Život s 19-mesačným dieťaťom môže byť plný radosti, ale aj výziev. Obdobie okolo 18. mesiaca života je často spojené so separačnou úzkosťou a potrebou dieťaťa objavovať svet a presadzovať svoju nezávislosť. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty vývoja dieťaťa v tomto veku a ponúkneme praktické tipy, ako zvládnuť toto obdobie s minimálnym stresom pre celú rodinu.
Vývoj 19-mesačného dieťaťa
Jemná a hrubá motorika
V tomto veku dieťa dokáže vykonávať viacero aktivít súčasne. Začína sa u neho zosilňovať inštinkt opakovania určitého pohybu alebo činnosti, niekedy až do omrzenia. Chce tým zvládnuť určitú zručnosť alebo techniku, napríklad vyliezať a zliezať zo stoličky. Dieťa má v sebe zakódované, že opakovanie je najlepší spôsob, ako zlepšiť svoje pohyby, rovnováhu a koordináciu, a neprestane, kým nemá pocit, že to robí správne, alebo kým sa jeho pozornosť neodvedie iným smerom.
Dieťa dokáže dlhšiu dobu venovať svoju pozornosť len jednej činnosti a neodbieha tak často od jednej hry ku druhej. Chce sa dotýkať všetkého, čo vidí okolo seba, či už mu to dovolíte, alebo nie. Všetko chce chytiť a vyskúšať. Je to prirodzená zvedavosť a dieťa vás tým nechce nahnevať. Zároveň je potrebné mu vysvetľovať, čo môže a čo nie, pretože už začína chápať dôvody (napríklad: "nechyť sporák, lebo je horúci").
Napodobňuje vaše konanie, správanie a činnosti, rado sa predvádza a ukazuje, čo už vie, pričom vyžaduje neustálu pozornosť. V prítomnosti cudzích ľudí môže byť utiahnuté, mĺkve a hanblivé.
Hračky podporujúce rozvoj motoriky
- Kocky a stavebnice
- Skladačky a vkladačky
- Mäkké hračky
- Plastelína
- Figúrky (panáčikovia, zvieratká)
- Autíčka
- Drevené domčeky
- Hračky napodobňujúce bežné denné činnosti (napr. plastový riad)
Zmyslové vnímanie a reč
Na prvý pohľad sa môže zdať, že vývin reči napreduje pomaly, ale nie je tomu tak. Dôležitá je skutočnosť, že dieťa všetkému rozumie a primerane reaguje na informáciu, otázku alebo príkaz. To, kedy dieťa začne rozprávať, je veľmi individuálne, pričom vo všeobecnosti sú rýchlejšie dievčatá.
Dieťa zisťuje, že účelom reči nie je len oznamovať svoje myšlienky a pocity, ale je aj výborným prostriedkom na nadväzovanie kontaktov a priateľstiev so svojimi rovesníkmi. Slovník dieťaťa sa rozširuje - v priemere dokáže aktívne využívať do 10 zrozumiteľných slov, ktoré označujú členov rodiny a najznámejšie veci. Do veku troch rokov sa slovná zásoba rozšíri až na 1000 slov.
Výslovnosť dieťaťa je spočiatku veľmi svojská. Aj keď pozná a používa väčšinu samohlások a spoluhlások, ich vyslovovanie sa mu pletie. Problémy robia zvlášť viacslabičné slová. Chyby sa vyskytujú buď na začiatku slova, môže sa objaviť zamieňanie hlások k - t, r - l. Zo začiatku môže dieťa vyslovovať len prvú slabiku slova, ktoré chce pomenovať, neskôr sa k nemu pridávajú ďalšie slabiky. Celková reč je zatiaľ schematická - slová, ktoré pozná, využíva jednotlivo a začína ich spájať do dvojslovných spojení.
Nie je dobré opakovať skomolené detské slová, prípadne podporovať „maznavú“ a šušlavú reč, pretože sa tým dieťaťu fixuje nesprávna výslovnosť.
Zvládanie obdobia vzdoru a záchvatov hnevu
Záchvaty zlosti sú u detí v tomto veku bežné a patria k ich vývinu. Dieťa sa v tejto fáze snaží presadiť si svoje a zároveň si určujú hranice, čo si môže dovoliť a čo už nie. Obdobie vzdoru a zlosti nie je chybou rodičov.
