Lev V. Arménsky (* okolo 775, umajjovské Arménsko - † 25. december 820, Konštantínopol) bol byzantským cisárom od 11. júla 813 do 25. decembra 820.
Obdobie vlády
Lev V. vládol ako cisár v období od 12. júla 813 do 25. decembra 820.
Predchodca a nástupca
Jeho predchodcom na tróne bol Michal I. Rangabe a nástupcom sa stal Michal II. Amorijský.
Pôvod a raný život
Lev V. sa narodil okolo roku 775 v oblasti umajjovského Arménska. Jeho pôvodné meno bolo byzantsky Λέων ὁ Ἀρμένιος (León ho Armenios).
Vojenská kariéra a účasť na vzburách
V roku 803 bol Lev V. súčasťou vojenských kruhov a spolu so svojimi blízkymi druhmi, Michalom z Amorionu a Tomášom nazývaným Slovan, sa zúčastnil na vzbure proti cisárovi Nikeforovi I. Cieľom tejto vzbury bolo dosadiť na trón vojenského veliteľa Bardana Turka. Po neúspechu tejto snahy Lev a Michal pomohli pacifikovať ázijské oblasti Byzantskej ríše, za čo boli odmenení vysokými vojenskými hodnosťami a majetkami v Konštantínopole.
Manželstvo
Lev V. sa oženil s Theodosiou, dcérou Arsabera, ktorý zastával pozíciu vysokého úradníka arménskeho pôvodu.
Ďalšie pokusy o prevrat
V roku 808 sa Lev V. opäť zapojil do pokusu o štátny prevrat, tentoraz po boku svojho svokra. Tento pokus však rovnako nebol úspešný.
Nástup na cisársky trón
V čase, keď sa Lev V. stal cisárom, bola Byzantská ríša vážne ohrozená Bulharmi, ktorým nový cisár Michal I. nedokázal účinne čeliť. Vojenskí velitelia a cirkevní hodnostári, vrátane patriarchu Nikefora, naliehali na Leva Arménskeho, aby prevzal vládu. Nakoniec bola armáda presvedčená a vyhlásila ho za cisára. Dňa 12. júla 813 bol Lev V. korunovaný v chráme Hagia Sofia v Konštantínopole.
Posilnenie obrany Konštantínopola
Bezprostredne po svojom nástupe na trón dal Lev V. spevniť konštantínopolské hradby. Týmto krokom úspešne zabránil priamemu útoku Bulharov, pričom chán Krum sa nedostal ďalej než na predmestie.
Vojenské úspechy a politika
Počas svojej vlády Lev V. podnikol viacero úspešných vojenských ťažení. V roku 817 uzavrel mier s Bulharmi.
Obnovenie obrazoborectva
V roku 813, počas ohrozenia Konštantínopola Bulharmi, vtrhli zástancovia obrazoborectva do Chrámu Svätých Apoštolov. Prerazili otvor do hrobky ikonoklastického cisára Konštantína V. a vyzývali ho, aby prišiel zachrániť Byzanciu. Lev V. využil túto udalosť ako ospravedlnenie pre návrat k obrazoborectvu, ktoré vyhlásil v roku 815 na synode v chráme Hagia Sofia. Uctievanie ikon (ikonodulia) bolo opäť označené za modloslužobníctvo a cisárovým rozhodnutím boli obrazy svätých opäť odstránené z chrámov.
Politické motívy a inšpirácia
Lev V. sa vo svojej obrazoboreckej politike inšpiroval slávnymi cisármi zo sýrskej dynastie, ktorí vládli v Byzancii v 8. storočí. Jeho cieľom bolo získať podporu vojska, čo by mu umožnilo víťaziť nad Bulharmi a zabezpečiť dlhú a úspešnú vládu, podobnú tej, akú mali Lev III. a Konštantín V.
Prenasledovanie ikonodulov
Hlavní predstavitelia ikonodulského hnutia, ktorí odmietali novú štátnu politiku, boli vystavení prenasledovaniu. Najčastejšie boli trestaní bičovaním a posielaní do vyhnanstva. Toto postihlo najmä mníchov z kláštora Studios, ktorí pevne stáli za svojím presvedčením. Od svojho úradu musel odstúpiť aj patriarcha Nikefor.
Pád a smrť
Cisár Lev V. sa sústredil na vládu a postupne zabúdal na svojich vojenských druhov, ktorí mali podobné ambície. Počas roka 820 sa k nemu doniesli správy o snahách Michala Amorijského zvrhnúť ho, preto ho dal koncom roka uväzniť. Levova manželka Theodosia však manžela prehovorila, aby ho na významný kresťanský sviatok, akým boli Vianoce, prepustil a aby ešte raz dôkladne vypočul jeho spojencov.
Sprisahanci však už prenikli aj do radov Levovho dvora. Dňa 25. decembra, na prvý sviatok vianočný, bol Lev V. zavraždený v palácovej kaplnke, kde práve spieval vianočnú liturgiu. Po jeho smrti vrahovia oslobodili Michala, okamžite ho vyhlásili za cisára a korunovali.
Osud synov
Štyria synovia Leva V. boli poslaní do vyhnanstva na ostrov Prinkipo. Tam boli vykastrovaní a nútení vstúpiť do kláštora. Tento postup bol v tej dobe bežný a mal zabrániť potomkom zvrhnutého cisára v prípadnej revolte proti jeho nástupcovi.