Nemecký špic, známy aj ako „Toy Spitz“ v niektorých krajinách, je najmenším členom rodiny nemeckých špicov, do ktorej patria aj plemená ako samojed, aljašský malamut a nórsky losí pes. Napriek svojej malej veľkosti sa vyznačuje silnou osobnosťou, ktorá ďaleko presahuje jeho proporcie. Títo psi sú odvážni, drzí a nebojácni, s neukojiteľnou zvedavosťou a vysokou inteligenciou. Aj keď môžu mať tendenciu viac štekúvať, ich pozornosť a túžba po interakcii s majiteľom z nich robia mimoriadne zábavných spoločníkov.
História a pôvod plemena
Plemeno nemeckého špica, ako ho poznáme dnes, bolo vyšľachtené v Nemecku, pravdepodobne v 18. storočí. Jeho história však siaha omnoho hlbšie do minulosti. Archeologické nálezy naznačujú, že špicovité psy, podobné súčasným špicom, existovali už v dobe bronzovej. Stredoveké zmienky v strednej Európe opisujú podobné psy slúžiace ako strážcovia domov a dvorov. Tieto psy si počas historických období zachovali svoju podobu, čo ich radí medzi najčistejšie plemená. Moderný šľachtiteľský program a prvé oficiálne registrované chovy sa začali až na konci 19. storočia.
Existujú dohady, že predchodcom dnešných špicov bol tzv. torfšpic (pes rašelinný), ktorého kostrové pozostatky boli nájdené vo Švajčiarsku a pochádzajú z neolitických čias, spred viac ako 5000 rokov pred naším letopočtom. Tieto pozostatky vykazovali niektoré znaky typické pre dnešné stredné špice, ako bola veľkosť, klinovitá stavba lebky, úzky špicatý ňufák a pravdepodobne aj chvost zatočený cez chrbát. Je však nepochybné, že torfšpic nemal dlhú, odstávajúcu srsť s golierom, ktorá je dnes pre špice tak charakteristická.
Napriek odborným diskusiám o presnom pôvode, je isté, že špice patria svojou stavbou tela k najstarším typom psov. Domestikačné znaky, ktoré ich odlišujú od divokých predkov, ako je stredná veľkosť, klenutá mozgovňa, zužujúci sa kratší ňufák a cez chrbát zatočený chvost, sú zjavné už na antických pamiatkach, náhrobných doskách a vázach, ako aj na neskorších stredovekých a novovekých písomných a obrazových pamiatkach.
Vzhľad a charakteristiky
Nemecký špic sa vyznačuje krásnou, hustou srsťou a ladným, no kompaktným telom. Jeho charakteristická je líščia tvár s klinovitou hlavou, ostražitým pohľadom a malými, špicatými, tesne nasadenými ušami. Srsť je dlhá a rovná s bohatou podsadou, ktorá vytvára výrazný „golier“ okolo krku (tzv. ruff) a huňatý chvost stočený na chrbát.
Farebné varianty nemeckého špica sú mimoriadne pestré a zahŕňajú:
- Bielu
- Čiernu
- Hnedú
- Oranžovú
- Sivú (vlčiu)
- Kombinácie týchto farieb, vrátane čiernej s pálením, sobolie a čokoládovo hnedej.
Hoci hlava špica dodnes pripomína líšku, moderné chápanie plemena sa líši od starších predstáv. Dnešný nemecký špic je inteligentný, pozorný a energický pes, ktorý sa rýchlo učí. Je mimoriadne oddaný svojmu majiteľovi a pri správnej socializácii a výcviku sa rád stýka s inými ľuďmi a psami.
Temperament a správanie
Nemecký špic je živé a inteligentné plemeno, ktoré sa dá ľahko vycvičiť, hoci môže prejavovať aj nezávislé sklony. Je vždy pozorný, živý a výnimočne oddaný svojmu majiteľovi. Jeho nedôvera voči cudzincom z neho robí ideálneho strážneho psa do domácnosti, ktorý okamžite upozorní na akékoľvek podnety či prichádzajúcich návštevníkov.
Títo psi sú radi stredobodom pozornosti a radi sa zapájajú do rodinných aktivít. Sú veľmi energickí a preferujú behanie po dvore alebo dome pred nečinným leňošením. Radi sa hrajú hry, ktoré zahŕňajú behanie a naháňanie hračiek. Ich inteligenciu a túžbu potešiť majiteľa možno využiť pri výcviku najrôznejších trikov a povelov, vrátane agility.
Napriek svojej ostražitosti, väčšina špicov nie je agresívna ani útočná voči cudzím ľuďom. Svoje okolie si síce držia od tela, ale na potenciálnych votrelcov upozorňujú skôr štekotom než priamym útokom. Toto správanie, spolu s absenciou silne vyvinutého poľovného pudu, z nich robí praktických spoločníkov.
Je dôležité poznamenať, že nemecký špic môže mať tendenciu k nadmernému štekaniu. Tento inštinkt slúži na upozorňovanie na akékoľvek zmeny v okolí, ale pri dôslednom výcviku od útleho veku je možné jeho hlasové prejavy kontrolovať. Ak sa šteniatkam venuje nápaditý a pozitívny prístup, radi sa učia a sú nadšené z každej aktivity. Občas sa však môžu prejaviť aj tvrdohlavosťou alebo drzým presadzovaním svojich nárokov, najmä ak sú rozmaznávané.
