V posledných rokoch sa téma cisárskeho rezu stáva čoraz aktuálnejšou, pričom jej miera celosvetovo stúpa. Tento článok sa zameriava na porovnanie pôrodnej starostlivosti v Dánsku s realitou na Slovensku, analyzuje rozdiely v prístupoch, skúsenostiach žien a pôrodníckych postupoch. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad, ktorý pomôže budúcim rodičkám lepšie sa zorientovať a informovane sa rozhodovať.
Cisársky rez: Celosvetový trend a jeho dôsledky
Počet cisárskych rezov sa v období rokov 2000 až 2015 celosvetovo takmer zdvojnásobil, pričom percentuálny podiel stúpol z 12 % na 21 %. Na Slovensku v roku 2017 dosahovala miera cisárskeho rezu 30 %, čo je v porovnaní s inými európskymi krajinami relatívne vysoké číslo. Hoci Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje optimálnu mieru využívania cisárskych rezov za maximálne 15 % všetkých pôrodov, v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, je táto miera výrazne vyššia. Predpokladá sa, že z medicínskych dôvodov je potrebné ukončiť cisárskym rezom len 10 až 15 % pôrodov. Nadmerné využívanie tejto metódy vyvoláva otázky o jej oprávnenosti a potenciálnom nadužívaní.
Cisársky rez je život zachraňujúca operácia pri komplikáciách ako krvácanie, tieseň plodu, vysoký krvný tlak alebo neobvyklá poloha plodu. Napriek tomu sa jeho miera v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, pohybuje na úrovni približne 30 %.
Dánsky prístup k pôrodnej starostlivosti: Minimalizmus a prirodzenosť
Dánska pôrodná starostlivosť sa vyznačuje odlišným prístupom, ktorý kladie dôraz na prirodzenosť a minimalizáciu zásahov. Režisérka Maia Martiniak navštívila dánsku univerzitnú pôrodnicu v Aarhuse, aby zistila, ako prebiehajú pôrody v tejto severskej krajine.
Systematická predpôrodná starostlivosť
Tehotná žena v Dánsku navštívi gynekológa trikrát, praktického lekára dvakrát a pôrodnú asistentku približne päťkrát počas tehotenstva. Prvorodičky majú možnosť absolvovať predpôrodné kurzy, kde získajú informácie o pôrode, dojčení a rodinnom živote.
Minimalizácia nástrihu hrádze a podpora prirodzených polôh
V Dánsku sa kladie veľký dôraz na minimalizáciu nástrihu hrádze (epiziotómie). Používajú nórsku techniku, pri ktorej sa rukami chráni hrádza a minimalizujú sa tak natrhnutia. Počas pôrodu sa na hrádzu prikladajú teplé obklady na jej uvoľnenie. Zavedenie štatistiky, ktorá sledovala čísla epiziotómií pre každú pôrodnú asistentku zvlášť, odhalilo významné rozdiely a viedlo k zavedeniu nariadenia, že pôrodná asistentka môže vykonať nástrih len v prípade ohrozenia života dieťaťa. Všetky pôrodné izby sú vybavené pôrodnými posteľami a ženy si môžu vybrať spôsob a polohu pôrodu, prípadne rodiť do vody, ak to ich zdravotný stav dovoľuje.
Na rozdiel od minulosti, keď nástrihy hrádze v niektorých slovenských pôrodniciach dosahovali až 80 % pôrodov, v Dánsku je tento zákrok dnes výnimočný a vykonáva sa len v nevyhnutných prípadoch. V roku 2018 sa vo Fínsku a Dánsku nevykonal žiadny pôrod s použitím klieští, zatiaľ čo počet vákuumextrakcií bol v Dánsku 6,6 % a vo Fínsku 9,6 %.
Prípadová štúdia: Pôrod s pizzou a minimálnymi zásahmi
Režisérka bola svedkom pôrodu dánskeho páru, kde rodička, štvrtorodička v 41. týždni tehotenstva, mala zakalenú plodovú vodu. Napriek tomu sa rodina spoločne najedla pizze, zatiaľ čo pôrodná asistentka intenzívnejšie sledovala ozvy dieťaťa. Tento prístup zdôrazňuje dôveru v prirodzený proces a prítomnosť personálu len vtedy, keď je to potrebné. Tesne pred pôrodom začali ozvy dieťaťa klesať, no po súhlase rodičky bola odobratá vzorka krvi z hlavičky bábätka, ktorá potvrdila, že dieťa je v poriadku. Napokon sa narodil Joste bez nástrihu hrádze, za pomoci pôrodnej asistentky.
