Otázka otcovstva má zásadný význam pre vznik rodičovských práv a povinností, vrátane vyživovacej povinnosti, dedičských práv a práva na styk s dieťaťom. Právna úprava určenia a zapretia otcovstva je obsiahnutá v § 84 - 96 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Slovenské právo pozná tri základné domnienky (prezumpcie) otcovstva, ktoré určujú, kto je z právneho hľadiska otcom dieťaťa. Tieto domnienky sú vzájomne nadväzujúce.
Prvá domnienka otcovstva: Manžel matky
Za otca dieťaťa narodeného počas trvania manželstva sa považuje manžel matky. Táto domienka platí aj pre dieťa narodené do 300 dní po zániku manželstva (rozvod, smrť manžela). V zmysle § 85 ods. 1 zákona o rodine sa za otca dieťaťa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300. dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné. Táto domnienka vychádza z predpokladu, že ak sa dieťa narodí v manželstve, je pravdepodobné, že otcom dieťaťa bude práve manžel. Pri aplikácii tejto domnienky nie je rozhodujúci čas splodenia dieťaťa, ale čas narodenia dieťaťa. V prípade vyhlásenia za mŕtveho manželstvo síce zaniká právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ale pokiaľ ide o počítanie času, ktorý je rozhodujúci pre určenie otcovstva, zákon o rodine vymedzuje v § 85 ods. 1, 2 a 3. Podľa § 85 ods. 2 platí, že ak sa dieťa narodí znovu vydatej matke, za otca sa považuje neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím 300. dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. Toto zákonné ustanovenie jasne stanovuje otca dieťaťa, aby sa tak predišlo zbytočným komplikáciám pri určovaní otcovstva.
Nemá na ňu vplyv napríklad skutočnosť, že manželia spolu nežijú. Ide o najčastejšie sa uplatňujúcu domnienku určenia otcovstva dieťaťa. Obvykle ide o predpoklad, že dieťa, ktoré sa narodilo v manželstve dvom manželom, je dieťaťom matky - manželky a otca - manžela.
Druhá domnienka otcovstva: Súhlasné vyhlásenie rodičov
Ak sa prvá domienka neuplatní (dieťa sa narodilo mimo manželstva alebo bolo otcovstvo manžela úspešne zapreté), otcovstvo sa môže určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov pred matričným úradom alebo súdom. Vyhlásenie možno urobiť aj pred narodením dieťaťa. Súhlasné vyhlásenie rodičov predstavuje druhú domnienku otcovstva v slovenskom právnom poriadku. Podstatou tejto domnienky je, že rodičia na matrike alebo pred súdom spoločne a dobrovoľne vyhlásia, kto je otcom dieťaťa. Pojem „spoločne a dobrovoľne” je v tomto prípade kľúčový. Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom. Muž sa stáva právnym otcom dieťaťa okamžite pri zápise do knihy narodení. Získava všetky práva a povinnosti k dieťaťu, najmä osobnú starostlivosť, zastupovanie, správu majetku a tiež povinnosť výživného.
Súhlasné vyhlásenie rodičov vybavíte na matrike za niekoľko minút, zápis do matriky je hotový hneď. Súdne konanie môže trvať zhruba 3 - 9 mesiacov, v zložitejších prípadoch aj viac ako rok. Matka a muž učinia pred matričným úradom alebo súdom súhlasné vyhlásenie. V takýchto prípadoch „Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.“ (§ 91 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.).
Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom (§ 91 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z.). Pred súdom môže k súhlasnému vyhláseniu dôjsť v konaní o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 73 O.s.p. (druhá časť O.s.p.). Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté. (§ 92 zákona č. 36/2005 Z. z.).
Súhlasné vyhlásenie rodičov sa na matrike zapisuje do knihy narodení. Orgán poverený vedením matriky spisuje o súhlasnom vyhlásení zápisnicu, v ktorej sa okrem vyhlásenia zisťujú údaje potrebné pre vykonanie zápisu. Tento úkon nie je spoplatnený správnym poplatkom. I keď sa nemusia súhlasné prejavy rodičov urobiť naraz, matričný úrad v praxi vyžaduje, aby sa obaja rodičia dostavili naraz pred úrad a súhlasný prejav učinili obaja rodičia, pričom súčasne urobia dohodu o mene a priezvisku dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že ide deklaratórny akt, nie je potrebný súhlas alebo schválenie takéhoto vyhlásenia rodičov príslušným matričným úradom. Vyhlásenie príslušný orgán prijme.