Juraj Ferko - DOGGIE.SK - Ako zvládnuť psa, ktorého štekanie prekáža susedom So psom je2
Starostlivosť a zdravie
Srsť
Nemecký špic je náročný na pravidelnú starostlivosť o srsť. Je potrebné ju minimálne dvakrát týždenne dôkladne vyčesať, aby sa predišlo zamotaniu a plstnateniu. V obdobiach presrsťovania, ktoré nastávajú dvakrát do roka, je frekvenciu česania potrebné zvýšiť. Hoci má špic samočistiacu srsť, občasné kúpanie s kvalitným šampónom je tiež potrebné. Nadmerné česanie a kefovanie by však mohlo srsti skôr uškodiť.
Výživa
Správne kŕmenie je kľúčové pre zdravie nemeckého špica, ktorý má sklony k obezite. Krmivo by malo obsahovať vysoký podiel kvalitných bielkovín z mäsa a nemalo by obsahovať obilniny, sóju ani iné nežiaduce prísady. Denná dávka by mala byť rozdelená do dvoch menších porcií, aby sa predišlo prejedaniu. Pre psov s citlivým trávením sú vhodné kvalitné granule alebo surová strava (BARF).
Zdravie a dlhovekosť
Vo všeobecnosti ide o zdravé plemeno s dlhovekosťou a len málo výraznými genetickými chorobami. Priemerná dĺžka života nemeckého špica sa pohybuje medzi 12 až 16 rokmi, pričom niektorí jedinci sa dožívajú aj 18 rokov. Pravidelné veterinárne prehliadky sú nevyhnutné na včasné odhalenie akýchkoľvek zdravotných problémov.
Ďalšia starostlivosť
Denné kontroly uší sú dôležité na odhalenie nečistôt a škodcov, pričom čistenie by malo prebiehať podľa odporúčania veterinára. Pazúriky by mali byť zastrihávané tak, aby neprekážali pri chôdzi, zvyčajne raz až dvakrát mesačne. Ústne zdravie je pre malé plemená kľúčové, preto sa odporúča denné čistenie zubov.
Nemecký špic je energický pes, ktorý vyžaduje dostatok pohybu. Minimálne jedna polhodinová až hodinová prechádzka denne, doplnená o aktívne hry a kratšie vychádzky, je nevyhnutná na udržanie jeho fyzickej aj psychickej kondície.
Reprodukcia a gravidita
Reprodukčný cyklus u psov sa skladá zo štyroch fáz: proestrus, estrus, metestrus a anestrus. Rozmnožovanie je u psov provokované, teda nastáva len v období ruje samice, ktorá sa opakuje v pravidelných intervaloch.
- Proestrus (1. až 9. deň): Prípravná fáza na ruju. Zvyšuje sa pohlavný pud, dochádza k zdureniu vulvy a objavuje sa krvavý výtok. Postupne dozrievajú jednotlivé folikuly.
- Estrus (9. až 13. deň): Pohlavné ústrojenstvo je výrazne zdurené, z pošvy vyteká krvavý hlien meniacu sa farbu z hnedo-krvavej na ružovú. Výtok postupne hustne. Toto obdobie je najlepšie na krytie, pretože dochádza k uvoľneniu folikulov.
- Metestrus: Fáza ukončenia ruje. Vonkajšie príznaky ruje a výtok ustupujú. Na miestach uvoľnených folikulov vzniká žlté teliesko produkujúce hormóny na udržanie prípadnej gravidity.
- Anestrus: Obdobie pokoja po skončení ruje.
Gravidita u sučiek trvá štandardne 63 dní. V prípade prvej gravidity môže trvať aj dlhšie (až 68 dní), pričom predčasný pôrod nastáva po 58 dňoch. Dátum vrhu je možné vypočítať od dátumu párenia.
Počas gravidity sa môže u sučky zmeniť správanie. Veterinár dokáže graviditu určiť hmatom na 28. až 35. deň. U tučnejších alebo nepokojných sučiek to môže byť zložitejšie. Presnejšie výsledky poskytuje ultrazvukové vyšetrenie od 21. dňa gravidity. Toto vyšetrenie nahradilo RTG, ktoré so sebou nieslo určité zdravotné riziká.
S rastom plodov sa sučke zmenšuje objem brušnej dutiny, preto je potrebné stravu rozdeliť do viacerých menších dávok. Približne po mesiaci gravidity potrebuje sučka o tretinu až polovicu viac krmiva. Stravu možno obohatiť o vajíčka a mäso.
Variabilita a popularita plemena
Nemecký špic vyniká svojou variabilitou, ktorá umožňuje výber psa podľa individuálnych preferencií. Od otužilého a spoľahlivého strážcu - veľkého alebo vlčieho špica - po kompaktného spoločníka do bytu a mesta - malého alebo trpasličieho špica. Pestrosť farieb je tiež udivujúca, hoci momentálne najväčšiu popularitu získava oranžová farba.
Menšie špice sa vďaka svojej popularite u kráľovnej Viktórie v 19. storočí, ktorá sa zaslúžila o ich zápis do plemennej knihy pod názvom „pomeranian“, tešia stabilnému záujmu. Ich vývoj v Anglicku viedol k istým odlišnostiam, pričom snahy o ich uznanie ako samostatného plemena stále prebiehajú.
Naproti tomu, stredné a veľké rázy nemeckého špica (s výnimkou vlčieho špica) dlhodobo bojujú o svoju existenciu. Zvlášť ohrozený je stredný špic, ktorý je menej nápadný a pre mnohých menej atraktívny. Chovatelia a kluby chovateľov špicov sa v posledných rokoch aktívne snažia tento trend zvrátiť, najmä pri veľkých rázoch, a dosahujú prvé úspechy pri získavaní nových záujemcov o tieto bezpochyby krásne a praktické psy.