Slovenská realita: Rozdiely v prístupe a skúsenosti žien
Kontrastom k dánskemu prístupu sú skúsenosti mnohých žien na Slovensku. Autorka článku opisuje svoj prvý pôrod v Nitrianskej nemocnici, kde sa stretla s obmedzeniami príjmu potravy a tekutín, necitlivým prehmataním a rutinným nástrihom hrádze. Dieťa jej bolo odnesené hneď po pôrode a ukázané až po štyroch hodinách. Druhý pôrod v tej istej nemocnici bol napriek tomu úspešný, kde si žena presadila svoje požiadavky na polohu a minimalizáciu zásahov.
V slovenskej verejnej debate o zdravotníctve často zaznievajú zjednodušujúce floskuly a nerealistické očakávania od súkromného podnikania. Štát má v zdravotníctve veľa problémov, no posilnenie verejných inštitúcií nie je "socializáciou zdravotníctva", ale držaním sa ekonomickej teórie a zahraničných skúseností. Vo Veľkej Británii, v Dánsku alebo Švédsku zomiera na príčiny odvrátiteľné zdravotnou starostlivosťou o polovicu menej ľudí ako na Slovensku, pričom bežná zdravotná starostlivosť tam funguje bez zdravotných poisťovní.
Pôrodné operácie: Kliešte, vákuumextrakcia a cisársky rez
V minulosti sa na Slovensku stretávali ženy s nedôverou a zlou povesťou pôrodníckych operácií, ako je epiziotómia (nástrih) a cisársky rez. Niektoré ženy po vákuumextrakcii vnímali svoj pôrod horšie, ako keby porodili akútnym cisárskym rezom. V pôrodných plánoch sa často objavovali požiadavky typu „nechcem kliešte ani vákuumextrakciu, radšej cisársky rez“.
Príprava na cisársky rez trvá minimálne 10 minút, zatiaľ čo kliešte alebo vákuumextraktor sú vždy nachystané na pôrodnej sále. Pri cisárskom reze s hlboko vstúpenou hlavičkou môže byť problém dieťa vybrať, čo môže viesť k potrhaniu maternice a zvýšenému krvácaniu.
Indikácie a riziká extrakčných operácií
Indikáciou na extrakčnú operáciu je najčastejšie akútna hypoxia plodu, teda keď na CTG vidíme, že plod prestáva byť dobre okysličený. Mnoho žien má traumu z pôrodu, najmä z komplikovaného pôrodu, a obviňuje personál alebo samy seba. Je dôležité si uvedomiť, že nie každý pôrod je ľahký a je nevyhnutné reagovať na okolnosti.
Pri každej komplikácii je nevyhnutná dobrá komunikácia. V modernom pôrodníctve sa nesmú používať kliešte na vytiahnutie plodu z vysokých rovín panvy. Vákuumextrakcia je pôrodnícka operácia, pri ktorej sa na hlavičku plodu priloží klobúčik, vytvorí sa podtlak a pôrodník dieťa vytiahne pomocou klieští. Je však dôležité, aby pôrodník iba pomohol ťahom k aktívnemu tlačeniu ženy. Spolupráca je kľúčová.
Kliešte (forceps) pochádzajú zo 17. storočia a dnes sa využívajú čoraz menej. Skladajú sa z dvoch častí a hlavička je vložená do ich obalu. Mladší pôrodníci zvyčajne uprednostňujú vákuum, pretože je jednoduchšie sa ho naučiť a výskumy naznačujú, že vákuumextrakcia je metóda prvej voľby. Starší pôrodníci často celý život pracujú s kliešťami. V mnohých krajinách sa od používania klieští ustupuje kvôli väčšiemu riziku závažných poranení. Riziko poranenia svalu musculus levator je trojnásobne vyššie pri použití klieští ako pri vákuumextraktore.
Vákuumextrakcia sa nemá používať pri tehotenstvách mladších ako 34 týždňov. V roku 2018 sa vo Fínsku a Dánsku nevykonalo 0 % kliešťových pôrodov a počet vákuumextrakcií bol v Dánsku 6,6 %, vo Fínsku 9,6 %.
