Blahoželáme! Stávate sa znovu rodičmi a vaše dieťatko sa chystá prísť na svet. Poradíme vám, ako staršie dieťa pripraviť na príchod súrodenca a ako mu pomôcť s radosťou privítať nového člena rodiny. To, či staršie dieťa prijme mladšieho bračeka alebo sestričku, bude do značnej miery závisieť od vás. Rozšírenie rodiny je veľmi dôležitou udalosťou nielen v živote rodičov. Je to skutočná revolúcia aj pre starších súrodencov. Najmä ak bolo vaše dieťa doteraz jedináčikom, vyplatí sa ho na príchod bábätka do domácnosti dobre pripraviť.
Príprava staršieho dieťaťa na príchod súrodenca
Nebude trvať dlho a stanete sa opäť rodičmi a novorodenec vám zaberie väčšinu času. Namiesto obáv, či staršie dieťa čerstvo narodené bábätko prijme, sa snažte tento dôležitý okamih pre všetkých dobre naplánovať. Staršie dieťa vôbec nemusí brať mladšieho bračeka alebo sestričku ako potenciálneho súpera, s ktorým bude musieť bojovať o pozornosť, lásku a čas rodičov. Staršie dieťa potrebuje vedieť, prečo sa mamička niekedy necíti dobre, potrebuje viac odpočinku a nemôže ho dvíhať do náručia. Snažte sa celú situáciu vysvetliť veľmi jemným spôsobom, aby sa dieťa necítilo nemilované alebo zanedbávané.
Informovanie o tehotenstve
Môže pomôcť, ak informácie o tehotenstve oznámite pri spoločnom prezeraní fotografií. Ukážte svojmu dieťaťu fotografie z čias, keď bolo ešte bábätko. Rozprávajte o tom, ako ste netrpezlivo očakávali okamih jeho narodenia. To všetko preto, aby chápalo, že je rovnako dôležité a milované ako bábätko v mamičkinom brušku. Nového člena rodiny môžete dieťaťu ukázať na ultrazvukovej snímke. Dobrým nápadom je tiež čítanie kníh, ktoré majú v príbehu súrodeneckú tematiku, aby si dieťa vybudovalo povedomie o súrodencoch.
Zapojenie do príprav
Ďalším spôsobom, ako dieťa privyknúť na novú situáciu, je povzbudzovať ho, aby sa snažilo prikladaním ruky sledovať pohyby bábätka. Môže sa so svojím bračekom alebo sestričkou aj rozprávať a hladiť pri tom mamičku po brušku. Opisujte súčasnému dieťaťu, ako sa váš život po narodení bábätka zmení. Vzdelávanie hrou má zmysel. Tieto spôsoby dieťaťu uľahčia zvyknúť si na novú situáciu. Pripravte pre bábätko darček, ktorý mu dá starší súrodenec.
Spoločné oznámenie novinky
Spoločne oznámte dieťaťu správu o mladšom súrodencovi ešte pred tým, než sa mamičke začne v tehotenstve zväčšovať bruško. Staršiemu dieťaťu stojí za to vysvetliť, že v mamičkinom brušku rastie bábätko, ktoré sa čoskoro narodí. Používajte pritom slová, ktorým dieťa rozumie. Najvhodnejší čas pre tento rozhovor môže byť začiatok druhého trimestra, keď máte istotu, že obdobie najväčšieho rizika pre tehotenstvo už pominulo.
Príchod druhého dieťaťa domov
Po návrate z pôrodnice sa snažte zapojiť staršie dieťa do starostlivosti o bábätko. Starší súrodenec sa bude cítiť dôležito, keď bude môcť pomáhať pri kúpaní, podávať bábätku doplnky pri prebaľovaní a zabaviť ho hrkálkou. Ukazujte mu každý deň výhody byť starším súrodencom a hovorte mu, že nejaká činnosť mu ide naozaj dobre a že sa ju bábätko ešte len bude musieť naučiť. Pochváľte dieťa za to, že vám pomáha so starostlivosťou o bábätko, zaspievajte mu uspávanku, aby krásne zaspalo, alebo ho láskyplne pohladkajte.
