Mykoplazmy v tehotenstve: Riziká a prevencia

Mykoplazmy sú veľmi malé baktérie, ktoré sa v prírode vyskytujú v hojnom počte. Existuje ich približne 100 rôznych druhov, pričom väčšina z nich je neškodná. Niektoré druhy však môžu u človeka spôsobiť infekciu. Doteraz nie je úplne jasné, či ich prítomnosť u človeka predstavuje len rizikový faktor, alebo priameho vyvolávateľa pľúcnych či močovopohlavných ochorení. Tento článok poskytne ucelené informácie o tom, ako sa mykoplazmy šíria, aké problémy spôsobujú a ako sa liečia, so zameraním na situáciu v tehotenstve.

Čo sú mykoplazmy?

Mykoplazmy sú baktérie, ktoré sa od bežných baktérií odlišujú absenciou bunkovej steny. Sú schopné rásť aj bez prítomnosti kyslíka a vyskytujú sa v rôznych tvaroch. Vďaka svojej nápadne malej veľkosti patria medzi najmenšie žijúce organizmy so schopnosťou delenia. Majú krátku genetickú informáciu, čo znamená, že musia prijímať niektoré látky z okolitého prostredia. U človeka sa mykoplazmy typicky vyskytujú predovšetkým v respiračnom a močovopohlavnom systéme, a to aj ako tzv. komenzáli - „spolustolovníci“, ktorí spôsobujú ochorenie len v určitých prípadoch. Vtedy poškodzujú bunky hostiteľa bez nutnosti invázie, pričom im na to slúži bielkovina adhezín, ktorá im umožňuje tesne priľnúť k bunkám a následne ich poškodiť.

Druhy mykoplaziem a ochorenia u človeka

Existuje mnoho druhov mykoplaziem, no len niektoré z nich spôsobujú ochorenia u ľudí. Medzi hlavné druhy mykoplazmóz patria:

• Urogenitálna mykoplazmóza: Spôsobená druhmi Mycoplasma hominis a Mycoplasma genitalium, postihuje urogenitálny systém.
• Respiračná mykoplazmóza: Spôsobená druhom Mycoplasma pneumoniae, postihuje dýchacie cesty.

Pľúcna mykoplazma (Mycoplasma pneumoniae)

Mycoplasma pneumoniae je pôvodcom zápalov pľúc, ale aj zápalov horných dýchacích ciest, priedušnice či priedušiek. Najzávažnejšou formou infekcie pľúcnou mykoplazmou je mykoplazmová pneumónia, ktorá postihuje predovšetkým deti a mladých dospelých. Radí sa medzi tzv. komunitné pneumónie, teda zápaly pľúc získané v komunite. Zdrojom býva nakazený človek, pričom už v prvých dňoch od vypuknutia infekcie sa mikroorganizmus vylučuje do slín.

Príznaky pľúcnej mykoplazmy

Pri pľúcnej forme sa často neobjavujú žiadne výrazné príznaky. V anglickej literatúre sa tento zápal pľúc často označuje ako „walking pneumonia“ („pacient s ňou chodí“), čo poukazuje na mierny priebeh ochorenia, pri ktorom pacient zostáva mobilný.

Príznaky respiračnej mykoplazmózy môžu zahŕňať:

• Výtok z nosa a upchatý nos
• Bolesť a suchosť v hrdle
• Kašeľ (najskôr suchý, potom s priesvitným, belavým alebo hnisavým hlienom)
• Zápal mandlí
• Chrípka hlasu
• Bolesti tela, svalov a kĺbov
• Celková slabosť a bolesť hlavy
• Zvýšenie telesnej teploty na 38-39 °C
• Zimnica
• Bolesť a pocit kompresie v hrudníku pri nádychu a výdychu
• Neschopnosť zhlboka sa nadýchnuť

Inkubačná doba pri pľúcnom type mykoplazmy sa pohybuje medzi jedným až štyrmi týždňami. Prejavy infekcie sa mierne líšia od prejavov typického zápalu pľúc spôsobeného bežnými baktériami. Zápal pľúc sa zvyčajne vyvíja bez zjavných príznakov počas prvého až tretieho týždňa po nakazení. Symptómy môžu ustupovať pomaly, pričom teploty pretrvávajú niekoľko dní až dva týždne, kašeľ a pocit únavy podstatne dlhšie.

