Dilemy mnohých mamičiek, ktorých deti iba začali chodiť alebo cupotajú krátko, sa často týkajú zdravého vývoja ich nôh. Stúpa dieťa na nohu dobre? Nemá vpadnutý členok? A čo klenba? Prinášame vám rady fyzioterapeutky, ako s bábätkom vykročiť tou správnou cestou k zdravému pohybu.
Vývoj chôdze a formovanie chodidla
V prvom rade je dôležité myslieť na to, že noha dieťatka sa od prvých krokov formuje a nemalo by ju nič obmedzovať. Ideálne preto je, aby ich zapájalo naboso alebo v capáčikoch. Topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr.
Veľmi zdravý pohyb pre vývoj nôh je aj chodenie po štyroch. Už vtedy bábätko nohu namáha, rotuje s ňou a pekne si ju tvaruje. Ako inak pomôcť dieťaťu v správnom vývoji chodidla? Čo ako rodič môžete urobiť, sledovať, podporiť a naopak eliminovať? Rozprávali sme sa s fyzioterapeutkou Mgr. Editou Vlkovičovou, ktorá pracuje ako Fyziomama.
Kľúčové zásady pre správny vývoj chôdze
Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová zdôrazňuje niekoľko dôležitých bodov:
1. Neurýchľujte psychomotorický vývoj dieťatka
Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť. Platí však, že by sme nemali nič urýchľovať, ale podporovať a motivovať, a to napríklad v štvornožkovaní či obchádzaní nábytku. Tieto pohyby formujú klenby a členky. Vyhýbať by ste sa mali predčasnému sedeniu, používaniu chodítok, hopsadiel a vodeniu za ruku.
2. Neponáhľajte sa s prvými topánkami a dajte pozor pri ich výbere
Tvar, veľkosť a ohybnosť - to je najdôležitejšie pri výbere obuvi pre dieťa! Kedy mu dať jeho prvé topánky? Až vtedy, keď súvisle prejde istú dĺžku, vie sa zastaviť, drepnúť si, otočiť sa a ísť ďalej. Tieto signály znamenajú, že už je jeho noha súca na prvú obuv.
Pri kupovaní topánok sa vyhýbajte:
- Neohybným podrážkam
- Obuvi bez nadmerku (miesto v topánke od prednej strany vnútra topánky k palcu a prstom u detí minimálne 1,2 cm)
- Obuvi s predpísanou klenbou
- Obuvi s okrúhlou špičkou
Nepoužívajte topánky s vyvýšeným podpätkom či členkom, pretože negatívne ovplyvňujú prenesenie ťažiska a noha v nich stráca svalovú silu.
Je vhodné nechávať dieťatko často chodiť naboso a v letnom období je na to ideálny čas nielen doma, ale aj vonku. Topánky by mali plniť hlavne protichladovú a ochrannú funkciu.
3. Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity
Čo si pod tým predstaviť? Jednoducho meňte terén, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu. Ideálne na túto aktivitu sú napríklad senzorické koberčeky, rôzne podložky, kamienky, prekážky, nafukovačky a pod.
Detská noha by mala mať dostatok stimulov na to, aby sa naučila zapájať všetky svaly a väzy potrebné k chôdzi. Iba tak môže raz dieťa dospieť k zdravej a správnej chôdzi.
Časté problémy detských nôh
Mamičky sa často predčasne obávajú a obracajú sa na fyzioterapeutov s prosbou o posúdenie členkov detí z fotografií. Z nich sa však dá len ťažko určiť, či dieťa problém vôbec má.
Je podstatné podotknúť, že akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú. Vhodné je dieťatko sledovať dlhší čas počas dňa, no uvedomte si, že postavenie päty či členka sa zhoršuje napríklad, ak je dieťa unavené alebo po prekonaní choroby, kedy je telo vyčerpané. Takisto sú rozdiely v postavení členka v zimnom období, kedy nosíme vyššie zatvorené topánky, ako v letnom, kedy sme viac na boso a v ľahkej obuvi.
S akými chybami detských nôh či chôdze sa fyzioterapeuti najčastejšie stretávajú?
U starších detí (nad 3 roky) sú najčastejšími problémami:
- Plochá noha
- Vpadnuté vbočené členky
- Špičkovanie s následným skrátením Achillových šliach
- Vytáčanie špičiek von alebo naopak zakopávanie o padajúcu sa špičku smerom dnu
- Vbočené kolienka dnu alebo von
- Hypermobilita členkov a kolien
- Deformácie v oblasti chodidla
Všetkým týmto chybám sa deti budú vyhýbať vhodnou prevenciou, spomínanou vyššie, ako aj chôdzou vo vhodnej obuvi.
Ideálna obuv pre dieťa: Na čo si dať pozor
Dôležité je vyberať topánky dôkladne. Chodidlo treba najskôr dobre zmerať a topánku vyberať nie podľa čísla, ale podľa vnútornej dĺžky, šírky či výšky priehlavku. Nie každá značka detskej obuvi sadne na každú nôžku.
Barefoot obuv je z tohto pohľadu často považovaná za vhodnú na leto aj zimu, pretože napríklad čižmy sú vo vnútri a okolo členka výborne zateplené, ale podrážka ostáva tenká a pružná, vďaka čomu je nôžka aktívna a nie je jej zima.
