Vydavateľstvo FACE obohatilo svoju edíciu Slniečkovo, zameranú na detské publikum, o diela dvoch významných autoriek - Lenky Šafranovej a Silvie Kaščákovej. Tieto prírastky predstavujú cenný prínos pre slovenskú detskú literatúru, či už prostredníctvom prekladov svetovej literatúry pre deti a mládež, alebo prostredníctvom pôvodnej, menej tradičnej tvorby.
Inovácie v detskej literatúre: Prínos Lenky Šafranovej a Silvie Kaščákovej
Počas uplynulých rokov boli pre slovenskú detskú literatúru významné preklady zo svetovej tvorby, ako napríklad "Čarovný oblek Maxa Nixa" od Sylvie Plathovej, "Plnou parou vpred, Timmy!" a "Kráska a zviera" od Teda Hughesa, či "Tajomstvo tety Ringloty" od nórskej autorky Gro Dahle. Rovnako dôležitá je aj pôvodná, nemainstreamová detská literatúra, do ktorej patria diela ako "Zazračni dzvonček" (Zázračný zvonček) zozbieraný Jozefom Kolarčíkom-Fintickým, či "Jeleňatý a Kravatý" od Evy Urbanovej, ktoré získalo Cenu čitateľov v kategórii Debut roka.
Lenka Šafranová: Hravé "keby" a objavovanie sveta
Literárna vedkyňa a vysokoškolská pedagogička Lenka Šafranová debutovala v roku 2018 zbierkou básní "post partum", ktorá bola primárne určená dospelému čitateľovi. V roku 2022 úspešne debutovala v literatúre pre deti s básnickou zbierkou "Čo by bolo keby". Slovo "keby" vnímajú dospelí často v kontexte negatívnych minulých skúseností, zatiaľ čo pre deti predstavuje predovšetkým priestor pre prianie, snívanie a fantáziu. Šafranová majstrovsky pracuje s touto témou, ponúkajúc deťom pohľad na svet prostredníctvom rôznych perspektív - od abstraktných až po konkrétne, od ľudských postáv po prírodné javy a zvieratá. Tieto originálne pohľady umožňujú deťom vnímať svet z nových uhlov, čo je jedným z hlavných prínosov jej zbierky.
Mnohé básne disponujú silnými pointami. Napríklad v básni "Keby som bol padajúcou hviezdou" autorka sugestívne opisuje splnenie prianí kamarátom, aby následne položila rečnícku otázku: „kto by plnil moje želania?“ Len ojedinele by sa žiadala výraznejšia pointa, ako napríklad v básni "Keby som bol cirkusantom". Básne pôsobia jednotne vďaka prepracovaným motívom; v diele "Keby som bol ohňom" sa pôsobivo nahromadili slovesá súvisiace s ohňom: blčať, horieť, žiariť, páliť, jasať, prášiť a dymiť. Rytmicky a rýmovo sú básne vynikajúco zvládnuté.
Ďalšou silnou stránkou zbierky je nenásilný humor. Drak v básni odmieta jesť majetné princezné, pretože: „Žalúdok mám slabý / na tak ťažké kovy!“ Autorka tiež latentne tematizuje problémy detí súvisiace so sociálnymi vzťahmi v rodine, škole a medzi kamarátmi, ako aj detskú nezbednosť či smútok z nešťastnej lásky (napr. v básni "Keby som bol liekom"). Tieto mierne problémové témy vyvažujú básne z prírody, ktoré vyžarujú pokoj (napr. "Keby som bol morským vánkom").
Kniha má potenciál byť výborným didaktickým nástrojom v predškolskom a školskom vzdelávaní, keďže básne môžu stimulovať tvorivosť žiakov a nabádať k tvorivému písaniu pred čítaním aj po ňom. Zbierka vyniká aj po ilustračnej stránke. Desať rozsiahlych ilustrácií vytvorila Lana Zoldak (Ľudmila Žoldáková), ktorá si zachováva svoj vlastný, rozpoznateľný štýl. Vo svojich dielach využíva škandinávsku paletu farieb a geometrické tvary. Zaujímavosťou je, že postavy v jej ilustráciách nemajú viditeľné tváre.
V kontexte súčasných hodnotení slovenskej poézie pre deti a mládež, ktoré sa často objavujú v časopise Bibiana, je badateľný trend smerom k poézii s prevažujúcou informatívnou funkciou. Zbior "Čo by bolo keby" však predstavuje **poéziu faktu, v ktorej dominuje estetická funkcia nad informatívnou**, čím prináša vítanú rovnováhu.