Prevencia a reakcia na záchvaty vzdoru
Snažme sa záchvatom vzdoru predchádzať v takej miere, ako sa len dá. Upriamte pozornosť dieťaťa iným smerom, ukážte mu, čo robiť môže. Zachovajte pokoj!
Krik, či nebodaj bitka situáciu len niekoľkonásobne zhoršia, nič nevyriešia a nenaučia dieťa ovládať sa. Môže sa stať, že vás dieťa počas záchvatu udrie - netreba preto strácať nervy a vracať mu to. V skutočnosti vám nechce ublížiť, len ešte nedokáže v sebe spracovať nahromadený hnev a potrebuje si ho vybiť. Utište ho!
Keď dieťa vidí, že ste zostali pokojní, skôr či neskôr sa i ono upokojí. Záchvat pominie rýchlejšie, keď si dieťa silno priviniete, objímete ho. Cíti vašu lásku, istotu a bezpečné prostredie.
Keď zlosť pominie, krátko a stručne dieťaťu vysvetlite, že týmto nič nedosiahne. Je potrebné si uvedomiť, že záchvaty zlosti sú u detí bežné! Práve v tejto fáze potrebujú našu veľkú pomoc, aby sa naučili svoj hnev ovládať.
Príklad rodiča
Jeden z rodičov opisuje svojho 19-mesačného syna ako veľmi uplakaného a náročného od malička. Je šikovný a veľmi vnímavý, chápe, keď od neho niečo chcú alebo sa ho pýtajú. Máva však hrozné záchvaty hnevu, hádže sa o zem, vrieska niekoľkokrát denne. Pokiaľ nedosiahne svoje, alebo aj keď dosiahne svoje, stále sa hnevá a plače. Stačí, ak v sekunde neurobia to, čo chcel, a hneď vrieska. Bývajú na byte a majú problémy so susedmi, ktorí sa sťažujú na neustály plač dieťaťa a niekedy ho aj zobudia. Rodič je vyčerpaný a má stiahnutý žalúdok, hoci dieťaťu venuje dostatok pozornosti.
Tipy na zvládanie obdobia vzdoru
- Trpezlivosť: Buďte trpezliví a snažte sa pochopiť, prečo dieťa vzdoruje.
- Empatia: Ukážte dieťaťu, že rozumiete jeho pocitom. Používajte vety ako: "Chápem, že ťa to nahnevalo," "Vieme, že si z toho smutný," "Vidím, že sa ti to nepáči."
- Ponúknite možnosti: Dajte dieťaťu možnosť výberu, aby sa cítilo, že má kontrolu nad situáciou.
- Stanovte hranice: Stanovte jasné hranice a dôsledne ich dodržiavajte.
- Ignorujte nevhodné správanie: Ak je to možné, ignorujte nevhodné správanie a venujte pozornosť pozitívnemu správaniu.
- Uvoľnenie emócií: Nechajte dieťa vyjadriť svoje emócie, ale zároveň mu ukážte, ako ich zvládať.
- Hra: Zapojte sa do hry s dieťaťom a nechajte sa nakaziť jeho dobrou náladou.
- Riešenie konfliktov: Nie je dobré riešiť konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé, prípadne ho niekde postavte alebo posaďte (nie dieťa mladšie ako 2 roky). Zároveň získate čas, aby ste sa aj vy ukľudnili a premysleli si, ako budete ďalej riešiť konflikt.
- Objatie a rozhovor: Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania.
- Zodpovednosť za správanie: Stanovte hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní. Napríklad: "Môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu." Deti tak učíme niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky.
Režim dňa a únava
Jedným z hlavných problémov, ktoré rodičia s 19-mesačnými deťmi riešia, je únava a večerné uspávanie. Dieťa má neustálu potrebu pohybu a aktivity, čo môže viesť k vyčerpaniu rodičov. Je dôležité nájsť rovnováhu medzi aktivitami a odpočinkom, aby sa predišlo večernému plaču a problémom so zaspávaním.