Dôležitým údajom je uvedenie dátumu, kedy došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov. Súhlasné vyhlásenie urobí žena - matka dieťaťa a muž, ktorý nemusí byť biologickým otcom dieťaťa, avšak vyhlási sa za jeho otca pred úradmi. Vzhľadom k tomu, že súhlasné vyhlásenie rodičov je právnym úkonom, musí ako taký spĺňať náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre právne úkony. Vôľa učiniť vyhlásenie musí byť slobodná, vážna a bez omylu. Prejav musí spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Svojim obsahom nesmie odporovať zákonu alebo sa priečiť dobrým mravom. Osoby, vykonávajúce vyhlásenie, musia byť spôsobilé na právne úkony, prípadne môžu byť obmedzené na právne úkony, avšak nie v osobnej oblasti. Ak ide o maloletých rodičov, predpokladá sa, že spôsobilosť daná ich vekom, rozumovou a vôľovou vyspelosťou bude postačujúca. Nie je možné urobiť vyhlásenie v duševnej poruche, ktorá by rodiča robila na tento úkon nespôsobilým. Výnimku predstavuje „Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou." (§ 91 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z.).
Môže nastať i prípad, vzhľadom na to, že nemusia byť súhlasné prejavy urobené oboma rodičmi pred matričným úradom naraz, že rodičia učinia vyhlásenie v rôzne dni. V daných prípadoch sa za deň vyhlásenia považuje deň, kedy k vyhláseniu jedného z rodičov pristúpi súhlasné vyhlásenie druhého rodiča. V prípade, že sa nevyžaduje vyhlásenie matky, je to deň vykonania vyhlásenia muža - otca.
V kontexte osvojenia (adopcie) otcovstvo nadobúda osobitný význam. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a dieťaťom rovnaký právny vzťah ako medzi biologickým rodičom a dieťaťom.
Tretia domnienka otcovstva: Rozhodnutie súdu
Ak sa neuplatní ani prvá ani druhá domienka, otcovstvo možno určiť rozhodnutím súdu na návrh matky, dieťaťa alebo muža, ktorý tvrdí, že je otcom. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou súložil v rozhodnom čase (od 180. do 300. dňa pred narodením dieťaťa), ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd (§ 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.).
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (§ 94 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z.). K naplneniu tretej domnienky nedôjde bez aktivity zo strany dotknutých subjektov, čiže dieťaťa, matky alebo otca. K dokonaniu je potrebné rozhodnutie súdu. S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené aj konanie o výchove a výžive dieťaťa. Toto konanie nie je časovo obmedzené. To znamená, že napríklad i dospelé dieťa môže podať návrh na súd o určenie otcovstva.
Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorým je príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Funkcia kolízneho opatrovníka sleduje osobitný záujem dieťaťa v konaniach vedených vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, alebo v schválení právneho úkonu za maloletého. Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v povinnosti objektívne chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.
Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje toho, kto podal návrh, čiže navrhovateľa. V prípade, že domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd. Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Ak domnelý otec zomrie v priebehu konania, alebo ak domnelý otec už nežije, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem (§ 95 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z.).
Súkromne vykonaný DNA test nemá plnú dôkaznú silu v súdnom konaní, pretože nebol vykonaný znalcom za dodržania reżimu reťazca dôkaznej hodnoty (chain of custody). Súd spravidla nariadi nový znalecký DNA test vykonaný certifikovaným znalcom.
Ak otec odmietne podstúpiť DNA test, súd nemôže nikoho fyzicky donútiť podstúpiť DNA test. Súd to však zvyčajne vyhodnotí ako snahu vyhnúť sa dokazovaniu a môže to následne obrátiť v jeho neprospech. Ak je vysoká pravdepodobnosť otcovstva a druhý rodič odmieta test, súd môže rozhodnúť aj bez testu. Vtedy posúdi ostatné dôkazy, ako výpovede, komunikáciu, okolnosti vzťahu, ďalšie biologické indície...
Zapretie otcovstva
Manžel matky môže zaprieť otcovstvo na súde v lehote 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich jeho otcovstvo. Dieťa môže samo podať návrh na zapretie otcovstva po dosiahnutí plnoletosti, a to v lehote 3 rokov od dovŕšenia 18. roku života. Ak lehota na zapretie otcovstva uplynula, ale vyžaduje to záujem dieťaťa a spoločnosti, môže návrh na zapretie podať generálny prokurátor SR.
Po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva je jedinou možnosťou obrátiť sa na generálneho prokurátora SR, ktorý môže podať návrh na zapretie otcovstva bez časového obmedzenia, ak to vyžaduje záujem dieťaťa a spoločnosti.
