Vývinová dysfázia u detí predstavuje poruchu komunikačnej schopnosti, ktorá zasahuje porozumenie aj schopnosť hovoriť. Nejde o nedostatok inteligencie, ale o ťažšie spracovanie jazyka. Ako ju odlíšiť od autizmu či oneskoreného vývinu reči? A čo môžete urobiť, aby ste dieťaťu pomohli napredovať?
Čo je vývinová dysfázia?
Vývinová dysfázia je špecifická vývinová porucha reči spôsobená tým, že mozog dieťaťa nedokáže správne spracovávať a organizovať jazykové informácie. Neznamená to, že dieťa je menej inteligentné. Často rozumie svetu okolo seba, je bystré a zvedavé, no má problém previesť myšlienky do slov alebo naopak, pochopiť zložitejšie jazykové pokyny.
Dieťa s dysfáziou začne rozprávať obvykle neskôr, používa veľmi jednoduché vety a má problémy s vyjadrovaním. Tieto ťažkosti môžu pôsobiť navonok tak, že dieťa akoby „nerozumelo“. V skutočnosti často chápe, čo sa deje, len nedokáže jazyk správne spracovať a použiť. Dôležitým znakom je aj to, že reč sa nevyvíja plynulo - chvíľu sa zdá, že dieťa napreduje, no potom sa pokrok zastaví alebo dokonca vráti späť.
Dieťa môže mať tiež problémy s grafomotorikou, jemnou motorikou, pamäťou, orientáciou v čase a v priestore a sluchovým vnímaním.
Ako odlíšiť dysfáziu od iných porúch?
Je dôležité rozlišovať vývinovú dysfáziu od iných stavov, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať podobné.
Oneskorený vývin reči (OZR)
Oneskorený vývin reči (OZR) znamená, že dieťa začne hovoriť neskôr, no samotný vývin reči prebieha rovnakým spôsobom ako u ostatných detí. Zvyčajne sa oneskorí prvé slovo či prvá veta, ale keď sa reč rozvinie, postupuje prirodzene - dieťa si rozširuje slovnú zásobu, učí sa skladať vety a jeho porozumenie zodpovedá veku.
Poruchy autistického spektra (PAS)
Pri autizme sa problémy s rečou spájajú aj s ťažkosťami v sociálnej interakcii a komunikácii. Dieťa nevyhľadáva očný kontakt, nezapája sa do spoločnej hry alebo neprejavuje záujem o zdieľanie zážitkov.
Vývinová dysfázia sa na prvý pohľad môže javiť podobne - dieťa hovorí málo, začína hovoriť neskôr. Na rozdiel od autizmu však má dieťa s dysfáziou intelekt v norme, vyhľadáva kontakt, hrá sa s rovesníkmi a snaží sa komunikovať. Problém je čisto v jazyku, nie v sociálnej interakcii.
Kedy je možné stanoviť diagnózu?
Vývinová dysfázia sa nedá spoľahlivo potvrdiť u dvojročného dieťaťa. Prvé jednoznačné diagnózy sú možné najskôr medzi 3. a 4. rokom života. V praxi sa však deti často diagnostikujú až medzi 5. a 7. rokom, kedy sú ťažkosti s rečou viac zreteľné.
Diagnostika
Dôležité je, aby vyšetrenie nerobil iba logopéd, ale aj psychológ, ktorý zhodnotí neverbálne schopnosti (logické myslenie, priestorovú orientáciu, pamäť) a porovná ich s jazykovým výkonom dieťaťa. Okrem logopéda a psychológa môže byť do diagnostiky zapojený aj detský neurológ. Ten skúma, či ťažkosti s rečou nesúvisia s neurologickými ochoreniami (epilepsia) alebo poškodením mozgových štruktúr, ktoré sa podieľajú na reči.
Príčiny oneskoreného vývinu reči
Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne:
- Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč. Treba vykonať diferenciálnu diagnostiku a zabezpečiť odborné vyšetrenia, ktoré vylúčia chybu sluchu.
- Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
- Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
Hypotónia (znížený svalový tonus)
Hypotónia (alebo tiež hypotonus) je patologické zníženie svalového tonusu - napätia svalov. Zjednodušene povedané, ide teda o ochabnuté svalstvo, ktoré sa považuje za neurologickú diagnózu. Lekári tvrdia, že hypotónia samotná nie je ochorenie, ale je len prejavom iného možného ochorenia, prípadne oneskoreného vyzrievania mozgu. Zníženie svalového napätia však môže signalizovať neurologický alebo genetický problém.
Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí a najčastejšie sa prejaví do 6. mesiaca života. Hypotónia je rozpoznateľná aj pre laikov, pretože takéto dieťa je veľmi mäkké, ohybné a je akoby z gumy. Častým problémom býva zistenie príčiny, prečo sa hypotónia objavila.
Dieťa s hypotóniou sa javí akohandrová bábika, ktorá sa na podložke rozleje a v držaní dieťatko ovisne, je mäkké. Často máva problémy aj pri dojčení, pretože saje málo, krátko a slabo kvôli slabým mimickým svalom. Pridružený býva aj gastroezofageálny reflux a v dôsledku oslabenej brušnej dutiny sú často prítomné aj koliky. Pohyby rúk a nôh sú slabé. V dôsledku tohto oslabenia dochádza aj k oneskorenému psychomotorickému vývoju. Dieťa je menej obratné, všetko robí oneskorene - či už je to sed, stoj alebo chôdza.
