Plač je prirodzenou a nevyhnutnou formou komunikácie bábätiek a malých detí. Slúži na vyjadrenie širokej škály potrieb, pocitov a stavov - od základných ako hlad a únava, cez nepohodlie, až po komplexnejšie ako bolesť a strach. Rodičia často intuitívne reagujú na plač svojich detí, snažia sa ich utíšiť a identifikovať príčinu nepohody. Avšak, otázka, či si môže dieťa plačom skutočne ublížiť, je predmetom mnohých diskusií a rôznych názorov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc rôzne aspekty a perspektívy.
Porozumenie detskému plaču
Plač je pre bábätko primárnym spôsobom, ako dať najavo svoje potreby. Existujú rôzne typy plaču, ktoré môžu rodičia časom rozpoznať. Napríklad plač z hladu sa líši od plaču spôsobeného bolesťou alebo únavou. Dôležité je naučiť sa rozlišovať tieto nuansy, aby rodič mohol správne a včas reagovať.
Plač ako základná komunikácia
Bábätká sa rodia so schopnosťou plakať a nie sú neurologicky schopné sa samé upokojiť, ak sú veľmi rozrušené. Plač je ich primárny spôsob komunikácie v prvých mesiacoch života.
Rozlišovanie rôznych druhov plaču
Rodičia si môžu všimnúť, že ich dieťa má rôzne druhy plaču, ktoré znejú odlišne a signalizujú rôzne potreby. Schopnosť rozpoznať tieto nuansy je kľúčová pre efektívnu starostlivosť.
Význam rodičovskej reakcie
Reakcia rodiča na plač dieťaťa je kľúčová pre jeho vývoj, budovanie pocitu bezpečia a dôvery. Včasná a adekvátna reakcia posilňuje puta medzi dieťaťom a rodičom.
Metódy riešenia detského plaču
Existujú rôzne prístupy k riešeniu detského plaču, pričom niektoré sú kontroverzné a vyvolávajú odborné diskusie.
Vyplakávacia metóda a kontrolovaný plač
Jednou z kontroverzných metód je vyplakávacia metóda, pri ktorej sa dieťa nechá plakať samé v izbe, až kým nevyčerpaním nezaspí. Tento prístup je mnohými odborníkmi považovaný za potenciálne škodlivý, pretože môže viesť k pocitu opustenia a narušeniu dôvery dieťaťa voči rodičom.
Metóda kontrolovaného plaču spočíva v tom, že rodič dieťa uloží do postieľky a aj keď plače, je pri ňom, prihovára sa mu, pohladká ho, prípadne v intervaloch chodí do izby, aby dieťa uistil, že tam je. Aj keď táto metóda zohľadňuje prítomnosť rodiča, stále vyvoláva otázky týkajúce sa emocionálnej pohody dieťaťa.
Teória pripútania (Attachment Theory)
Táto teória zdôrazňuje, že dieťa potrebuje blízkosť, kontakt a lásku, aby sa správne vyvíjalo. Matkina blízkosť je pre dieťa základom pohody a bezpečia. Nie nadarmo sa dospelým počúva plač bábätka ťažko, tým citlivejším priam „trhá srdce“.
V minulom storočí sa niektorí vedci pokúšali presvedčiť matky, že nie je dôležité, čo pri plači svojho dieťaťa cítia, alebo že je v poriadku, ak začnú plakať tiež. V súčasnosti niektorí preferujú tzv. „kontrolované vyplakanie“, ktoré hlása podobnú teóriu: že bábätko občas potrebuje plakať a matka ho má držať v náručí a čakať, kým sa samé upokojí. Pozitívom oproti obyčajnému vyplakaniu má byť blízkosť matky a potvrdenie „potreby“ bábätka plakať. Avšak, aj v takomto prípade sa matky pri plači svojho bábätka cítia zle, čo je signál, že nie je všetko v poriadku.
Združenie Mamila pripomína, že stále existujú „radcovia“, ktorí matku naučia, že je v poriadku, ak ide proti svojim inštinktom a nebude sa bábätko snažiť utíšiť. Dokážu odporučiť, že táto situácia môže trvať dlho bez toho, aby brali ohľad na vyčerpanie bábätka plačom, jeho potenciálnu dehydratáciu či nedostatočný príjem mlieka.
Prečo plač nie je pre dieťa dobrý
Plačom bábätko dáva najavo, že má nejakú nesplnenú potrebu. Nejde mu vôbec o manipuláciu ani nič podobné. Existujú dve štádiá plaču bábätka: v prvej plače s cieľom nájsť - matku, prsník, prípadne potrebuje zaspať. Táto etapa sa nazýva protest, a keď sa v nej potreby bábätka naplnia, plač nie je pre bábätko kriticky nebezpečný.
Plač pre dieťa neprináša nič dobré a je presne taký urgentný, ako znie. Plač v matke spúšťa celú škálu reakcií a veľkú túžbu, aby bábätko plakať prestalo. Plač je stavom najvyššej pohotovosti, a to aj pre matku.