Mykoplazma ako príčina pohlavnej choroby alebo zápalu močových ciest

Mykoplazmy môžu spôsobovať aj zápal močovej rúry alebo hlboký panvový zápal (angl. pelvic inflammatory disease). Močovopohlavný trakt sexuálne aktívnych dospelých jedincov bežne obývajú druhy Mycoplasma hominis, Ureaplasma urealyticum a Mycoplasma genitalium. Problémy spôsobujú hlavne v prípadoch, keď je organizmus oslabený iným ochorením. U žien môžu viesť k zápalom výstelky maternice, hlbokým panvovým zápalom a niekedy sa spájajú s popôrodnými horúčkami.

Mycoplasma genitalium sa prenáša intímnym stykom a vedie k lokálnym zápalom pohlavných orgánov u oboch pohlaví.

Príznaky urogenitálnej mykoplazmózy

U žien:

• Svrbenie, pálenie a nepríjemný zápach v pošve
• Začervenanie a opuch vulvy
• Mukopurulentný výtok z krčka maternice
• Poruchy močenia (časté, bolestivé a prerušované)
• Nepravidelná menštruácia (nepravidelnosť, zmeny intenzity, výskyt alebo zosilnenie bolesti počas menštruácie)
• Periodická bolesť a ťažkosť v dolnej časti brucha
• Nepohodlie a bolesť počas sexu
• Krvavý výtok po pohlavnom styku

U mužov:

• Bolestivosť a svrbenie v močovej trubici
• Opuch močovej trubice
• Znížené libido
• Bolesť počas močenia
• Bolesť počas pohlavného styku
• Zväčšené inguinálne lymfatické uzliny
• Slabý a číry výtok z močovej trubice ráno alebo po močení a ejakulácii
• Občasná silná bolesť v panve, ktorá sa šíri do dolnej časti chrbta, slabín a miešku

Mycoplasma hominis sa prirodzene vyskytuje najmä v močovo-pohlavnom aparáte žien, zriedkavo aj mužov. Infekcie spôsobuje len zriedkavo, a to u osôb s oslabenou imunitou. Môže byť príčinou predčasného pôrodu, mimomaternicového tehotenstva alebo dokonca potratu. Môže vyvolať bakteriálnu vaginózu, zápal močových ciest a panvy (maternice, vajíčkovodov), či infekcie po pôrode a operáciách.

Ureaplasma urealyticum a U. parvum sú baktérie, ktoré sa taktiež prirodzene vyskytujú v močovo-pohlavnom aparáte človeka. Nie sú primárnymi patogénmi a infekcie spôsobujú v špecifických prípadoch, napr. u jedincov s oslabenou imunitou. Môžu sa prenášať pohlavným stykom, počas pôrodu z matky na novorodenca, prípadne kontaminovanými zdravotníckymi pomôckami.

Ako sa prenáša mykoplazma?

Prenos mykoplaziem môže prebiehať rôznymi spôsobmi v závislosti od konkrétneho druhu:

• Mycoplasma pneumoniae sa šíri kvapôčkami z dýchacích ciest (pri kašľaní, kýchaní), ako aj dlhodobým pobytom v uzavretej miestnosti s infikovanou osobou. Možno sa nakaziť aj priamym kontaktom so sliznicami (slinami, podaním rúk a zdieľaním riadu).
• Mycoplasma genitalium sa prenáša pohlavným stykom (počas orálneho, vaginálneho a análneho sexu bez použitia bariérovej antikoncepcie).
• Urogenitálne mykoplazmy sa môžu prenášať počas pôrodu z infikovanej matky na dieťa (transplacentárne z matky na plod alebo pri pôrode).