Príklad denného režimu
Jeden z rodičov opisuje svoj denný režim s dieťaťom, ktoré má o pár mesiacov 3 roky, nasledovne:
- 7:30: Vstávanie
- 7:30 - 13:00: Hra vnútri (domáce práce rodiča)
- 13:00 - 14:00: Obedný spánok (1 - 1,5 hodiny)
- 14:00 - 16:30: Preberanie sa, tulkanie, káva/čaj/smoothie
- 16:30 - 20:00/21:30: Hra vonku (odrážadlo, kolobežka, ihrisko, návštevy)
- 21:30: Večerná rutina (pyžamo, jedlo, umývanie zubov)
Aj napriek tomuto aktívnemu režimu dieťa nie je vždy unavené a večerné uspávanie je spojené s plačom.
Tipy na zvládnutie únavy a problémov so spánkom
- Dostatočná aktivita počas dňa: Uistite sa, že dieťa má dostatok pohybu a aktivít, ktoré ho bavia. Vonkajšie aktivity, ako sú prechádzky, ihriská a šport, sú skvelým spôsobom, ako vybiť energiu.
- Pravidelný režim: Dodržiavanie pravidelného režimu je kľúčové pre dobrý spánok. Snažte sa, aby dieťa chodilo spať a vstávalo približne v rovnakom čase každý deň.
- Večerná rutina: Vytvorte si upokojujúcu večernú rutinu, ktorá dieťa pripraví na spánok. Môže to byť kúpeľ, čítanie rozprávky, spievanie uspávaniek alebo hladkanie.
- Obmedzenie stimulov: Pred spaním obmedzte stimulujúce aktivity, ako sú televízia, tablet alebo mobil. Uistite sa, že v izbe je tma a ticho.
- Strava: Vyhnite sa podávaniu sladkých jedál a nápojov pred spaním, pretože môžu dieťa povzbudiť.
- Individuálny prístup: Každé dieťa je iné, preto je dôležité nájsť to, čo funguje práve pre vaše dieťa. Experimentujte s rôznymi technikami a sledujte, čo najlepšie zaberá.
Separačná úzkosť
Separačná úzkosť je bežný jav v ranom detstve, ktorý sa prejavuje strachom z odlúčenia od rodičov. U detí sa zvyčajne objavuje okolo 8. mesiaca života a môže pretrvávať aj v neskoršom veku.
Príznaky separačnej úzkosti
- Plač a rozrušenie pri odchode rodiča
- Úzkosť a strach z odlúčenia
- Problémy so spánkom
- Odmietanie kontaktu s inými ľuďmi
Ako zvládnuť separačnú úzkosť
- Načasovanie: Plánujte odchod od dieťaťa v čase, keď je spokojné a najedené.
- Precvičovanie odlúčenia: Postupne zvykajte dieťa na odlúčenie tým, že ho necháte na krátky čas s inými opatrovateľmi.
- Rituály: Vytvorte si rituál rozlúčky, ktorý dieťa upokojí.
- Pokoj a dôslednosť: Zostaňte pokojní a prejavte dieťaťu lásku a dôveru.
- Ubezpečenie: Ubezpečte dieťa, že sa vrátite a kedy sa vrátite.
- Dôslednosť: Dodržte svoj sľub a vráťte sa v stanovený čas.
Ako podporovať vývoj dieťaťa
Okrem zvládania výziev je dôležité podporovať vývoj dieťaťa v tomto veku.
Aktivity a hry
- Hra s hlinou/pieskom: Skvelá pre rozvoj motoriky a kreativity.
- Odrážadlo a kolobežka: Podporujú pohyb a koordináciu.
- Ihriská: Ponúkajú rôzne možnosti na pohyb a socializáciu.
- Knihy: Rozvíjajú jazyk a predstavivosť.
- Spievanie: Uspávaniek alebo detských pesničiek upokojuje a rozvíja jazyk.
- Domáce práce: Zapájajte dieťa do jednoduchých domácich prác, aby sa cítilo súčasťou rodiny.
Dôvera a opora
- Dôvera: Verte dieťaťu a podporte ho v jeho snahe.
- Opora: Buďte oporou pre dieťa a pomôžte mu zvládať náročné situácie.
- Počúvanie: Počúvajte dieťa a dajte mu priestor na vyjadrenie svojich pocitov.
