Vývoj dieťaťa: Kedy začať chodiť a kedy sa obrátiť na lekára

Prvé míľniky dieťatka v každej mamičke vyvolajú nával citov. Funguje to tak dokonca aj po rokoch, stačí si spomenúť. Prvý úsmev, prevrátenie sa, sedenie, plazenie, štvornožkovanie. A potom príde ten najväčší z vývojových míľnikov: chôdza. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Niektoré deti sa zameriavajú na iné oblasti vývoja, ako je napríklad reč alebo jemná motorika, a chôdza príde neskôr. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času.

Individuálne tempo vývoja

Cesta k samostatnej chôdzi je postupný proces, ktorý zahŕňa niekoľko dôležitých míľnikov. Dieťa sa najprv učí pretáčať, potom sedieť, štvornožkovať a nakoniec sa postaví a začne chodiť popri nábytku. Niektoré deti preskočia štvornožkovanie, iné sú v otázke chodenia lenivé. Dôvodov môže byť viacero: individuálne tempo, sila svalstva, konštitúcia dieťaťa, jeho povaha či vplyv súrodencov. Mladšie deti sa často „ťahajú“ za staršími súrodencami a chcú dobehnúť rozdiely. Väčšina detí začína chodiť okolo prvého roka, ale niektoré potrebujú viac času.

Možné príčiny oneskorenej chôdze

Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k tomu, že 14-mesačné dieťa nechce chodiť:

• Hypotónia: Nízky svalový tonus (hypotónia) môže sťažiť dieťaťu udržať rovnováhu a koordinovať pohyby potrebné na chôdzu.
• Vyššia hmotnosť: Vyššia hmotnosť môže dieťa zaťažovať a sťažovať mu pohyb.
• Opatrnosť: Niektoré deti sú prirodzene opatrnejšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili sebaisto pri chôdzi. Syn bol pohodlnejší, sedieť začal v 8. mes, až potom loziť po štyroch (nikdy v tom nedosiahol rýchlosť dcerky), okolo 8-9. mes začal vstávať, potom dosť dlho chodil popri nábytku a odmietal sa pustiť. Chodiť začal v 13,5 mesiaci. Ale ona je aj doteraz taká povaha, že sa do ničoho nepustí bezhlavo, je opatrnejší a bude niečo robiť, až ked si to poriadne odsleduje. Ale potom zrazu urobí velký pokrok.
• Skryté ortopedické problémy: V zriedkavých prípadoch môže oneskorenú chôdzu spôsobovať nediagnostikovaný ortopedický problém.
• Neurologické problémy: V niektorých prípadoch môžu neurologické problémy ovplyvniť schopnosť dieťaťa chodiť.
• Nedostatok príležitostí na pohyb: Ak dieťa nemá dostatok príležitostí na pohyb a skúmanie svojho okolia, môže sa oneskoriť v chôdzi.
• Psychologické faktory: Psychický blok, zápcha ako psychosomatickým prejavom, reakciou dieťaťa na udalosť ako hádky rodičov, rozvod, sťahovanie, zmena prostredia, nástup do škôlky či školy, cestovanie, priveľké nároky rodičov na čistotu, priskoré odplienkovanie alebo priskoré učenie na nočník alebo záchod.
• Zápcha: Zápcha, teda obstipácia, je upchatie hrubého čreva stolicou. Ide o pomerne častý problém a bežne sa vyskytuje aj v detskom veku.

Kedy je potrebné upozorniť pediatričku a riešiť problém?

Väčšina pediatričiek sa automaticky pýta na prekonávanie míľnikov v rámci prehliadok. V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.

Neurologické vyšetrenie

V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborná Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia.

Ako urýchliť proces?

V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší. V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť.

