Nikola Tesla patrí medzi najzaujímavejších, ale aj najzvláštnejších géniov v histórii. Konštruktér mnohých prevratných strojov predbehol svoju dobu, no ľudstvo si ho pamätá aj ako excentrickú persónu.
Život a pôvod
Génius prišiel na svet 10. júla 1856 v Srbsku, počas divokej búrky s bleskami. Pochádzal zo srbskej rodiny pravoslávneho kňaza z dedinky Smiljan pri mestečku Gospič, ktorá bola v tom čase súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie (dnes Chorvátsko). Jeho otec Milutin Tesla bol vzdelaný a výrečný muž, zatiaľ čo matka Đuka Tesla mala výnimočný zmysel pre technické myslenie a zručnosť - sama vyrábala rôzne náradia a domáce pomôcky. Nikola sa veľmi podobal práve na ňu, najmä svojou vynaliezavosťou.
Mladý Nikola sa mal tiež stať kňazom, k čomu ale nakoniec zhodou okolností nedošlo a namiesto toho sa vydal študovať fyziku a matematiku. Vysoké školy navštevoval v Grazi, vo Viedni a vzdelanie ukončil v Paríži. V roku 1880 študoval na Karlovej univerzite v Prahe. Po štúdiách pracoval v Budapešti v telegrafnej spoločnosti, kde sa po prvý raz výrazne presadil svojimi nápadmi a vynálezmi. Vďaka tomu dostal ponuku od Edisonovej spoločnosti a v roku 1882 odišiel do Paríža. O dva roky neskôr, v roku 1884, pricestoval do Spojených štátov amerických - mal pri sebe len štyri centy, niekoľko vlastných výpočtov a veľké sny.
Geniálne nápady a vynálezy
Tesla neustále hľadal efektívnejšie zdroje energie. Bol priekopníkom bezdrôtovej techniky, v mnohých ohľadoch v tejto oblasti prekonal aj Guglielma Marconiho. Ďalším veľkým objavom bol tzv. Teslov transformátor, ktorý patrí dodnes k pilierom vysokofrekvenčnej techniky. Používa sa napríklad v televízoroch alebo rozhlasových prijímačoch. Bol fascinovaný bleskami, ktoré sa snažil vytvoriť umelo.
Jedným z jeho najvýznamnejších príspevkov bolo presadzovanie striedavého prúdu (AC) v tzv. "vojne prúdov" proti jednosmernému prúdu (DC) presadzovanému Thomasom Edisonom. Tesla veril v striedavý prúd, ktorý sa ukázal ako efektívnejší a lacnejší pre prenos na dlhé vzdialenosti. Pri projektovaní veľkej hydroelektrárne na Niagarských vodopádoch Teslova koncepcia striedavého trojfázového rozvodu zvíťazila nad Edisonovým projektom jednosmernej elektrárne. Niagarskú elektráreň dokončili v roku 1895, pričom znamenala začiatok modernej elektrifikácie Ameriky.
V rokoch 1893 - 1895 mal Tesla neuveriteľne tvorivé obdobie svojho života. Dokázal možnosť rozhlasového vysielania skôr než Giuglielmo Marconi vyslal bezdrôtovú správu. Najvyšší federálny súd USA zrušil základné Marconího patenty s tým, že boli obsiahnuté v patentoch Nikolu Teslu už o desať rokov skôr.
Genialitou bol aj Teslov transformátor, t. j. Teslova cievka, na ktorý získal patent v roku 1891. Teslov transformátor predstavoval v odbore vysokofrekvenčného elektromagnetického poľa objav základného významu. Teslova cievka je netočivé elektrické zariadenie na princípe rezonancie vyvolanej v oscilačnom obvode pomocou primárnej cievky a kondenzátora a následnej transformácie energie do sekundárnej cievky. Objavil tak pomerne jednoduchý a výkonný zdroj vysokých frekvencií.
Predpovede budúcnosti
Tajomný velikán predpovedal vznik mobilov či internetu v dobách, kedy o tom nikto ani nesníval. Prístroj, ktorý nebude väčší ako hodinky a umožní ľuďom spojenie s akýmkoľvek telefónom na svete. Takto opísal Nikola Tesla budúcnosť telekomunikácií už v roku 1909. V dobách, kedy sa samotné klasické telefonovanie pomocou pevných liniek ešte len začalo výraznejšie rozširovať po svete, preukázal Tesla geniálnou predpoveďou mobilných telefónov svoj nadhľad a prehľad o situácii. Možno ešte viac neuveriteľná je jeho predpoveď mobilných dátových prenosov.