V zmysle § 86 ods. 1 Zákona o rodine platí, že manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Ak sa však dieťa narodí pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. Uvedené však neplatí vtedy, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná. Táto formulácia vychádza z toho, že k splodeniu dieťaťa došlo ešte pred uzavretím manželstva, a preto manžel nemusí byť aj biologickým otcom. V tomto prípade postačuje, ak syn zaprie otcovstvo na súde. Ako dôkaz preukáže dátum narodenia dieťaťa.
Pri zapretí otcovstva podľa II. domnienky, t.j. súhlasným vyhlásením rodičov, treba aplikovať ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa (rovnako aj v tomto prípade sa vyžaduje podanie návrhu na zapretie otcovstva). Platí, že táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Práva a povinnosti vyplývajúce z otcovstva
Podľa § 74 zákona o rodine ak muž, ktorého otcovstvo bolo určené, nie je manžel matky, je povinný prispievať matke primerane na úhradu výživného po dobu jedného roka, ako aj na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže toto právo priznať aj spätne.
Právoplatným zapretím otcovstva zaniká vyživovacia povinnosť. Už zaplatené výživné sa však nevracia, pretože bolo v čase platenia zákonné.
Dedičské právo - dieťa dedí po otcovi v 1. rade. Vzniká tiež nárok na sirotský dôchodok, ak by otec zomrel.
Súdne konanie o určení otcovstva
Konanie o určení otcovstva je oslobodené od súdneho poplatku. Pri zapretí otcovstva sa súdny poplatok uplatňuje podľa sadzobníka.
Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom ustanoveným súdom.
Konanie o určení alebo zapretí otcovstva trvá spravidla 6 - 12 mesiacov. Závisí to od prieťahov súdu, ochoty strán spolupracovať a nutnosti znaleckého dokazovania.
Návrh sa podáva na okresnom súde podľa bydliska dieťaťa. Ak dieťa nemá bydlisko na území SR, príslušný je súd podľa bydliska odporcu.
V konaní o určenie otcovstva súd postupuje v zmysle zásady oficiality, teda s cieľom zistenia skutkového stavu vykonáva i tie dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, v zásade ide však najmä o diagnostiku DNA, krvné skúšky, testy potencie muža, ako i gynekologické vyšetrenia matky a porovnávanie termínov pôrodu a súlože.
S konaním o určenie otcovstva je vždy spojené aj konanie o určenie výšky výživného, nakoľko od okamihu určenia otcovstva musí otec dieťaťa začať platiť výživné na svoje maloleté dieťa. Bežnou praxou je, že sa s návrhom na určenie otcovstva a výživného spája aj konanie o príspevku na úhradu niektorých nákladov nevydatej matky.
Pri určení výšky výživného súd prihliada vždy na majetkové pomery a možnosti a schopnosti oboch rodičov, ale aj na potreby maloletého dieťaťa.
V prípade, že je viacero potenciálnych otcov, otcovstvo sa bude určovať rozhodnutím súdu. V takom prípade vyživovacia povinnosť voči maloletému vzniká rozhodnutím súdu.
Výživné podľa § 77 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody osobitného zreteľa.
Vplyv určenia otcovstva na ďalšie oblasti
Dedičské práva
Určenie otcovstva má vplyv na dedičské práva. Dieťa patrí do prvej dedičskej skupiny, spolu s manželkou/manželom zosnulého. Dedií rovnocenne s ostatnými deťmi otca, má nárok aj na neopomenuteľný podiel (povinný diel), ktorý mu nemožno odňať ani závetom.
Priezvisko dieťaťa
Čo sa týka priezviska dieťaťa po určení otcovstva, majú rodičia viacero možností. Ak sa zhodnú, môžu požiadať matriku o zmenu priezviska dieťaťa. Ak rodičia nesúhlasia, o priezvisku rozhodne súd v konaní o rodičovských právach (zvyčajne spolu s úpravou starostlivosti a výživného).
Zmena priezviska dieťaťa je v zmysle §35 Zákona o rodine podstatnou otázkou výchovy maloletého dieťaťa, o ktorej rodičia vždy rozhodujú spoločne bez ohľadu na to, či je alebo nie je dieťa zverené jednému z nich do osobnej starostlivosti, pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z Vás súd.
Výživné na matku
Ak muž, ktorého otcovstvo bolo určené, nie je manžel matky, je povinný prispievať matke primerane na úhradu výživy po dobu jedného roka, ako aj na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže toto právo priznať aj spätne.
Môžete žiadať o výživné pre Vašu osobu (nie pre maloleté dieťa) a to konkrétne na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. V tomto konaní je potrebné zdokladovať Vaše majetkové pomery, výdavky, ktoré ste mali v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, ako aj bežné výdavky. Je na Vás, akú výšku výživného budete požadovať, treba však výšku zdôvodniť a taktiež prihliadnuť na majetkové pomery otca maloletého dieťaťa.