Silvia Kaščáková: Paľko Dobšinský a svet rozprávok
Silvia Kaščáková, vysokoškolská pedagogička, poetka, textárka a prekladateľka, debutovala v roku 2022 v literatúre pre deti s knihou "Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky". Kniha prezentuje životopis Pavla Dobšinského podnetným a kultivovaným spôsobom, pričom pôsobivo využíva prvky ľudovej rozprávky. Originálne je, že Dobšinského život je predstavený cez optiku jeho detstva. Detský čitateľ sa prostredníctvom deviatich častí príbehu dozvedá o tom, ako sa z Dobšinského stal známy zberateľ.
Do príbehu sú funkčne zakomponované reálie, ako názvy miest, kde Dobšinský žil a pracoval, či názvy rozprávok, ktoré zozbieral, prepísal alebo vymyslel. Texty sú rytmicky a rýmovo veľmi dobre zvládnuté. Autorka sa intertextuálne pohráva s názvami ľudových rozprávok a ich bytosťami, ako napríklad Maruška, Černokňažník, Lomidrevo, Popolvár, Janko Hraško či Ďuro-truľo.
Tradičnosť textov je vyvážená modernými termínmi, najmä z oblasti technológií: „Bolo to tak, či nebolo? Odkiaľ mal toľké nápady? Internet bol za horami, kam chodil Paľko po rady?“ Tieto prvky môžu detskému čitateľovi pomôcť lepšie porozumieť minulosti. Životopis malého Dobšinského Kaščáková pôvabne ozvláštňuje tematizovaním znakov ľudovej rozprávky a jej písaním: „Nik, kto si začne s rozprávkou, sa zlých koncov báť nemusí. Väčšinou to tak dopadne, že máva až tri pokusy.“
Titul "Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky" nie je len oslavou Pavla Dobšinského, ale aj fantázie, ľudovej slovesnosti, spisovateľov, písania, kníh a rozprávok. Učitelia primárneho stupňa vzdelávania by mohli túto knihu využiť ako úvod k štúdiu ľudovej slovesnosti, rozprávok a diela P. Dobšinského. Veršovaný príbeh dotvárajú ilustrácie Zuzany Kucirkovej. Dominuje v nich šrafovanie a odtiene hnedej farby, čo dodáva ilustráciám tradičnú, nostalgickú atmosféru ladiacu s témou knihy.
Motívy narodenia a rodiny v slovenskej literatúre
Rodina je odpradávna považovaná za základnú stavebnú jednotku spoločnosti. Obraz rodinných vzťahov sa v slovenskej literatúre, či už v próze alebo poézii, vyskytuje veľmi často. V poézii sa objavujú diela významného autora P.O. Hviezdoslava, ako napríklad "Ežo Vlkolinský" a "Gábor Vlkolinský". V diele Boženy Slančíkovej Timravy je zreteľne vykreslený vzťah syna a matky na pozadí spoločenských rozdielov postáv.
Dielo "Moje deti" od slovenskej autorky Eleny Maróthy-Šoltésovej poskytuje ešte krajší opis vzťahov medzi deťmi a rodičmi. Nemenej zaujímavý je aj opis rodinných vzťahov v diele Jozefa Gregora-Tajovského s názvom "Ženský zákon".
Vzťahy v rodinách sú komplexnou problematikou, závislou od dobového kontextu, vývoja spoločnosti a jedinca, národných zvyklostí a mnohých ďalších faktorov.
Osobnosť a dielo Janka Kráľa
Janko Kráľ, narodený 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši, bol významným slovenským básnikom a jednou z kľúčových postáv slovenského národného obrodenia. Pochádzal z rodiny mäsiara a krčmára. Vzdelanie získaval v Liptovskom Mikuláši, Šajavskom Gemeri, Levoči a napokon na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa zapojil do študentského hnutia pod vedením Ľudovíta Štúra.
Prvotiny začal písať v češtine, no od roku 1843 už písal v Štúrovej slovenčine. Po konflikte so Štúrom a odvolaní z funkcie námestníka opustil lýceum a dokončil štúdiá externe. Aktívne sa zapojil do zakladania Tatrína a stal sa uznávaným mladým štúrovským básnikom.
Jeho život bol poznačený cestovaním po Slovensku a Dolnej zemi, účasťou na revolučných udalostiach v rokoch 1848-1849, čo viedlo k jeho väzneniu v Šahách a Pešti. Napriek nepriazni osudu sa po prepustení z väzenia v januári 1849 naďalej angažoval v národnom hnutí, aj keď jeho postoje boli často nekonformné a komplikované.