Najdôležitejšie atribúty správnej obuvi podľa fyzioterapeutky:
- Tvar špičky: Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať. Ak je špička guľatá, palec nemá dostatok miesta a zatáča sa pri došľape smerom k prstom, čo má za následok nesprávne rozloženie váhy a ovplyvňuje postavenie zvyšku tela. Často dochádza k deformácii detskej nožičky, v dôsledku čoho môže vzniknúť halux valgus (bolestivá deformita palca).
- Dostatočná šírka topánky v oblasti prstov: Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika, preto dávame pri výbere topánky pozor na tvar špičky a dostatočnú šírku podľa typu nožičky.
- Dĺžka topánky: Topánky nekupujeme na doraz. Detská obuv by mala mať minimálne 1,2 cm nadmerok, čo znamená odmeraná dĺžka nožičky plus 1,2 cm navyše. Pri nadmerku menšom ako pol cm je potrebné topánky vymeniť. V prípade, že na to nie je miesto, prsty sú deformované.
- Hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm: Je to dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plôšok chodidiel, aby receptory na chodidlách mohli adekvátne reagovať na zmeny terénu, čím sa svaly na chodidlách ostávajú aktívne a posilňujú.
- Ohybnosť podrážky: Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami, aby bola zachovaná plná mobilita nôžky.
- Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou: To znamená žiadny podpätok, žiadny vankúšik pod pätou. Ak je päta vyššie ako prsty, celé ťažisko dieťaťa je nahnuté vpred. Okrem toho dochádza k skracovaniu Achillových šliach a následnému obmedzeniu pohybu v členku.
- Hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby: Vankúšiky sú v detskom veku kontraproduktívne a nôžka v nich stráca schopnosť aktivity, namiesto toho sa oprie do predpísanej klenby a svaly ochabujú. Platí pravidlo - topánka sa má prispôsobiť nohe, nie noha topánke.
- Bez pevného zovretia členka: Členok by mal pri pohybe pracovať a reagovať na postavenie nôžky, a tým sa stabilizovať a posilňovať svaly potrebné na osové postavenie.
Čo ešte trápi rodičov?
Rodičia sa často pýtajú na nosenie topánok s pevnou pätou, používanie ortopedickej obuvi či vložiek, alebo na chodenie doma naboso.
Pevná päta u začiatočných chodcov
Pevnú pätu u začiatočných chodcov fyzioterapeutka neodporúča, pretože jej tvar a prepadávanie členka smerom dnu je viditeľné u každého dieťaťa, ktoré sa prvýkrát postaví. Až postupným naberaním svalovej sily a rozvojom rovnovážnych systémov tela sa postavenie päty dostáva do stredného postavenia. V štádiu, keď je dieťatko už stabilný chodec, ale jeho chôdza sa stále vyvíja, môže byť topánka so spevneným opätkom (nie podpätkom) využiteľná na nastimulovanie prenesenia váhy pri chôdzi na stred päty a oslovenie receptorov. Pevná päta môže byť fajn pri striedaní nízkych, respektíve nespevnených topánok, aby mal aj členok šancu naďalej reagovať na zmeny terénu a stabilizovať sa prirodzene.
Ortopedická obuv a vložky
Podľa názoru odborníkov trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Noha v tomto veku nemusí vyzerať úplne ideálne, u niektorých detí ešte len začal ustupovať ochranný tukový vankúšik v strede chodidla, a len vtedy sa začína ukazovať tvar klenby. Využitie vidí až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka. Vtedy môže táto obuv pomáhať napríklad kompenzovať záťaž z nosenia školskej tašky, ktorá by bez korekcie mohla spôsobovať zhoršenie stavu. Aj v tomto prípade treba myslieť na dostatok voľného pohybu pre nôžky aj mimo topánok, aby svaly uzatvorené a skorigované v topánke nezleniveli.
Chodenie doma naboso
Často sa stretávame s názorom, že vonku naboso, ale doma pevné topánky. Pevné topánky majú zmysel vtedy, ak dospelý človek stojí 8 hodín na jednom mieste pri páse a jeho nohy nemajú ideálne postavenie, a tým pádom by naboso mohlo dochádzať k zhoršeniu stavu. Deti predsa na jednom mieste nie sú ani chvíľku. Raz sú na štyroch, v drepe, prenášajú váhu tam a tam, behajú, skáču, menia svoju polohu a hoc aj na plávajúcej podlahe, ale stále sú aktívne. Preto nevidíme dôvod, prečo by aj v domácom prostredí nemohli byť naboso, a to aj kvôli teplotnému vplyvu a otužovaniu - najlepšie bez ponožiek.
Netreba robiť paniku
Ľudské nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité, pretože ho budú nosiť celý život. To, ako ich používame a ako sa o ne staráme, sa neskôr môže odraziť napríklad na kolenách, chrbtici, bedrách či panve. Mali by sme preto od začiatku myslieť na zdravie nožičiek svojho dieťaťa a dohliadnuť na ich správny vývoj i čo sa chôdze týka.
Netreba však robiť paniku hneď, ako sa dieťatko postaví na vlastné a urobí pár krokov. Správne postavenie totiž detská noha získava v období 6-8 rokov života! Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelej. Už spomínanú klenbu si treba všímať okolo 3.-6. roku života.
tags: #novorodenec #ktory #chodi