Porozumenie a láska
Ak prvé stretnutie súrodencov nedopadlo dobre, netrápte sa tým. Prejavujte staršiemu dieťaťu dostatok porozumenia a lásky a dovoľte mu vyjadriť svoje emócie.
Čas len pre staršie dieťa
Počas dňa je vhodné venovať určitý čas iba staršiemu dieťaťu. Keď dieťatko zaspí, odpočiňte si od každodennej rutiny a vymyslite nejakú spoločnú hru. Čítajte staršiemu súrodencovi knižky, veľa sa s ním rozprávajte a prejavujte mu lásku a náklonnosť. Pamätajte, že starší syn alebo dcéra sa vo vašom vzťahu k deťom nikdy nesmú cítiť na druhom mieste.
Príprava rodiny na stretnutie s novorodencom
Pripravte svojich príbuzných, ktorí sa budú chcieť s novým členom rodiny zoznámiť, aby na staršie dieťa pri prvej návšteve nezabudli a venovali svoju pozornosť aj jemu. Niekedy môže jednoduchá otázka, aké to je, byť v novej úlohe staršieho brata alebo sestry, malého človeka povzbudiť a dať mu krídla. Vyzvite rodinu, aby pripravila malý darček nielen pre bábätko, ale aj pre staršieho súrodenca. Spoločné chvíle v rozšírenom rodinnom kruhu môžu byť úžasné.
Stres a povinnosti pri druhom dieťati
Výchova prvého dieťaťa je podľa rodičov ťažšia. Pre oboch je to niečo nové a boja sa, že by mohli urobiť nejakú chybu. Pri druhom potomkovi to už berú voľnejšie. Mnoho vecí riešia inštinktívne a navyše už nemusia študovať informácie, ktoré boli pre nich dovtedy neznáme. No je to skutočne také jednoduché? Nie je v tom žiaden rozdiel. Stres budete mať pri prvom, ale aj pri druhom dieťati. Reči o tom, že to už bude jednoduchšie, sú len takým utešovaním medzi ženami. Šestnásťročný výskum Univerzity v Melbourne vyvrátil všetky tieto domnienky.
Rovnako ako pociťovali tento tlak po prvom pôrode, taký istý pocit zodpovednosti a obáv sa vrátil aj pri ďalšom dieťati. Zdvojnásobené obavy. Určite ste si ešte počas prvého tehotenstva od iných žien vypočuli rady o tom, že si máte ešte poriadne oddýchnuť, lebo po narodení dieťaťa už navždy stratíte ten pokojný spánok, ktorý ste mávali predtým. Toto nezmizne ani keď vám už vyrastú a opustia domov a rovnako sa to nezmení ani po narodení ďalších potomkov. Pretože keď budete mať dve deti, tak sa tento strach zdvojnásobí, ak budú tri, bude to trikrát viac obáv. Každé z nich je pre vás niečim výnimočné a tak ako sa znásobuje materská láska, rovnako je to aj so strachom o nich.
Okrem stresov sa matkám znásobí aj počet povinností. I keď je už jeden potomok starší, nedokáže sa o seba ešte natoľko postarať. Vám postupne pribúda dohľad nad nimi oboma, varenie, upratovanie, venovanie im pozornosti, hranie sa s nimi alebo postupné učenie nových zručností. Čím budú deti staršie, tým začnú tieto starosti viac narastať, až príde uvoľnenie v čase puberty, keď budú síce samostatnejšie, ale potrápia vás inými vecami. Takže zjednodušenie neprichádza ani v tejto oblasti, ale aby ste to mali aspoň o niečo jednoduchšie, tak by mal ruku k dielu pridať aj váš manžel, ktorý na seba preberie časť domácich povinností.