- Rozhodovanie: Zapájajte dieťa do rozhodovania a dajte mu možnosť ovplyvňovať veci.
Stres rodičov
Starostlivosť o 19-mesačné dieťa môže byť veľmi náročná a stresujúca. Je dôležité, aby rodičia nezabúdali na seba a našli si čas na oddych a relax.
Tipy na zvládnutie stresu u rodičov
- Spánok: Dbajte na dostatok spánku.
- Strava: Jedzte zdravo a pravidelne.
- Pohyb: Pravidelne cvičte alebo sa venujte iným aktivitám, ktoré vás bavia.
- Relaxácia: Nájdite si čas na relaxáciu, napríklad čítanie knihy, kúpeľ alebo prechádzku v prírode.
- Podpora: Nebojte sa požiadať o pomoc rodinu, priateľov alebo odborníkov.
- Sebahodnota: Oceňujte sa za to, čo robíte, a nezabúdajte na svoje úspechy.
Výchova bez stresu a zvládanie emócií
Výchova bez stresu nemusí znamenať nedostatok pravidiel správania sa u vás doma a vo vašej rodine. Istá dávka stresu je pre dieťa dobrá, pretože ho motivuje, núti konať a uľahčuje rozvoj. Ak za dieťa robíte všetko a so všetkým mu pomáhate (aby sa nerozčúlilo pri ďalšom neúspešnom pokuse), prestane robiť čokoľvek, pretože vy mu vždy pomôžete. Pred stresom dieťa neochránite všade, napríklad v škôlke.
Stres ako príležitosť na rast
Nie je možné úplne odstrániť stres zo života vášho dieťaťa. Svoje dieťa ale môžete naučiť využiť stres ako príležitosť pre rast. Je úlohou rodiča pripraviť ho na to, aby dokázalo svoje negatívne emócie ovládať.
Princípy výchovy bez stresu
- Empatické počúvanie: Namiesto kriku a ponižovania, používajte slová ako "chápem, že ťa to nahnevalo," "viem, že si z toho smutný," "vidím, že sa ti to nepáči."
- Učenie sa od rodiča: Dieťa sa učí zvládať hnev od rodiča, predovšetkým na základe toho, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný.
- Stanovenie hraníc: Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní.
- Vysvetľovanie: V závislosti od veku dieťaťa by ste mu mali vysvetľovať stále viac vecí. Trpezlivo vysvetľujte, prečo niečo žiadate alebo zakazujete.
- Prejavovanie náklonnosti: Nezabudnite na objatie, bozk alebo jednoduché vyhlásenie, ako napríklad: "Chýbal si mi" alebo "Veľmi ťa ľúbim."
Čo nerobiť
- Bitku riešiť zásadne nechceme.
- Násilie nie je len o bití. Definícia slova násilie zahŕňa aj: strkanie, ťahanie, ponižovanie, urážlivý jazyk, vydieranie. Krik a násilie neriešia žiadne problémy.
- Nie je dobré opakovať skomolené detské slová, prípadne podporovať „maznavú“ a šušlavú reč.
- Neignorujte nevhodné správanie dieťaťa, ak je agresívne. V prípade, že dieťa bije, je potrebné zasiahnuť.
Ako reagovať na agresívne správanie
Ahojte, poradte prosím, ako zastaviť roztržité dieťa, keď nás s manželom bije a dať mu jasne najavo, že to robiť nemôže. Smeje sa na nás a capne nás po hlave. Keď je vo vytržení, nestačí mu, že mu napr. pohrozíme "no-no, toto nesmieš!" alebo niečo podobné. Čítala som v odbornej literatúre, že malé batoľa sa trestá ignoráciou. Teda keď vysvetlenia nezaberajú, otočiť sa mu chrbtom, tváriť sa, že robím niečo dôležité a nevšímať si ho. A ak ani to nezaberie, tak izoláciou v inej izbe na krátku chvíľku. Žiaľ, ignoráciu si naša malá vo vytržení ani nevšimne a keď sme skúšali izoláciu, akurát sa ešte viac "vyhecovala" a rozplakala. Alebo sa začala hrať, akoby sa nič nestalo.