Mykoplazmy sa šíria pomerne rýchlo v komunitách, väčších skupinách ľudí ako sú školy a škôlky, kde spôsobujú epidémie.

Komplikácie mykoplazmových infekcií

Komplikácie mykoplazmových infekcií nie sú až tak časté, ale môžu byť závažné.

V prípade napadnutia urogenitálneho systému je nutné myslieť na pôrodné komplikácie a ochorenie novorodenca. Zriedka, ale predsa, môžu mykoplazmy spôsobiť:

• Predčasný pôrod
• Nízku pôrodnú hmotnosť
• Potrat
• Môžu zvyšovať riziko neplodnosti a mimomaternicového tehotenstva
• U novorodencov sa môžu prejaviť ako zápal priedušiek a pľúc, novorodenecká otrava krvi alebo zápal nervov.

Udáva sa, že okolo 25% pacientov, ktorí prekonali pľúcnu formu mykoplazmovej infekcie, má aj mimopľúcne prejavy. Najčastejšie to môžu byť poruchy nervového systému, kože, ale tiež ochorenia kĺbov či kardiovaskulárne komplikácie.

Mycoplasma pneumoniae môže spôsobiť komplikácie postihujúce nervový systém. Často ide o tzv. atypický zápal pľúc, kedy má pacient mierne príznaky, ktoré sa rozvíjajú postupne. Okrem toho môže spôsobiť ťažký zápal pľúc, zápal srdcového svalu (myokardu), zápaly nervov, či kožné reakcie.

Diagnostika mykoplazmózy

Diagnostika mykoplazmózy zahŕňa niekoľko krokov:

• Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Lekár sa pýta na príznaky a rizikové faktory a vykoná fyzikálne vyšetrenie. Pri infekcii M. pneumoniae lekár vyšetrí dýchacie zvuky pomocou fonendoskopu.
• Laboratórne testy:
  • PCR test: Používa sa na detekciu genetického materiálu baktérie Mycoplasma vo vzorkách, ako je moč, výter z krčka maternice alebo hrdla. PCR testy sú preferované kvôli rýchlosti a presnosti.
  • Krvný test na protilátky IgM proti mykoplazme: Detekuje špecifické imunoglobulíny produkované telom v reakcii na infekciu. Vyšetrenie zápalových markerov z krvi, akými je CRP, nemusí vykazovať nárast, ani zmeny bielych krviniek v krvnom obraze nemusia byť prítomné.
  • Vyšetrenie steru na vaginálnu mikroflóru a zoškrab z cervikálneho kanála: Detekcia atypických buniek krčka maternice.
  • RTG alebo CT vyšetrenie pľúc: Pomáha pri diagnostike zápalu pľúc spôsobeného M. pneumoniae.
  • Kultivačné metódy: Využívajú sa, hlavne pre pomalý rast baktérií a ťažké odčítanie, keďže baktérie tvoria len veľmi malé kolónie.

Pri diagnostike M. genitalium je potrebné zaslať na rozbor do laboratória vzorku moču alebo sterov z krčka maternice u žien a z močovej rúry u mužov.

Liečba mykoplazmózy

Liečba mykoplazmózy je zameraná na zničenie patogénnych baktérií, zmiernenie ich negatívnych účinkov, odstránenie zápalového procesu a obnovenie imunitného systému organizmu.

Mykoplazma sa najčastejšie lieči antibiotikami. Niektoré z nich však nemusia byť účinné, pretože mykoplazmy nemajú bunkovú stenu, a teda chýba antibiotický cieľ. Väčšinou sú mykoplazmy dobre citlivé na tetracyklínové antibiotiká a makrolidy. Pri respiračnej mykoplazmóze sa zvyčajne používajú makrolidové antibiotiká alebo tetracyklíny. Volí sa antibiotikum doxycyklín.