Každé dieťa je iné
Mnoho rodičov sa spolieha aj na to, že už majú veľa informácií naštudovaných od prvého dieťaťa. To je síce pravda, ale nepomôže vám to úplne vo všetkom. Každé bábätko je totiž iné a keď ste pri prvorodenom boli naučení na určité správanie, to druhé už môže mať úplne iné zvyklosti. Bude sa mu napríklad ťažko zaspávať, v noci sa bude často budiť, bude mrzutejšie alebo ho potrápia iné zdravotné problémy. Takže i keď toho viete veľa, zrazu sa budete musieť prispôsobiť úplne iným podmienkam a nijako to nebudete mať jednoduchšie.
Zapájanie starších potomkov do starostlivosti
Ďalší problém môže nastať pri zapájaní prvorodených detí do starostlivosti o mladšieho súrodenca. Vy si to môžete predstavovať veľmi romanticky, ako budete robiť všetko spolu a ako to bude pre nich veľkou zábavou, do ktorej sa ochotne zapoja. No keď už príde realita, zrazu nastanú nečakané problémy. Vašich drobcov to nemusí baviť až natoľko, ako by ste to očakávali. Aj pri tých najmilších deťoch môže zapracovať žiarlivosť, ktorá skomplikuje vzťah medzi nimi. Nemusíte sa vyhnúť ani nenápadným tichým protestom, keď napríklad odmietnu jesť, zrazu nebudú chcieť používať nočník alebo prestanú upratovať hračky.
Čo je zajakavosť a ako ju rozlíšiť od vývinových neplynulostí?
Zajakavosť je porucha plynulosti reči, ktorá sa prejavuje nedobrovoľnými opakovaniami, predlžovaním zvukov, slabík alebo slov, a tiež pauzami, ktoré narúšajú plynulosť reči. Ľudia, ktorí koktajú, vedia, čo chcú povedať, ale majú problém s realizáciou tohto úkonu. Zajakavosť sa môže zhoršiť, najmä keď je osoba unavená alebo v strese, alebo keď sa ponáhľa a je pod tlakom. Táto porucha môže postihnúť ľudí bez ohľadu na vek, pričom u detí sa zvyčajne objavuje počas vývoja reči. U dospelých môže byť spôsobené vážnymi ochoreniami mozgu alebo traumatickými zážitkami.
Vývinová neplynulosť sú určité neplynulosti v reči dieťaťa, ktoré sa javia ako zajakávanie (koktanie). Príčinou je najmä prudký nárast slovnej zásoby, zdokonaľovanie gramatiky, ktorú dieťa používa, a celkovo vývin jeho reči. Odborníci takýto stav ešte považujú za súčasť vývinu a nie je to nič „chorobné“, čo by bolo treba riešiť. Pri vývinovej neplynulosti má dieťa zrýchlené tempo reči, opravuje svoje vety, alebo začne jednu vetu a v jej strede nadviaže druhou vetou. Stáva sa to najmä, keď je dieťa vzrušené, chce nám toho veľa povedať.
Ďalším veľmi častým príznakom je aj opakovanie. Nie je však opakovanie ako opakovanie. Ak dieťa opakuje slovo, alebo vetu, časť vety, je to ešte v rámci vývinu (napr. Mami, mami, mami daj mi to. Som tam videl, a tam a tam a tam sedel vtáčik). Ak však začne opakovať prvú hlásku, alebo slabiku (napr. Ma-mama bu-budem dobrý.), už sa zvyšuje riziko, že vznikne „pravá“ zajakavosť.
Prejavy zajakavosti
Zajakavosť sa v reči prejavuje prostredníctvom troch skupín symptómov:
- Dysfluence (neplynulosti): Tieto sú nedobrovoľné a nekontrolovateľné.
- Opakovanie a vkladanie hlások (napr. „Č-č-červené auto tam stálo.“), slabík (napr. „Červené auto tam stá-stá-stá-stá-stálo.“) a slov (napr. Napr. „Červené auto auto tam tam tam stálo.“).
- Predlžovanie hlások, tzv. prolongácie (napr. „Čéééérvené ááááuto tam stálo.“).
- Tiché pauzy („Červené -- pauza-- auto tam stálo“).
- Prerušované slová („Čer -- vené auto tam stá -lo“).