Veľmi častým javom pri hypotonickom dieťati je aj W sed, ktorý potvrdzuje hypotézu oslabeného svalového korzetu a hypermobility v kĺboch dolných končatín. V neposlednom rade takému dieťaťu pomáhame aj v rámci plochonožia a zlého držania tela.
Dyspraxia
Dyspraxia je vývinová porucha motoriky, schopnosti vykonávať bežné pohybové činnosti, manuálne úkony, telesné cvičenia a šport. Ide o vývinovú poruchu vytvárania, pamätania si a reprodukovania pohybových stereotypov, viazaných na rozličné predstavové štruktúry. Ide o nedostatky v učení sa pohybovým zručnostiam.
Deti s dyspraxiou sa prejavujú retardovaným až obmedzeným vývinom hrubej a jemnej motoriky, koordinácie, sú to deti neobratné, nemotorné. Majú ťažkosti pri manipulácii s hračkami, pri hrách, v sebaobslužnej činnosti, pri domácich prácach spojených s manuálnymi manipuláciami. V škole zlyhávajú v telesnej výchove, v pracovnom vyučovaní alebo sa učia pohybové postupy a celky veľmi ťažko.
Príčinou tejto poruchy je porucha neurologického vývinu, ale aj neurologické poškodenie v dôsledku predčasného pôrodu.
Príznaky dyspraxie v rôznych vekových obdobiach:
- V dojčenskom veku: Dieťa začína neskôr sedieť, liezť po štyroch (niektoré nezačnú liezť vôbec), hovoriť, stáť, používať nočník, s budovaním aktívnej slovnej zásoby, rozprávať zrozumiteľne.
- V predškolskom veku: Dieťa si nedokáže zaviazať šnúrky na topánkach, zapínať a odopínať gombíky a zipsy, používať príbory. Má problémy pri pohybových aktivitách na ihrisku ako je skákanie, chytanie a kopanie do lopty. Má veľké problémy používať nožnice pri strihaní, maľovať, kresliť.
- V školskom veku: Často pribúdajú pokusy vyhnúť sa telesnej výchove a športovým aktivitám, zlyháva v triede pred kolektívom iných detí, pribúdajú ťažkosti v matematike a v písaní. Písanie dieťaťu trvá príliš dlhý čas, nedokáže pracovať podľa inštrukcií, ťažko si pamätá inštrukcie, ťažko si dokáže zorganizovať povinnosti.
Vývinové míľniky reči u detí
Reč sa vyvíja odlišne u každého dieťaťa, ale existujú určité míľniky, ktoré možno použiť ako vodítko:
- Okolo 12. mesiaca: Dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním.
- Do 18 mesiacov: Slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie.
- Do 2 rokov: Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov.
- Okolo 3 rokov: Reč sa rýchlo rozvíja - dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa.
Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte. Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť.
Možnosti pomoci a terapie
Výsledná terapia pri vývinovej dysfázii zahŕňa najmä pravidelnú logopedickú starostlivosť, domáce cvičenia pod vedením rodičov a podporu psychológa či špeciálneho pedagóga. Dôležitá je aj spolupráca so školou (pedagogický asistent, individuálny výučbový plán, úprava hodnotenia).
U dysfatických detí je bežné, že rodičia žiadajú o odklad školskej dochádzky, aby mali viac času na rozvoj reči. Bežnú základnú školu môžu navštevovať, pokiaľ je škola ochotná prispôsobiť vyučovanie ich potrebám. Ak má dieťa ťažšiu formu dysfázie a výrazné ťažkosti v učení, môže byť vhodnejšia špeciálna základná škola pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou.
Podpora reči u dieťaťa s rečovou dysfáziou by mala byť nenásilná a prirodzená. Rozvíjajte rytmus a zvukovú stránku reči - spievajte pesničky, tlieskajte na slabiky, hrajte sa s rýmami.
Vývojová dysfázie - logopedická cvičení a aktivity
Ako pomôcť dieťaťu s dyspraxiou?
Pre dieťa s dyspraxiou je dôležitý správny životný štýl, v ktorom sa strieda aktivita a oddych, aby sa mohlo opäť sústrediť. Nekritizujte dieťa pre problém, ktorý sa mu stane (pád, rozbitie nejakej veci a podobne), ale ocenite akýkoľvek jeho úspech. Neočakávajte žiadne rýchle úspechy, ale buďte trpezlivý pri tréningu dieťaťa.
Hra v predškolskom veku má byť nenásilná, radostná. Zvýšenú pozornosť a tréning treba venovať rozvoju hrubej motoriky (napr. preliezaním a podliezaním prekážok, pri hre s loptou používať väčšie lopty alebo balóny). Pre rozvoj jemnej motoriky možno použiť stavebnice, magnetické skladačky, puzzle, neskôr lego, obkresľovanie jednoduchých obrázkov.
V školskom veku zadávajte dieťaťu pokyny zreteľne a postupne, zabezpečte mu správne učebné pomôcky. Sledujte dieťa v kolektíve, či nie je terčom posmechu detí alebo či nie je dieťa vyčlenené z kolektívu alebo dokonca šikanované.
Školské začlenenie a podpora
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo centrum špeciálno-pedagogického poradenstva realizuje diagnostiku porúch učenia. Dieťa sa stáva žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Má vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací plán, kde je zadefinované, ako má prebiehať vzdelávanie v škole. Tento plán umožňuje používať aj špeciálne pomôcky, prípadne odporúčania na zmeny v hodnotení. Tieto centrá zároveň v prípade potreby navrhujú nárok na školského asistenta.