Po revolúcii pracoval v rôznych úradníckych pozíciách, čo sa odrazilo aj v obvineniach z "zmaďarizovania". V roku 1851 sa oženil s Máriou Modrányovou. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1868 prišiel o úrad a musel si urobiť advokátsku skúšku. Janko Kráľ zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach na brušný týfus. Jeho hrob nebol dlho presne identifikovaný a jeho pozostatky boli v roku 1940 prenesené na Národný cintorín v Martine.
Osobnosť a poézia Janka Kráľa vnímali jeho súčasníci protichodne. Bol považovaný za búrliváka a revolucionára s emotívnym a myšlienkovým nábojom. Jeho poézia, plná revolučných a liberálnych názorov, bola často kontroverzná. Napriek tomu ho mnohí uznávali ako výnimočný talent. Pre svoje nekonformné postoje a nepredvídateľné správanie si vyslúžil prezývku „divný Janko“.
Božena Němcová ho opísala ako „bystrú hlavu… nejestetickejší člověk… věčná opozice… hrozný podivín“. Jeho dielo bolo pravdepodobne slávnejšie v zahraničí ako doma, čo dokazujú aj viaceré inonárodné články podpísané pod pseudonymom Janko Kráľ.
Lyrizovaná próza v slovenskej literatúre
Lyrizovaná próza, známa aj ako próza naturizmu alebo vrchárska próza, predstavuje vrchol ornamentálnej prózy v slovenskej literatúre, predovšetkým v 30. rokoch 20. storočia. Tento literárny smer sa vyznačuje odmietaním mesta a jeho morálky, dôrazom na život v súlade s prírodou a pudové, emocionálne konanie postáv. Dej sa často neviaže na konkrétne historické ani spoločenské prostredie, pričom sa využívajú prvky ľudovej slovesnosti.
Ľudo Ondrejov a jeho dielo
Ľudo Ondrejov (vlastným menom Ľudovít Mistrík) je priekopníkom lyrizovanej prózy. Okrem poézie sa venoval aj literatúre pre mládež, pričom jeho najznámejšou prácou je románová trilógia "Slnko vystúpilo nad hory".
- Prvá časť sleduje život chudobného chlapca Jerguša Lapina, ktorý vyrastá v horách. Po trpké skúsenosti v meste sa vracia do hôr a stáva sa zbojníkom.
- Druhá časť "Jerguš Lapin" sa odohráva počas prvej svetovej vojny a prvých rokov Československa, kde Jerguš dezertuje z armády a vracia sa k zbojníckemu životu.
- Tretia časť prináša príbeh Martina "Draka" Lepiša, ktorý sa po návrate do dediny stretáva s nedôverou a podozreniami, no nakoniec si získa späť dôveru obyvateľov.
Margita Figuli a jej "Tri gaštanové kone"
Margita Figuli vstúpila do literatúry zbierkou noviel "Pokušenie". Počas vojny napísala historický román "Babylon" a neskôr autobiografický román "Mladosť". Jej najznámejšie dielo, "Tri gaštanové kone", je románová novela s prvkami legendy a rozprávky.
Príbeh je rozprávaný v prvej osobe a zameriava sa na vnútorný svet postáv a ich vzťahy. Kľúčový význam má motív troch gaštanových koní, symbolizujúcich stretnutie a bohatstvo. Dej sleduje príbeh Petra, ktorý sa zamiluje do Magdalény. Po období práce a budovania domova sa Peter vracia k Magdaléne na troch gaštanových koňoch, aby zistil, že Magdaléna je vydatá za Jána, ktorý ju znásilnil. Po sérii tragických udalostí, vrátane smrti Jána a Magdalény, odchádza Magdaléna s Petrom na troch gaštanových koňoch.
František Švantner a jeho naturistické diela
František Švantner je autorom, ktorého dielo uzatvára prózu naturizmu v slovenskej literatúre. Napísal naturistickú zbierku noviel "Malka", román "Nevesta hôľ" a zbierku noviel "Dáma".
- V titulnej novele "Malka" sa odohráva tragické nedorozumenie medzi mladým valachom a tajomnou Malke. Šajban, Malkein brat, olúpi krčmára, aby získal peniaze na cestu do Ameriky. Pri pokuse o jeho zatknutie je zastrelená Malka.
- Román "Nevesta hôľ" je vrcholom prózy naturizmu s iracionálnym a mýtickým charakterom. Hlavný hrdina, lesník Libor, sa stretáva s tajomnou Zunou, ktorej zmiznutie je vysvetlené ako návrat do lona prírody.