- Nekompletné slovné zvraty a opravy („Červené auto tam stá stá -- Videl som tam červené auto.“).
- Nadmerná námaha: Prejavuje sa známkami svalového napätia, grimasami, nápadnou gestikuláciou, sčervenaním alebo potením.
- Psychická tenzia: Charakterizuje ju pocit vnútorného nepokoja, frustrácie, vyvedenia z miery a strachu z vlastného prehovoru, čo môže viesť k vyhýbavému správaniu, kedy sa jedinec snaží komunikácii vyhnúť.
Je bežné, že deti vo veku od 2 do 5 rokov prechádzajú obdobiami, keď sa môžu zajakávať. Zajakávanie je u malých detí bežná súčasť učenia sa reči. Malé deti sa môžu zajakávať, keď ich rečové a jazykové schopnosti nie sú dostatočne vyvinuté, aby držali krok s tým, čo chcú povedať. Niekedy je však zajakávanie chronickým problémom, ktorý pretrváva až do dospelosti.
Zajakavosť sa až v 90 % začína prejavovať v predškolskom veku a v období prechodu do školy (tzv. incipientná zajakavosť). Zajakavosť vo forme tzv. vývinových neplynulostí sa však môže objavovať aj u detí v ranom veku (najčastejšie medzi 3.-4. rokom života), kedy najčastejšie súvisí s oneskorovaním sa alebo naopak výrazným pokrokom v oblasti vývinu reči, výraznou životnou zmenou a pod. Dieťa s vývinovými neplynulosťami akoby v prúde reči „nestíhalo“ vyhľadávať slová z pamäti a tieto pauzy v reči vypĺňa opakovaním slabík, slov alebo viet. Vývinové neplynulosti by však nemali trvať dlhšie ako 6 mesiacov a nemali by byť závažného charakteru (napr. dieťa by počas nich nemalo mať narušenú mimiku, nemalo by prižmurovať oči, nemalo by vykazovať známky stresu počas komunikácie, nemalo by naťahovať-prolongovať hlásky, napr. boooooli, zimaaaa a pod.). Pri vývinových neplynulostiach by sa dieťa malo zajakávať ľahko, bez námahy, bez toho, aby si vlastnú zajakavosť uvedomovalo.
Práve v tomto období sú to práve rodičia a blízka rodina, ktorí dieťa na vývinové neplynulosti upozornia (napr.“Nadýchni sa a povedz to ešte raz.“ „Povedz mi to znova a pomaly.“ „Nezasekávaj sa, rozprávaj pekne a pod.“). Cieľom rodičov je pomôcť deťom prekonať tieto neplynulosti, avšak takýto zásah do komunikácie s dieťaťom máva práve opačný efekt - dieťa si začína svoje neplynulosti uvedomovať, snaží sa im vyhýbať, začína si dávať na reč pozor. Reč by však mala byť spontánne tvorená, bez toho, aby sme si jej tvorbu priamo uvedomovali. Ak si deti začnú dávať pozor na tvorbu reči, ich plynulosť sa často zhorší a nie naopak.
Diagnostika zajakávania
Koktanie diagnostikuje odborník na reč a jazyk, nazývaný logopéd, ktorý je vyškolený na hodnotenie a liečbu problémov s rečou a jazykom u detí aj dospelých. U detí logopéd kladie otázky o zdravotnej histórii dieťaťa, zameriava sa na to, kedy sa koktanie začalo a v akých situáciách sa vyskytuje najčastejšie. Tiež zisťuje, ako koktanie ovplyvňuje každodenný život dieťaťa, ako jeho vzťahy s ostatnými a školský výkon. Môže dieťa požiadať, aby nahlas čítalo, aby si všimol jemné rozdiely v reči. Cieľom je zistiť, či je koktanie súčasťou bežného vývoja dieťaťa, alebo ide o problém, ktorý by mohol pretrvávať do dospelosti.
