali čo robiť, aby uživili rodinu. Dnes, keď sa situácia otočila v prospech voľného času, je potrebné s ním naložiť zodpovedne.

Ak matka ponáhľa do práce, pretože zarába viac ako otec, nie je s jej emotivitou voči dieťaťu nič zlé. Otec nikdy nedokáže plnohodnotne zastúpiť mamu, už vôbec nie do troch rokov. Dnešné vzťahy sa vzdialili optimu toho, čo deti potrebujú.

Otec je od toho, aby oceňoval za šikovnosť a nastavil dieťaťu pocit individuálnej hodnoty. Mama je prijatie, pocit bezpečia a mäkká teplá náruč. Naše archetypálne úlohy nemožno obísť, aj keď sa o to snažíme.

Problémy s odúčaním a adaptáciou

Často sa môže stať, že dieťa je síce pripravené na škôlku, ale problém s odpútaním má matka. Matka je tá, ktorá má dieťa pripraviť na samostatný život. Je to jej hlavná úloha po bezpodmienečnom prijatí dieťaťa. Obdobie „ja sám/sama“ je obdobím, kedy dieťa prežíva triumf svojej samostatnosti a pomáha mu to uvedomiť si, že existuje aj niekto iný ako mama.

Ak má matka problém odpútať sa od dieťaťa, je potrebné jej pomôcť v hľadaní problému v jej vnútri. Zväčša zistíte, že bola sama nejak citovo zanedbávaná. Diktatúra mladosti v modernej dobe tiež zohráva rolu. Mamina úloha je pomôcť dieťaťu dosahovať prirodzenú a čo najskoršiu samostatnosť.

Na motivovanej samostatnosti je závislý rozvoj voľných procesov. Dnešná civilizačná choroba menom prokrastinácia je svojím spôsobom spôsobená nedostatočným citovým a funkčným osamostatňovaním dieťaťa.

Čo robiť, keď dieťa ráno plače a nechce ísť do škôlky?

Ak dieťa ráno vyplakáva, kričí a nechce sa pustiť rodiča, počas pobytu v škôlke je nemožné ho upokojiť, je potrebné zistiť, v akej citovej situácii sa dieťa nachádza. Ak je citovo úplne závislé na rodičoch, je potrebné „nacvičovať“ jeho samostatnosť. Násilným odovzdávaním dieťaťa pani učiteľke ho nenávratne poškodzujeme, najmä ubližujeme jeho sebadôvere a dôvere v ostatných ľudí.

Ďalším rizikom je materská úzkosť, ktorú si mama neuvedomuje, ale dieťa ju vníma. Ďalším dôvodom kriku môže byť aj nevedomá alebo prebiehajúca kríza medzi rodičmi. Vzťah medzi mamou a otcom je druhým hlavným zdrojom bezpečia.

Všetkých týchto prípadoch rodičia potrebujú odbornú pomoc. Dieťa, za ktoré robí všetko mama, musí prežívať paniku, keď odídu jeho „služby“. Pani učiteľky študujú pedagogiku a psychológiu na to, aby deťom pomáhali, nie len utierali nos a zadok.

Alternatívy k materskej škole

Niektoré matky zastávajú názor, že dieťa škôlku vôbec nepotrebuje a nechajú ho doma až do nástupu do školy. Dieťa sa však môže adaptovať na deti v akomkoľvek prostredí, kde sú deti prítomné. Materská škola je relatívne nový vynález v porovnaní s ľudským vývojom.

Ak mama nedáva dieťa do škôlky preto, že je doma s ďalším dieťaťom, je to chvályhodné. Vzťah medzi súrodencami je paradoxne dôležitejší ako škôlka. Dôležité je, ako mama dieťa vychováva, ako ho osamostatňuje a akými podnetmi ho zamestnáva.

Deti sú na nás odkázané nielen materiálne, ale aj v ohľade sociálnej nápodoby. Pokiaľ je dieťa rodinou dobre pripravené, nástup do predškolského ročníka je pre neho výhodný, pretože sa pozná s budúcimi spolužiakmi, čo mu uľahčí adaptačné riziká. Deti však stretávajú iné deti nielen v materskej škôlke, ale aj na pieskovisku, na detských ihriskách, majú súrodencov a deti kamarátov.

Materská škola učí dieťa najmä fungovať v inštitúcii vo veľkej skupine rovnako starých detí. Veľa detí v skupine je nešvár, ktorý nie je pre deti výhodný, je ekonomicky úsporný.

