Téma smrti a posmrtného života je pre mnohých ľudí odstrašujúca a často sa o nej radšej nepremýšľa. Napriek tomu, ako tieto otázky zodpovieme, sa môže odvíjať celý náš život. Existujú výskumy, ktoré potvrdzujú, že život po smrti je možný, čo sa prekrýva s učením mnohých náboženstiev. Táto téma, hoci rozšírená, je často tabuizovaná a verejnosť k nej zaujíma odmietavý postoj. V tomto článku sa budeme zaoberať teoretickými východiskami a pozorovaniami súvisiacimi s fenoménom smrti a zážitkami umierajúcich.
Teoretické východiská
Človek je jediný živočíšny druh, ktorý si uvedomuje nevyhnutnosť vlastnej smrti. Nech sa akokoľvek chránime, každý z nás skôr či neskôr zomrie, pretože sa jeho telo opotrebuje. Otázka, čo sa stane s našou dušou, je predmetom mnohých filozofických a náboženských úvah. Podľa Bahájskej viery život ľudskej duše smrťou nekončí.
Duša je podľa tejto viery nesmrteľná a večná, a preto pokračuje vo svojom vývoji aj po oddelení od ľudského tela. Telo je prirovnávané k lampe a duša k svetlu; aj keď sa kryt lampy rozbije, svetlo to neovplyvní. Duša existuje v ďalších Božích svetoch a je si vedomá svojich pozemských skutkov.
Vývoj človeka na zemi sa prirovnáva k vývoju dieťaťa v tele matky počas tehotenstva. V tele matky si dieťa rozvíja svoju telesnú schránku a pripravuje sa na život na zemi. Podobne sa človek na zemi rozvíja, aby si osvojil duchovné vlastnosti, ktoré využije v "druhom svete". Zmyslom života je teda rozvoj duchovných vlastností pre čo najlepšiu prípravu na "posmrtný život".
V histórii ľudstva sa objavilo vedomie smrti, ktoré bolo často spojené s predstavou, že smrť nie je konečným zánikom, ale prechodom do inej formy existencie. Táto viera bola posilňovaná snami o mŕtvych príbuzných a priateľoch, ktoré boli interpretované ako dôkaz pretrvávania tieňov alebo duchov.
Baháji neveria v nebo či peklo ako konkrétne miesta, ale skôr ako o duchovnom postavení duší po smrti. Nebo symbolizuje blízkosť k Bohu, zatiaľ čo peklo značí vzdialenosť od neho. Tieto pojmy vyjadrujú duchovný pokrok duše na ceste k Bohu.
Predstava, že vedomie človeka, jeho duša, pokračuje aj po smrti, je intuitívne uspokojivá a je prítomná vo všetkých veľkých svetových náboženstvách. Ak by smrťou všetko končilo, stratil by ľudský život svoj zmysel.
Fenomén smrti
Smrť je pre človeka téma, ktorá zasahuje hlboko do citovej oblasti. Napriek všeobecnému záujmu je o smrti ťažké hovoriť z viacerých dôvodov. Po prvé, je to psychologický a kultúrny dôvod - smrť je tabu. Hovoriť o smrti môže byť konfrontáciou s vyhliadkou na vlastnú smrť, čím sa stáva reálnejšou.
Druhá príčina problémov pri rozhovoroch o smrti pramení zo samotnej podstaty jazyka. Slová sa zvyčajne vzťahujú na veci a skúsenosti vnímané fyzickými zmyslami. Smrť však leží za hranicami vedomých skúseností väčšiny z nás, pretože sme ju nikdy nezažili.
V literatúre je smrť často prirovnávaná k spánku. Homér v Iliade nazýva spánok "sestrou smrti". Analógia so spánkom naznačuje, že smrť je anihilácia vedomého prežívania. Ak je to tak, potom smrť nemá príjemné stránky spánku, ako je prebudenie a následné príjemnejšie a produktívnejšie hodiny bdelého stavu.
Iný názor odmieta predstavu, že smrť je anihiláciou vedomia. Podľa tejto staršej tradície, určitý aspekt ľudskej bytosti pokračuje v existencii aj po zániku tela. Archeologické nálezy, ako sú hroby s kvetmi, naznačujú, že pravekí ľudia mohli chápať smrť ako prechod do ďalšieho sveta.