V roku 1926 slávny vynálezca predpovedal: „Ženská myseľ preukázala kapacitu duševných schopností rovnako úspešne ako mužská a v priebehu generácií sa táto kapacita bude ešte viac rozširovať. Priemerná žena bude rovnako vzdelaná ako priemerný muž a neskôr bude ešte vzdelanejšia. Doposiaľ spiace oblasti ženského mozgu budú stimulované k aktivite o to viac, že po stáročia oddychovali. Žena svojim pokrokom ohromí civilizáciu.“
Predpovedal tiež nástup umelej inteligencie, ktorá zmení svet.
Osobný život a charakter
Tesla bol pozoruhodným človekom. Tiež tvrdil, že videl skvelé obrazy mnohých svojich vynálezov ešte predtým, ako sa rozhodol pre konštrukciu prototypov. V dôsledku toho pôvodne nevytvoril výkresy a plány pre mnohé zo svojich zariadení.
Vysoký a štíhly (188 cm) Tesla mal veľkú obľubu žien, aj keď sa nikdy neoženil a tvrdil, že jeho celibát zohrával dôležitú úlohu v jeho kreativite. Tesla usúdil, že jeho najväčšie nápady k nemu prišli v samote. Kvôli svojej práci a sústredeniu sa vedome vyhýbal manželstvu, ktoré považoval za rozptýlenie.
Tesla, v súlade so stereotypom šialeného vedca, trpel nutkavými myšlienkami, ktoré by sa dnes pravdepodobne klasifikovali ako obsedantno-kompulzívna porucha. Bol obzvlášť opatrný pri perlách a nerozprával sa so ženami, ktoré ich nosili; dokonca poslal svoju sekretárku domov, keď mala na sebe perlové šperky. Dotyk iného človeka mu bol veľmi nepríjemný. Ak už niekomu musel podať ruku, išiel sa potom čo najskôr umyť. Obsedantné správanie sa u neho prejavovalo aj v ďalších oblastiach života. Napríklad sa dožadoval vždy určitého počtu obrúskov či uterákov.
Mladý Tesla takmer umrel, keď ho v tínedžerskom veku skolila cholera. Po tomto zážitku sa vynálezca stal posadnutým choroboplodnými zárodkami a upratovaním všetkého.
Tesla mal povesť nielen ako skvelého inžiniera a vynálezcu, ale aj filozofa, básnika a znalca. Bol jedným z prvých ekologických aktivistov na svete. Chcel dosiahnuť, aby sa začali využívať palivá z obnoviteľných zdrojov.
Vysoký a štíhly (188 cm) Tesla mal pôvodnú váhu 64 kg, ktorú si dokázal udržať po dobu 38 rokov. Mal fotografickú pamäť a ovládal minimálne 8 jazykov. Keď intenzívne pracoval na svojich vynálezoch, spával len 2 hodiny denne.
Jeho osobný život bol poznačený samotárstvom a nepochopením. Zomrel 7. januára 1943 v hoteli New Yorker v New Yorku, opustený a v chudobe.
Odkaz a uznanie
Svoj svráznym charakterom a vynálezmi, vďaka ktorým mohli vzniknúť technické a spoločenské fenomény, ako je televízia, diaľkové ovládanie alebo mobilné telefóny, sa Nikola Tesla zapísal do histórie. Bol to čudák, trápili ho psychické problémy a štítili sa ho ľudia. Napriek tomu ho mnohí dodnes považujú za najväčšieho génia všetkých čias.
Po celoživotnom diele mu bolo udelených 11 čestných doktorátov. Čestný doktorát Českého vysokého učení technického v Prahe dostal pri príležitosti 80. narodenín. Taktiež bol držiteľom niekoľkých európskych štátnych vyznamenaní. Československo mu v roku 1937 udelilo Rad bieleho leva I.
V roku 1960 bola po ňom pomenovaná jednotka magnetickej indukcie - Tesla. Pri príležitosti 150. výročia narodenia tohto génia elektrotechniky Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie a kultúru (UNESCO), vyhlásila rok 2006 za Rok Nikolu Teslu.
Teslovo múzeum, otvorené v roku 1952, vlastní viac ako 150 000 dokumentov a rukopisov, niektoré prístroje a časti jeho laboratória, osobné predmety, ako aj pozlátenú urnu s jeho popolom, ktorú z USA priviezli po 2. svetovej vojne.
Napriek tomu, že dnes je jeho meno často v tieni Edisona, jeho vynálezy používame dodnes takmer nezmenené - striedavý prúd, transformátory, indukčné motory, rádiová technika, žiarivky či bezdrôtový prenos energie. Tesla bol mužom, ktorý predbehol svoju dobu. Spájal vedecký génius s umeleckou predstavivosťou a veril, že veda má slúžiť ľudstvu. Aj keď bol počas života často nepochopený, jeho dielo sa stalo základom modernej technickej civilizácie.