Význam hry pre zdravý vývoj dieťaťa

Dnešné deti sa hrajú omnoho menej. Naháňame sa medzi rodinami a kariérami a v snahe, aby naše deti o nič neprišli, dávame ich na mnohé mimoškolské aktivity. Ich čas v škole aj po návrate domov je často presne naplánovaný.

Chýbajúca voľná, nikým neriadená hra detí vonku je základom zdravého vývoja. Už od materskej školy sa postupne vytráca v dôsledku uponáhľaného životného štýlu. Za posledné desaťročia sa čas hry u detí dramaticky znižuje a deťom sa uberajú možnosti spoznávať svet svojím vlastným spôsobom.

Vedci tvrdia, že prirodzená detská hra je kritickou aktivitou pri ich zdravom vývoji. Za posledných 50 rokov, čo sa priestor na voľnú detskú hru znižuje, narastajú rôzne psychické problémy detí a poruchy ich správania. Stavy úzkosti, depresie, poruchy pozornosti sú len časť z negatívnych dopadov týchto trendov.

Psychologička Alice Miller tvrdí, že ak je dieťa obmedzené iba na cielene orientované činnosti namiesto toho, aby sa neplánovane hralo, ničíme jeho detský svet. Deti pre svoj zdravý vývoj voľnú hru potrebujú.

Psychológ Peter Gray vo svojej knihe Free to learn opísal, že nárast mentálnych problémov detí je spôsobený stratou detskej slobody. „Ak milujeme naše deti a chceme, aby prospievali, musíme im dať viac času a príležitostí na hranie, nie menej,“ píše Gray.

Deti dnes skoro prichádzajú o obyčajnú slobodnú hru, kde sa fantázii medze nekladú. Je v nej sloboda, žiadny cieľ a obrovská radosť z nej. Dieťa je do nej vtiahnuté celou svojou mysľou a neexistuje žiadna vonkajšia motivácia, aby túto činnosť vykonávalo.

Peter Gray si myslí, že deti, ktoré nemajú dostatok času na hru a socializáciu s ňou spojenú, nerozvíjajú dostatočne ani svoju empatiu. Nárast narcizmu v spoločnosti je tak možno tiež dôsledkom toho, že deti nezažívajú dostatočne veľa situácií, kde môžu emocionálne rásť.

Školy tento priestor nedávajú, pretože majú minimálne prestávky a počas hodiny sú aktivity prísne riadené. Toto prostredie podporuje súťaživosť, nie spoluprácu.

Fínske školy a voľná hra

Vo fínskych školách sa trendu prispôsobili. Voľná hra sa považuje za najdôležitejšieho pomocníka, aby sa dieťa mohlo učiť. Každých 45 minút inštrukcií dostávajú fínske deti 15 minút voľno, aby mohli ísť von a hrať sa so svojimi spolužiakmi. Učitelia zistili, že po týchto prestávkach sa ich žiaci na hodinách omnoho viac sústredia.

Školy zvyšujú stále svoje požiadavky a deti už nemajú možnosti na voľnú hru ani vo svojom voľnom čase po škole. Naopak, vo Fínsku sú poobedia po škole vyhradené vyslovene na športovanie, zábavu a socializáciu detí. Fínske deti domáce úlohy robiť nemusia, pretože veria, že „deti by mali mať čas byť deťmi.“

Dojčenie a nástup do škôlky

Stále viac detí je dojčených v rozsahu rokov, nie mesiacov. Nie je prekvapivé, že dieťa dojčíte aj v škôlkarskom veku. Dojčenie je potrebné podporovať tak dlho, ako trvá záujem dieťaťa.

Dojčenie počas toho, čo dieťa chodí do škôlky, môže zásadným spôsobom pomôcť z hľadiska imunity či zvládania chorôb, ktoré sa v detských kolektívoch a práve v tomto veku často vyskytujú. Rovnako má dojčenie významnú výživovú hodnotu, nehovoriac o tom, že dieťaťu pomáha v tejto novej situácii z hľadiska psychickej podpory.

Dojčenie pomôže aj vám vo fyzickom zblížení sa s dieťaťom. Matky, ktoré pokračujú v dojčení aj po návrate do práce, hovoria, že im dojčenie pomáha túto situáciu jednoduchšie zvládnuť.