Existujú teda dva protichodné názory: smrť je anihiláciou vedomia, alebo smrť je prechodom duše či mysle do inej dimenzie reality.
Zážitok umierania
Veľké množstvo ľudí zažilo "zážitok na prahu smrti", teda prežili klinickú smrť a boli následne oživení. Napriek odlišnému prostrediu týchto ľudí, ich správy o zážitkoch vykazujú značné podobnosti.
Neopísateľnosť
Udalosti, ktoré ľudia zažili na prahu smrti, sú mimo bežných skúseností, čo spôsobuje lingvistické ťažkosti pri ich opise. Mnohí uviedli, že "neexistujú slová, ktorými by som povedal, čo chcem" alebo že "neexistujú proste prídavné mená a superlatívy, ktorými by sa to dalo opísať."
Vypočutie správy o smrti
Mnohí ľudia uviedli, že počuli lekárov alebo iných prítomných vyhlásiť ich za mŕtvych. Napríklad mladý muž, ktorý bol pokladaný za mŕtveho po automobilovej nehode, spomínal: "Počul som ženu, ktorá tam bola, ako sa pýta: 'Je mŕtvy?' a lekár odpovedal: 'Áno, je mŕtvy!'"
Pocity mieru a pokoja
Mnohí opisujú mimoriadne príjemné pocity počas prvých štádií zážitku. Jeden muž spomínal na obrovský pocit ľahkosti, absenciu bolesti a stav maximálneho uvoľnenia.
Hluk
V mnohých prípadoch sa spomínajú nezvyčajné zvukové vnemy. Niektorí opisovali nepríjemný hukot alebo hlasné zvonenie, iní melodickú hudbu. Zvukové prejavy boli prirovnávané k praskaniu, hukotu alebo búchaniu.
Tmavý tunel
Často sa spomína pocit vťahovania neuveriteľnou rýchlosťou do akéhosi tmavého priestoru, ktorý bol opisovaný ako jaskyňa, studňa, tunel alebo vákuum. Napriek rôznym názvom sa jednalo o podobný obraz - hlbokú, kúzelnú tmu bez starostí.
Opustenie tela
Po prechode tmavým tunelom mnohí zažili prekvapenie, keď zistili, že pozerajú na svoje vlastné telo z miesta mimo neho. Cítili sa ako diváci sledujúci dej v kine. Emocionálne reakcie boli rôzne - od zúfalého snaženia sa vrátiť do tela, cez pocit strachu až po pokoj.
Po opustení fyzického tela sa ľudia ocitli v akomsi inom tele, ktoré však nedokázali opísať. Termín "duchovné telo" sa používa na opis tohto stavu, ktorý je bezváhový a neviditeľný pre ostatných. Tento stav je charakterizovaný bezčasovosťou a jasnosťou mysle.
Stretnutia s inými
Niektorí ľudia uviedli, že si uvedomili prítomnosť iných duchovných bytostí, ktoré im mali uľahčiť prechod alebo oznámiť, že ich čas ešte nenastal.
Svetelná bytosť
Jedným z najpozoruhodnejších spoločných znakov je stretnutie s veľmi jasným svetlom, ktoré vyžarovalo lásku a teplo a pociťovalo sa ako magnetická príťažlivosť. Identifikácia tejto bytosti závisí od náboženskej príslušnosti a presvedčenia, pričom väčšina kresťanov ju identifikuje ako Boha.
Prehľad života
Svetelná bytosť ukazuje zomierajúcemu celý život ako na dlani, s cieľom priviesť ho k hodnoteniu vlastného života. Tento prehľad je sledom neuveriteľne živých a reálnych vizuálnych obrazov, ktorý zdôrazňuje potrebu učiť sa milovať druhých a získavať poznanie.
Hranica
V niektorých prípadoch ľudia opisujú priblíženie sa k neznámej hranici, ktorú však nikdy neprešli. Na tomto mieste sa ich zážitok buď končí, alebo neboli pustení ďalej.
Návrat
Zatiaľ čo v prvých štádiách prevláda túžba vrátiť sa do tela, po dosiahnutí určitej hĺbky zážitku sa už nechce vrátiť.