Podpora a motivácia

• Bezpečný priestor: Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
• Pomocná ruka: Pri chôdzi ich môžete pridržiavať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za horné ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridržiavať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.
• Motivácia a pochvala: Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.
• Hry: Ak chcete súčasne podporovať rozvoj emocionálnych aj motorických zručností, zahrajte sa na zrkadlo. Posaďte sa oproti dcérke či synčekovi na zem alebo na pohovku. Robte smiešne grimasy, hýbte rukami a nohami a smejte sa. Vaša ratolesť bude so záujmom sledovať, čo to stvárate, a začne vás napodobňovať.
• Odrážadlá a hračky: Veľmi dobrou pomôckou na nácvik chôdze sú odrážadlá - najmä v tvare autíčka či malého bicykla, s vodiacou tyčou alebo bez nej - plus stabilné väčšie hračky na kolieskach, ktoré dieťa môže tlačiť a zároveň sa o ne trochu oprieť, napríklad kočík s bábikou, detská kosačka, prípadne aj obyčajná kartónová škatuľa.
• Naboso je najlepšie: Chôdzu je lepšie trénovať úplne naboso.

Čo robiť pri zápche?

Ak má dieťa zápchu, existuje niekoľko spôsobov, ako mu pomôcť:

• Zvýšte príjem tekutín: Zabezpečte, aby dieťa pilo dostatok vody, ovocných štiav alebo riedených džúsov.
• Upravte stravu: Zvýšte príjem vlákniny v strave dieťaťa. Do stravy zaraďte ovocie, zeleninu a celozrnné výrobky. V strave zvýšiť príjem potravín s vysokým obsahom vlákniny a upraviť ju tak, aby neobsahovala obstipujúce zložky. Vláknina (nestráviteľné časti potravín) býva nerozpustná alebo rozpustná vo vode. Všeobecnou radou pri zápche je zvýšiť hlavne príjem vlákniny rozpustnej vo vode, ktorá viaže vodu a zmäkčuje stolicu.
• Masírujte bruško: Jemná masáž bruška v smere hodinových ručičiek môže pomôcť stimulovať črevá.
• Cvičte nožičkami: Pri prebaľovaní cvičte nožičkami pokrčenými v kolienkach krúživými pohybmi a jemným pritlačením kolienok k brušku.
• Glycerínový čapík alebo laktulóza: V prípade potreby môžete použiť glycerínový čapík na uvoľnenie stolice. Mamičky tiež píšu o glycerínovom čapíku ako prvej pomoci, ale iba zo začiatku, alebo riedení stolice prípravkami s obsahom laktulózy (ale s primeraným príjmom tekutín).

Kedy ísť k lekárovi pri zápche?

Vhodné je navštíviť a poradiť sa s detskou lekárkou či lekárom, ak:

• má vaše dieťa vyššie príznaky a pridružia sa aj horúčka, krv v stolici, úplné odmietanie jedla, strata hmotnosti, bolesti počas pohybu čriev, zvracanie, časť čreva vychádzajúca von z konečníka (prolaps rekta) alebo nahmatáte brušné vydutiny a zápcha trvá dlhšie ako 2 týždne.
• Alebo keď máte akékoľvek obavy.

Čo nerobiť?

• Neporovnávajte: Každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom. Neporovnávajte svoje dieťa s inými.
• Netlačte na pílu: Ak dieťa ešte nie je pripravené, netlačte ho do chôdze nasilu.

Ďalšie aktivity na podporu motorického vývoja

Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo, prácu mozgu a prináša veľa pozitívnych emócií. Hojdanie je rovnako ako plávanie pre dieťa veľmi prirodzený pohyb, ktorý zažívalo už pred narodením. Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky. Pri prebaľovaní alebo po kúpaní môžete dieťatku precvičiť nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním. Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré podporujú pohyb, ako napríklad gúľanie loptičky, stavanie veže z kociek alebo tancovanie.

Kedy hľadať odbornú pomoc?

Je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, ak:

• dieťa nezačne chodiť do 18. mesiaca.
• Máte pocit, že dieťa má slabšie svalstvo a nedokáže sa samo posadiť alebo štvornožkovať.
• Máte akékoľvek pochybnosti o motorickom vývoji svojho dieťaťa.

tags: #ne14 #mesacna #dieta #nema #zaujem #chodit