Skúsenosti matiek s dojčením škôlkarov:

• Evka: Dcérka mala 12 rokov, keď sa sama postupne odstovala. Dojčenie bolo ich každodennou rannou rutinou, ktorá im obom veľmi pomohla.
• Deni: Prvý rok v škôlke bol syn dojčený, čo im veľmi pomohlo. Ráno si dal mliečko a tešil sa, že po škôlke si môže dať znova.
• Lucia: Syn mal dva a štvrť roka, keď nastúpila do zamestnania. Starala sa oňho babička, bez plaču. Dojčila ďalej podľa jeho potrieb.
• Šárka: Syn išiel do škôlky v dvoch rokoch. Aj keď je dodnes na dojčení „závislák“, vyrovnával sa s novými vecami. Po mesiaci sa stabilizoval a zaspal v škôlke bez problémov.
• Katka: Rebeka zvládla zaspávanie v škôlke na jednotku, hoci doma zaspávala jedine na prsníku.
• Karolína: Syn, takmer 3-ročný, chodí do škôlky na celý deň a aj tam spáva. Bez problémov zaspí, nič nechce a je spokojný.
• Dana: Syn chodí do škôlky rok, dojčí sa ďalej a zvládol dva týždne bez nej, keď bola na operácii.
• Michaela: Dojčenie obrovsky pomáhalo pri nástupe do škôlky. Keď bolo ťažšie lúčenie, dcéra sa ešte nadojčila a potom to bolo jednoduchšie.
• Kristína: Dcérka chodí už rok do škôlky a stále ju dojčí. Začiatok znášala omnoho lepšie ako jej nedojčený brat.
• Simona: Syn začal chodiť do škôlky, keď mal 3,5 roka. Zadaptoval sa za dva týždne a ráno vôbec neplakal.
• Andrea: Obe deti dojčila, keď chodili do škôlky. Dcéra v prvom roku škôlky hneď po príchode, teraz v druhej triede si ani nespomenie.
• Lucia: Nástup a adaptácia do škôlky boli vďaka dojčeniu jednoduchšie u oboch detí.
• Zlatka: Chlapec začal chodiť do škôlky ako štvorročný, dovtedy dojčený podľa potrieb.
• Zuzana: Škôlka išla s dojčením bez problémov. Odstavila sa sama v druhom ročníku škôlky.
• Martina: Syn išiel do škôlky ako 3-ročný. Pred škôlkou sa nadojčil na odvahu a po príchode zo škôlky na spracovanie dňa.
• Ľubomíra: Syn nastupoval do škôlky ako 4,5-ročný. Po nástupe do škôlky sa v noci začal dojčiť častejšie, ale trvalo to len asi 2 týždne.
• Veronika: Syn sa už dlhšiu dobu dojčil len ráno, na uspatie na obed a večer. Po nástupe do škôlky sa začal dojčiť oveľa častejšie, keď bol s ňou.
• Ivana: Adaptácia v škôlke prebehla úžasne, bez jedinej slzičky. Mliečko v škôlke jej nechýbalo a po príchode domov sa nadojčila.

Kedy je vhodné dať dieťa do škôlky? Kedy je na to zrelé? S Mgr. Evou Polákovou, detskou psychologičkou a mamou troch detí, sa rozprávame o škôlke.

Priepasť medzi batoľaťom a predškolákom

Z hľadiska vývinovej psychológie je medzi batoľaťom (do 3 rokov) a dieťaťom predškolského veku výrazný rozdiel. Batoľa môže byť umiestnené v jasliach, ktoré sú však „zariadením pre dospelých“. Materská škola - škôlka - je „zariadenie pre deti“ a deti by si ju vymysleli, aj keby v dnešnej podobe neexistovali.

Predškolské dieťa prekračuje hranice svojho najbližšieho rodinného kruhu a potrebuje si začať utvárať vzťah k druhým deťom, k svojim vrstovníkom. Obyčajne sa odporúča vek 3 rokov, nakoľko v tomto období končí aj rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka. Podľa niektorých názorov je v 3 rokoch ešte skoro, v 4 rokoch je to možné a v 5 rokoch je to pre dieťa nevyhnutné.

Výber správnej škôlky

Výber škôlky je veľmi dôležitý a rodičia si musia zvážiť požiadavky, ktoré chcú, aby nimi vybratá škôlka spĺňala. Častým kritériom je blízkosť škôlky, množstvo ponúkaných krúžkov, veľkosť škôlky, počet tried a detí v triedach. Najdôležitejším kritériom by sa však mal stať profesionálny vzdelávací program a prístup učiteliek k deťom.