V tomto prípade, keď dieťa bije rodičov a smeje sa pri tom, je dôležité jasne a dôsledne stanoviť hranice. Vysvetlite mu, že takéto správanie je neprijateľné a bude mať následky. Ak vysvetlenia nezaberajú, je možné použiť metódu "time-out" - krátke obdobie izolácie v bezpečnom priestore, kde dieťa nemá možnosť naďalej ubližovať. Je dôležité, aby toto obdobie bolo krátke (napr. 1-3 minúty na rok veku dieťaťa) a aby po ňom nasledoval rozhovor o tom, prečo bolo dieťa potrestané.
Stres u detí a jeho zvládanie
Deti prežívajú stres rovnako intenzívne ako my, dospelí. Na rozdiel od nás sa s ním však nevedia efektívne vyrovnávať. Stresu sa vyhnúť jednoducho nedá, no dokážete sa s ním pracovať. Čím skôr to vaše dieťa zvládne, tým viac sa vám podarí znížiť negatívny vplyv na jeho vývoj a dospievanie.
Ako vzniká stres u detí?
Byť v strese pre dieťa väčšinou znamená mať strach z neznámeho. Môže byť vystavené rozličným tlakom, cítiť sa neisto a nepríjemne. Všetko nové a nepoznané nám spôsobuje stres. U dojčiat stačí, aby nemali v blízkosti mamičku a okamžite prežívajú silnú stresovú situáciu. Ako deti rastú, často ich prekvapujú ich vlastné emócie, s ktorými sa musia naučiť pracovať, čo sa im však nie vždy darí.
Stresujúce udalosti
Odlúčenie od mamy, príchod do cudzieho prostredia, osvojovanie si nových návykov a spoznávanie vrstovníkov je pre väčšinu detí prvou ozajstnou skúškou, ako vedia narábať so stresom. Je však na mieste, aby ste svojim deťom dôkladne vysvetlili, čo to presne znamená a že sa so stresom budú stretávať neustále.
Techniky na ovládanie stresu u detí
- Aktívny pohyb: Na stres výborne funguje aktívny pohyb, preto spolu skúste čo najviac športovať a pohybovať sa na čerstvom vzduchu.
- Plná pozornosť: Keď ste s deťmi, venujte sa im naplno. Preberte spolu ich zážitky a pochváľte ich, ako zvládli deň.
- Domáce rituály: Zaveďte si domáce rituály, ako je spoločná rodinná večera.
- Zváženie záťaže: Zvážte, či toho nemá vaše dieťa na pleciach príliš veľa a pokiaľ treba, uberte z mimoškolských aktivít.
- Príprava na stresové situácie: Stresovým situáciám, ako je napríklad návšteva lekára, predchádzajte už vopred. Dieťaťu presne vysvetlite, čo sa bude v ambulancii diať a nikdy mu neklamte.
- Počúvanie: Počúvajte ho. Opýtajte sa, čo ho trápi. Vyhnite sa dlhým predslovom, hodnoteniu vypočutého či radeniu.
- Meditácia: Túto techniku môžete precvičiť tak, že požiadate svoje dieťa, aby zavrelo oči a dýchalo, potom napočítate asi 40 dychov a potom ho požiadate, aby otvorilo oči.
- Dostatočný spánok: Deti, ktoré spia dostatočne, trpia stresom menej ako ich rovesníci, ktorí spia nedostatočne. Kontrolujte dobu, kedy a ako dlho spia.
- Obmedzenie času pred obrazovkami: Obmedzte čas pred obrazovkami akéhokoľvek typu.
Časté chyby rodičov pri zvládaní stresu detí
- Snaha o vyhýbanie sa stresu: Namiesto snahy o vymazanie stresu z povrchu zemského naučte deti s ním pracovať. Nebráňte im zažiť stres.
- Povýšenecké príkazy: Vety typu "Neboj sa, veď to nič nie je" alebo rozkazy typu "Neplač!" či "Upokoj sa!" jednoducho nefungujú.
- Ignorovanie vlastných emócií: Deti sa najviac učia pozorovaním. Ak budete každodenným stresovým situáciám podliehať sami, nemôžete sa čudovať, že rovnako zareagujú aj vaši potomkovia.