Pri liečbe urogenitálnej mykoplazmózy sa predpisujú antibiotiká s prihliadnutím na citlivosť baktérií na ne. Pri liečbe respiračnej mykoplazmózy sa zvyčajne používajú makrolidové antibiotiká alebo tetracyklíny. Pri liečbe M. genitalium sú predpisované antibiotiká z radu makrolidov - napríklad azitromycín.

Počas liečby je dôležité zdržať sa sexuálnej aktivity, aby sa zabránilo opätovnej infekcii alebo pridaniu inej sexuálne prenosnej infekcie. V prípade ochorenia je dôležitá izolácia chorého. Pacient by nemal ochorenie prechodiť, mal by kontaktovať svojho lekára a liečiť sa.

Z byliniek je pri dýchacích ťažkostiach prospešná medovka, majoránka, mäta, materina dúška či tymián. Na podporu imunity je vhodný vitamín C, vitamín D, zinok či hlivá ustricová.

Mykoplazmy a tehotenstvo: Riziká

Mykoplazmy môžu predstavovať riziko pre tehotné ženy a ich plody. Môžu byť spojené s:

• Predčasným pôrodom
• Nízkou pôrodnou hmotnosťou
• Potratom
• Mimomaternicovým tehotenstvom
• Pôrodnými komplikáciami a ochorením novorodenca

Je dôležité, aby tehotné ženy boli testované na mykoplazmy, najmä ak majú príznaky infekcie alebo ak majú rizikové faktory, ako je história pohlavne prenosných infekcií. V prípade zistení mykoplaziem alebo ureaplaziem na začiatku tehotenstva je dôležité konzultovať liečbu s lekárom, pretože niektoré antibiotiká môžu byť kontraindikované počas tehotenstva. V mnohých prípadoch sa urogenitálne mykoplazmy liečia až po 12. týždni tehotenstva alebo až po pôrode, ak nespôsobujú akútne problémy.

Prevencia mykoplazmózy

Prevencia mykoplazmózy zahŕňa:

• Dodržiavanie pravidiel osobnej hygieny, vrátane pravidelného umývania rúk.
• Vyhýbanie sa kontaktu so zdrojom infekcie (chorým človekom).
• Zvýšená opatrnosť na hromadných podujatiach alebo v kolektívoch.
• Ochrana tváre, vetranie vnútorných priestorov.
• Naučiť sa správne kýchať a kašľať (do ohybu lakťa alebo jednorazovej vreckovky).
• Správna životospráva a podpora imunity.
• Používanie bariérovej antikoncepcie pri viac ako jednom sexuálnom partnerovi a pri každom novom.
• Včasná liečba zápalových ochorení močového a reprodukčného systému.
• Pravidelné testovanie na skryté sexuálne prenosné infekcie (ak ste sexuálne aktívny/a a máte viac ako jedného sexuálneho partnera).
• Izolácia chorého.

Keďže imunita po prekonaní tejto infekcie býva len krátkodobá, ochorenie sa môže opakovať. Keďže neexistuje žiadna vakcína, jediné spôsoby, ako sa infekciám vyhnúť, sú preventívne opatrenia podobné ako u iných respiračných ochorení.

Často kladené otázky

Môžem ochorenie dostať znova?

Áno, imunita po prekonaní tejto infekcie býva len krátkodobá, ochorenie sa teda môže opakovať.

Sú antibiotiká bezpečné počas tehotenstva?

Niektoré antibiotiká sú bezpečné počas tehotenstva, ale iné môžu byť škodlivé. Vždy je potrebné konzultovať liečbu s lekárom.

Môže sauna a plávanie uškodiť pri vysokej hladine mykoplaziem?

Odporúča sa poradiť s lekárom, pretože sauna a plávanie môžu ovplyvniť imunitný systém a priebeh infekcie.

tags: #mykoplazmy #v #plucach #tehotenstvo