Je dobré vziať aj svoje dieťa na „pomoc“ pri výbere škôlky. Vybratá škôlka musí vaše dieťa priťahovať, osloviť ho svojou atmosférou a premyslenou koncepciou výchovy a vzdelávania.

Problémy s adaptáciou a ich riešenie

Čo robiť, keď si dieťa nevie zvyknúť? Nie je dobré, ak má dieťa pocit, že je do škôlky odkladané. Pobyt v škôlke by sme nemali preháňať.

Pokiaľ dieťa nechce chodiť do škôlky, je nutné sa zaujímať o to, akými činnosťami sa behom dňa zamestnávalo. Treba pomôcť aj dieťaťu, aj učiteľkám pri hľadaní aktivít, ktoré vaše dieťa obľubuje a ktoré ho upútajú.

Je dobré nevzdať škôlku po prvých neúspechoch. Je to predsa len príliš veľa zmien a požiadaviek na malého človiečika. Plač je len jeho obrannou reakciou. Ak dieťa pri rannom lúčení usedavo plače, netreba to vzdať po prvých dňoch.

Jasný signál, že treba prestať dieťa nútiť chodiť do škôlky:

• Ranná nevoľnosť alebo vracanie.
• Nočné nepokojné sny až nočné desy.
• Dieťa začne mať problémy s rozprávaním či zajakávaním.

V týchto prípadoch je vhodné porozmýšľať o iných možnostiach alebo sa poradiť s odborníkom.

Niektoré deti potrebujú len dlhší čas, aby ich nervová sústava dozrela do štádia, kedy sa dieťa dokáže odpútavať od najbližších osôb.

Rodičia by sa mali zaujímať, ako najlepšie zvládnuť nástup dieťaťa do škôlky a zabezpečiť, aby z toho dieťa nemalo traumu.

Nástup do škôlky v rôznych ročných obdobiach

Obyčajne deti nastupujú v septembri. Toto obdobie je spojené s nástupom väčšiny detí a v tomto čase sa vyskytujú aj najväčšie adaptačné problémy. Dieťa, ktoré nastúpi v tomto období, má však aj väčšiu možnosť sa začať začleňovať do utvárajúceho sa detského kolektívu.

Jediný jasne nevhodný nástup dieťaťa do škôlky je v mesiacoch apríl, máj, jún. Dieťa má len veľmi krátku možnosť sa zadaptovať a začleniť do detského kolektívu, nakoľko počas letných prázdnin v škôlkach funguje „zberná trieda“.

Pozitíva a negatíva škôlky

Škôlku možno považovať za vynikajúci doplnok a obohatenie rodinnej výchovy. Dieťa má šancu naučiť sa mnohým zručnostiam, ktoré sú doma horšie dostupné. Silnou stránkou škôlky sú vedomosti a skúsenosti v tom, ako viesť deti k osvojeniu účelných návykov (hygiena, obliekanie, udržovanie poriadku) a účelných zručností (zaobchádzanie s ceruzkou, farbičkami).

V materskej škole je tiež výborná príležitosť k rozvíjaniu vzťahu k druhým deťom, k formovaniu vlastností ako je družnosť, solidarita, obetavosť, tolerancia, súcit. Stavia sa tu základ na vytváranie takých vzťahov, akým je priateľstvo.

Možné negatíva:

• Adaptácia: Niektoré deti sa ťažko adaptujú na nové prostredie a odlúčenie od rodičov.
• Chorobnosť: Deti v kolektíve sú náchylnejšie na prenosné ochorenia.

Rozhodnutie dať dieťa do škôlky je významný krok, ktorý ovplyvňuje celú rodinu. Otázka, kedy je ten správny čas, je veľmi individuálna a závisí od mnohých faktorov.

Príprava dieťaťa na škôlku

Pre hladký prechod do škôlky je dôležité dieťa postupne pripravovať. Odporúča sa začať s krátkymi návštevami škôlky, aby si dieťa zvyklo na nové prostredie a učiteľov. Rozprávajte o škôlke pozitívne a povzbudzujte dieťa.

Vytvorte si rituály lúčenia a vítania, ktoré dieťaťu dodajú pocit bezpečia. Komunikujte s učiteľmi a informujte ich o potrebách a zvyklostiach dieťaťa. Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas na adaptáciu.

Je tiež dôležité, aby rodičia boli sami presvedčení o správnosti svojho rozhodnutia dať dieťa do škôlky. Ak aj o svojej neistote nehovoria, dieťa ju vycíti.

tags: #preco #davame #dieta #do #skolky