U dospelých logopéd kladie podobné otázky týkajúce sa histórie koktania a jeho častosti. Okrem toho je potrebné vylúčiť iné zdravotné stavy, ktoré by mohli spôsobovať koktanie, a zistiť, aký vplyv má koktanie na každodenný život dospelého človeka. O zajakávaní sa pravdepodobne najskôr porozprávajte s pediatrom vášho dieťaťa alebo so svojím všeobecným lekárom. Príklady problematických slov alebo zvukov, ako sú slová, ktoré sa začínajú určitými spoluhláskami alebo samohláskami. Skúste si tiež spomenúť, kedy ste si prvýkrát všimli zajakávanie svojho dieťaťa a či to niečo zlepšuje alebo zhoršuje. Logopéd vám pravdepodobne položí množstvo otázok. Buďte pripravení na ne odpovedať, aby ste si vyhradili čas na prejdenie bodov, ktorým chcete venovať viac času.
Ako môžu rodičia pomôcť?
Interakcia rodič - dieťa je veľmi dôležitá. Pozorne počúvajte svoje dieťa. Počkajte, kým vaše dieťa povie slovo, ktoré sa snaží povedať. Vyhraďte si čas, kedy sa môžete s dieťaťom porozprávať bez rozptyľovania. Hovorte pomaly, neponáhľajte sa. Striedajte sa v rozprávaní. Usilujte sa o pokoj. Nesústreďte sa na zajakávanie svojho dieťaťa. Snažte sa neupozorňovať na zajakávanie počas každodenných interakcií. Ponúkajte radšej pochvalu ako kritiku. Je lepšie chváliť dieťa za to, že hovorí jasne, ako upozorňovať na zajakávanie. Prijmite svoje dieťa také, aké je. Nereagujte negatívne, nekritizujte ani netrestajte svoje dieťa za zajakávanie. To môže prispieť k pocitu neistoty.
Ak chcete zmeniť tempo reči dieťaťa, musíte začať od seba. Možno ste už počuli, že my sme pre naše dieťa „rečový vzor“. Nemôžeme od neho očakávať, že kým my hovoríme rýchlo, ono nám bude odpovedať pokojne a pomaly.
Zabezpečte dieťaťu pravidelný režim dňa. Dieťa by nemalo chodiť neskoro do postieľky, malo by približne predpokladať, čo sa bude diať, aby bolo čo najmenej vystavené stresu a neočakávaným veciam. Rovnako je dôležité zvažovať, aké programy a knižky sú pre dieťa vhodné. Veľa filmov, ktoré sa na prvý pohľad javia ako rozprávka, je dejovo náročných so zložitou zápletkou. Sú to skôr dobrodružné filmy pre staršie deti alebo pre dospelých.
Uchráňte dieťa pred posmechom a napodobňovaním. Najmä v materskej škôlke, alebo na ihrisku, prípadne súrodenci, rovesníci kamaráti by sa dieťaťu rozhodne nemali za neplynulu reč posmievať. Vhodné je porozprávať sa aj s pani učiteľkou, ktorá sa pri svojej práci určite s neplynulým rozprávaním u detí stretla a bude ochotná spolupracovať.
Prestaňte si všímať AKO dieťa hovorí. Dôležitejšie je ČO hovorí. Ak budeme úzkostlivo sledovať každé jeho slovo, či sa náhodou nezaseklo, nezopakovalo, ako často sa to stáva, koľkokrát za deň sa to stáva, dieťa to vycíti.
Možnosti liečby zajakávania
Po komplexnom zhodnotení logopédom sa rozhodne o najlepšom liečebnom postupe. Cieľom liečby je zlepšiť plynulosť reči, rozvíjať efektívnu komunikáciu a podporiť plnú účasť v škole, práci a sociálnych aktivitách.
- Logopédia: Logopédia vás môže naučiť spomaliť reč a naučiť sa všímať si momenty, keď koktáte.
- Elektronické zariadenia: Na zvýšenie plynulosti je k dispozícii niekoľko elektronických zariadení. Oneskorená zvuková spätná väzba vyžaduje, aby ste spomalili svoju reč, inak bude reč cez prístroj znieť skreslene. Iná metóda napodobňuje vašu reč tak, že to znie, ako keby ste sa zhovárali s niekým iným.