Negatívne vplyvy plaču na dieťa
Ak dieťa navyše plače neutíšiteľne a dlho, v matke to vyvoláva negatívne pocity, znižuje jej ochotu starať sa oň a potenciálne spúšťa reakcie, ktoré môžu viesť k negatívnemu správaniu voči dieťaťu.
Plač má vplyv na rozvoj mozgu. Hoci si zážitky z raného detstva vedome nepamätáme, sú tam uložené a ovplyvňujú naše pocity a reakcie. Plač spomaľuje priberanie a prospievanie bábätka, znižuje tiež imunitu. Ďalším negatívom je, že znižuje zásoby energie a kyslíka, zvyšuje vnútrolebečný tlak, zvyšuje počet bielych krviniek i zásaditosť organizmu.
Ako pomôcť bábätku, ktoré plače
Ak bábätko často plače, je dobré skontrolovať, či je všetko v poriadku s dojčením, či je dieťa správne prisaté, aby vedelo prijať dostatok mlieka. Odporúča sa tiež reagovať na prvé prejavy nespokojnosti bábätka ešte skôr, než začne plakať.
Reakciou matky môže byť pokojne aj ponúknutie prsníka napriek tomu, že sa dieťatko len pred chvíľou dojčilo. Utíšiť plačúce bábätko pomôže aj pohyb s bábätkom v náručí - chodiť s ním, kolísať na rukách, spievať mu.
Možné príčiny plaču a spôsoby upokojenia
- Hlad: Plač môže byť spôsobený hladom. V tomto prípade je najlepšie dieťa nakŕmiť.
- Nepohodlie: Skontrolujte, či má dieťa suchú plienku. Mokrá alebo plná plienka môže byť príčinou nepohody.
- Prestimulovanie: Príliš veľa podnetov - návštevy, nové hračky, hlasné zvuky - môže dieťa zahlcovať. V takom prípade je vhodné zobrať dieťa do tichšej miestnosti, urobiť prítmie a jemne ho hojdať.
- Únava: Plač z únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním. Pri prvých náznakoch únavy je dôležité venovať dieťaťu plnú pozornosť.
- Nuda: Aj keď je to menej časté, dieťa sa môže nudiť, najmä ak príliš dlho leží v postieľke.
- Bolesť bruška (kolika): Plač v dôsledku koliky alebo bolesti bruška môže byť dlhotrvajúci. Pomôcť môže masáž bruška, prechádzky, ale najmä trpezlivosť. Kolika zvyčajne odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov.
- Teplota: Skontrolujte teplotu v miestnosti. Prehrievanie alebo zima môžu byť príčinou nepohody. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C.
Okamžite upokojte plačúce dieťa (4 málo známe techniky, ktoré fungujú, keď nič iné nepomáha)
Dôležitosť vnímania vlastných inštinktov
Každá matka v hĺbke duše túži reagovať na plač dieťaťa, trpí, keď jej dieťa plače, a chce mu odovzdať svoju nežnosť a lásku. Nenechajte sa odradiť od svojich prirodzených inštinktov.
Štúdie naznačujú, že aj keď existuje rozdiel v tom, či dieťa plače samé alebo v kontakte s človekom, dlhodobý zámerný plač nie je pre dieťa prospešný. Cieľom je objasniť rodičom, že má zmysel sa o utíšenie pokúšať a nechať si bábätko pri sebe.
Plač po pôrode a jeho význam
Po pôrode sa môže objaviť špecifický druh plaču, spojený s roztiahnutím pľúc pri prvom nadýchnutí. Tento plač však čoskoro ustáva, akonáhle sa dieťatko upokojí pri kontakte s pokožkou matky. Je to logické - súčasťou popôrodnej adaptácie je prvé nadojčenie dieťatka - samoprisatie. To môže nastať iba vtedy, ak je bábätko pokojné a neplače. Plačúce dieťa o prsník nejaví záujem a neprisaje sa.
Plač ako forma komunikácie aj v neskoršom veku
Deti plačom vyjadrujú svoje potreby. Keď sa narodia, je to ich jediný komunikačný nástroj. Vo vyššom veku ho tak používajú rovnako, lebo ich racionálne uvažovanie ešte nie je vyvinuté natoľko, aby vedeli pomenovať, čo sa s nimi deje. Často od detí počujeme, že nevedia, prečo plačú. A môže to byť skutočne tak. Deti nevedia pomenovať svoje emócie, to, čo prežívajú. Dôležité však je, aby sme im ich pomohli spracovať, byť pri nich. Len tak nadobudnú pocit bezpečia a istoty.
Manipulácia plačom u detí
Približne do siedmeho mesiaca života dieťaťa nemôžeme hovoriť o nejakej manipulácii ani rozmaznávaní. Príde potreba, treba ju naplniť. Po tomto veku však už začínajú deti uvažovať komplexnejšie, preto treba nastavovať hranice zdravým spôsobom. Je možné, že v neskoršom veku môže dieťa plačom aj manipulovať, rozhodne však nie v tom najútlejšom.