Ako prirodzene vyvolať pôrod? (milovanie, pupalka...) – Rozhovor s dulou Luciou – KAMzaKRASOU.sk
Riziká a komplikácie cisárskeho rezu
Samotný cisársky rez je spojený s krátkodobými a dlhodobými rizikami pre matky aj deti. V prípade, že sa vykoná bez medicínskej indikácie, neprináša žiadne výhody. Úmrtia matiek a poškodenie ich zdravia sa vyskytujú častejšie po cisárskom reze ako po vaginálnom pôrode. Čas potrebný na zotavenie matky je dlhší a zákrok môže spôsobiť zjazvenie tkaniva maternice, čo môže mať pri ďalšom tehotenstve za následok krvácanie, nesprávne vyvinutie placenty, mimomaternicové tehotenstvo, potrat a predčasný pôrod.
Pribúdajú aj dôkazy o tom, že deti narodené cisárskym rezom sú vystavené iným hormonálnym, fyzickým, bakteriálnym vplyvom a tiež vplyvom liekov podaných počas pôrodu, ktoré môžu ovplyvniť ich zdravie. Štúdie ukazujú, že deti narodené cisárskym rezom majú vyššie riziko dýchacích problémov a alergií.
Podľa primára pôrodnice v Kolíne MUDr. Aleša Tomana je cisársky rez v podstate nebezpečnejší ako spontánny pôrod, ak neexistuje oprávnený dôvod, ktorý by riziko vyvážil. Medzi riziká pre matku patria anestéziologické komplikácie, krvácanie, poranenie orgánov, infekcie a neskoršie komplikácie ako porucha plodnosti či riziko ruptúry maternice. Pre plod existuje riziko poranenia pri operácii a vyššie riziko syndrómu dychovej tiesne, hypoglykémie, novorodeneckej žltačky, alergií, astmy a problémov s dojčením.
MUDr. Peter Krcho upozorňuje na to, že po cisárskom reze sa výrazne zvyšuje riziko vážnych dýchacích problémov dieťaťa. Ak sa dieťa narodí cisárskym rezom v nevhodnom čase, tekutina v pľúcach sa nevstrebe a dieťa nemá čím dýchať.
Nútené sterilizácie rómskych žien na Slovensku
Článok sa dotýka aj citlivej témy nútených sterilizácií rómskych žien na Slovensku, ktoré sa diali od 60. rokov až do roku 2004. Protizákonnosť sterilizácií vychádza z nedostatočného informovaného súhlasu pacientok. V niektorých prípadoch lekári vyžadovali podpísaný súhlas dodatočne po vykonaní zákroku, iným ženám o tom, že už viac nebudú mať deti, nepovedali vôbec. Slovensko dodnes čelí ostrej kritike medzinárodných organizácií. V roku 2021 vláda Eduarda Hegera vydala oficiálne ospravedlnenie za vykonávanie sterilizácií ako prostriedku na reguláciu pôrodnosti sociálne slabších vrstiev.
Zahraničné skúsenosti a pohľad odborníkov
Profesor Alfred Rockenschaub, rakúsky gynekológ a pôrodník, zdôrazňuje, že pôrod je prirodzená udalosť, ktorá potrebuje silu a porozumenie. Ženy majú silu, ale často im chýbajú dostatočné vedomosti o priebehu pôrodu. Tvrdí, že pôrod vlastne nemusí bolieť, ak žena nie je vystavená nadmernému strachu a má jasnú predstavu o tom, čo sa s ňou deje. Jazyk a terminológia zohrávajú pri vytváraní sebavedomia veľkú úlohu. Pojmy ako „úzka panva“ alebo „úzka stavba tela“ sa často používajú na vyvolanie strachu a získanie súhlasu s pôrodníckou operáciou.
Rockenschaub uvádza, že skutočná indikácia pre cisársky rez sa vyskytuje pri menej ako jednom zo sto pôrodov. Označenie "cisársky rez" je podľa neho skomolením latinského caesa re (po slovensky: v prípade smrti) na Caesare (po slovensky: u alebo od Cézara). Upozorňuje na to, že cisársky rez narúša prirodzené procesy, ktoré sú pre adaptáciu dieťaťa na svet nevyhnutné, a preto deti po tomto pôrode často trpia problémami s dýchaním a trávením.
V Slovenskej republike príde na svet cisárskym rezom približne každé štvrté dieťa. Celkovo sa v SR vykoná ročne vyše 27 percent týchto operácií. V porovnaní s Holandskom (14 %) a Talianskom (37 %) sú tieto čísla významné. Počet cisárskych rezov súvisí viac so životným štýlom a fungovaním zdravotníckeho systému ako so skutočným zdravotným stavom žien. K nárastu prispieva aj prax vyvolávania pôrodov a presvedčenie žien, že cisárskym rezom sa vyhnú útrapám klasického pôrodu.