- Kognitívno-behaviorálna terapia: Tento typ psychoterapie vám môže pomôcť naučiť sa identifikovať a zmeniť spôsoby myslenia, ktoré môžu zajakávanie zhoršiť.
Terapie a techniky
Pri koktavosti existuje niekoľko terapií a techník, ktoré pomáhajú zlepšiť plynulosť reči a znižovať negatívne vplyvy koktania. Medzi najefektívnejšie prístupy patrí fluency shaping (formovanie plynulosti), ktoré využíva rôzne techniky na nápravu reči. Jednou z kľúčových metód je spomalená reč, kde sa slová a slabiky vyslovujú pomaly a s predĺžením zvukov, čo zlepšuje plynulosť. Ďalej sa odporúča diaphragmatické dýchanie, ktoré pomáha kontrolovať dýchanie a uvoľňuje svaly potrebné na výrobu reči. Ľahké artikulačné kontakty sa používajú na zmiernenie blokád pri výslovnosti, pričom sa zameriavajú na jemné dotyky potrebné na vytvorenie zvukov. Ďalšou dôležitou technikou je jemná iniciácia, ktorá znižuje napätie pri začiatku slov a zabraňuje náhlemu zablokovaniu hlasiviek. Tieto techniky sa zvyčajne kombinujú s kognitívno-behaviorálnou terapiou, ktorá pomáha znižovať úzkosť a negatívne pocity spojené s koktaním.
Okrem toho existujú aj techniky nepretržitej fonácie a pasívneho prúdenia vzduchu, ktoré udržujú plynulosť reči a znižujú blokády. Pri dlhodobom používaní týchto techník sa zaznamenáva aj neuroplastický účinok, ktorý zlepšuje prepojenie medzi sluchovými a motorickými centrami v mozgu, čím sa zvyšuje plynulosť reči.
Prevencia zajakávania u detí
Prevencia zajakávania a koktania u detí zahŕňa niekoľko dôležitých prístupov, ktoré môžu pomôcť zmierniť alebo zabrániť rozvoju tohto poruchy reči. Včasná intervencia je kľúčová, pretože odborná pomoc od logopéda môže výrazne ovplyvniť priebeh koktania. Rodičia môžu pomôcť tým, že budú trpezliví, vypočujú si dieťa bez prerušenia a vytvoria prostredie, v ktorom sa dieťa cíti pohodlne pri rozprávaní. Dôležité je tiež, aby sa rodičia zamerali na upokojenie dieťaťa a vyhýbali sa nadmernému stresu alebo tlaku, ktorý môže situáciu zhoršiť. Okrem toho môže byť prospešné podporovať dieťa pri rozvoji komunikačných zručností prostredníctvom hier, cvičení alebo skupinových aktivít.
Mýty o zajakávaní
Jeden z najrozšírenejších mýtov je, že ľudia, ktorí koktajú, sú nervózni alebo plachí, čo však nie je pravda, pretože nervozita nie je príčinou koktania, aj keď môže byť následkom. Ďalší mýtus tvrdí, že koktanie je spôsobené psychickými problémami alebo emocionálnou traumou, čo nie je korektné, pretože ide o neurologický stav. Rovnako rozšírený je mýtus, že deti, ktoré koktajú, napodobňujú stuttering, čiže koktanie svojich rodičov, čo je tiež nepravda, pretože ide o genetickú predispozíciu, nie o napodobňovanie. Niektorí si tiež myslia, že deti, ktoré koktajú, sa môžu vyliečiť, ak sa na to dostatočne sústredia, ale koktanie nie je návyk, ale neurologický problém, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc. Okrem toho, mýty o tom, že dvojjazyčnosť alebo nútenie dieťaťa k pravej ruke spôsobuje koktanie, boli dávno vyvrátené, ale stále pretrvávajú v niektorých kruhoch.
tags: #narodenie #druheho #dietata #moze #sposobit #zajakavost