Prichádza aj obdobie, kedy vie dieťa použiť „fingovaný“ plač, aby dosiahlo, čo chce. Neznamená to však, že mu to musíme hneď naplniť, ale určite ani to, že ho v jeho prežívaní nechávame samostatne.
Plačom k spánku: Za akú cenu?
Metóda kontrolovaného plaču a vyplakania nie je vhodným prostriedkom na učenie dieťaťa spávať samé. Malé dieťa sa prirodzene bojí tmy, nie je to nič vybudované. Je to jedna z vecí, ktoré prispievajú k strachu bábätka spať osamote. Ďalšia vec je, že ľudský jedinec sa rodí veľmi neurologicky nezrelý, a preto je prvé roky života veľmi pripútaný na matku.
Jej prítomnosť je pre dieťatko tak dôležitá ako kyslík. Zabezpečuje totiž nielen jeho fyziologické potreby, bez ktorých naplnenia by zomrelo, ale rovnako aj tie psychologické - pocit bezpečia a istoty. Podľa odborníkov sa separačné obdobie dieťaťa od matky začína približne vo veku 2,5 roka. Približne v tom období je aj zrelé na to, aby spalo samostatne vo vlastnej izbe. Dovtedy je dieťa plne závislé na mame, ktorá je zdrojom napĺňania jeho potrieb.
Dôsledky neprimeraného prístupu k plaču
Ak necháme dieťa vyplakať, určite si na novú situáciu zvykne. Nie je to nič neobvyklé, rovnako aj zanedbávané deti - vyvinú si nový mechanizmus obrany a naruší to ich základnú istotu. Neskôr sa toto narušenie môže prejaviť v problémoch s dôverou vo vzťahoch, zvýšenou úzkosťou, depresívnym ladením a nechuťou do ničoho. Záleží to od psychickej odolnosti jedinca.
Nedá sa presne určiť, do akej miery môžeme takýmto konaním ovplyvniť vývoj dieťaťa, niektoré to zvládnu s menšou, iné s väčšou ujmou. V každom prípade to však ovplyvňuje nielen vzťah k rodičom, ale aj dôveru v ľudí a samostatný vývoj ich vlastnej osobnosti.
Prerušovaný spánok je pre dieťa prirodzený
Spánok bábätiek sa rovnako ako spánok dospelých skladá zo striedajúcich sa cyklov spánku. Dospelí vedia zmenu spánkového cyklu preklenúť tak, že ani nevedia, že chvíľku bdejú alebo sa len otočia na druhý bok a spia ďalej. Podľa odborníkov slúžia tieto krátke prebudenia na to, aby sa bábätko prebralo z hlbokého spánku a mohlo mať tak dobre okysličený mozog.
Nedostatok spánku bábätka prispieva k zvýšenému stresu a podráždeniu rodiča. Zároveň nedostatok spánku dieťatku dlhodobo zvyšuje stresový hormón kortizol. Naopak, stres matky a jej depresia, negatívne vplývajú na dieťa a jeho spánok a tak sa rodiny mnohokrát dostávajú do začarovaného kruhu. Matka je unavená, vyčerpaná a deprimovaná, lebo dieťatko nespí.
Krátkodobý stres a jeho vplyv
Nie každý plač vylučuje stresový hormón a nie každý plač je pre psychiku a zdravie zaručene ohrozujúcim stresom. Na to, aby bol plač a z neho vyplývajúci stres škodlivý, musel by trvať veľmi dlho, deň aj noc, počas niekoľkých rokov.
Krátkodobý stres, hoci zvyšuje kortizol a adrenalín, môže napomôcť zvýšeniu imunity a zlepšiť pamäť. Strašenie tým, že krátkodobý plač dieťatku uškodí, je vedecky nepodložené.
Zhrnutie: Plač ako právo dieťaťa
Vaše dieťa má právo plakať a tento plač mu neškodí, pokiaľ je krátkodobý a mimo tento plač je dieťa bezpodmienečne milované a jeho potreby sú naplnené. To, že dieťaťu nedáte napríklad rožok a ono potom 30 minút plače, mu neškodí, rovnako ako mu neškodí to, že mu odmietnete dať prsník zakaždým na uspatie a tým ho naučíte, že zaspať sa dá aj inak. Taktiež mu to pomôže spať dlhšie a zdravšie.
Akceptujte, že niekedy sa na nás naše deti aj hnevajú. Ten nôž, čo ste im zobrali z ruky, alebo ten kúsok bratovho lega, s ktorým sa chcelo dieťa práve hrať, spôsobia, že sa rozhnevá a chvíľu plače.
Tento článok chce prezentovať iný pohľad na plač. Vysvetliť, že sa svet nezrúti, keď vaše dieťatko plače vo vašej prítomnosti. Nechce nabádať k žiadnej ignorácii a nevšímaniu si prejavov a emócií, ktoré nám naše deti zdelujú.