V nedávnej diskusii sa objavilo tvrdenie, že cirkevné školy prestali plniť svoje poslanie, pretože údajne vylučujú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a deti zo sociálne vylúčeného prostredia. Toto tvrdenie je však v rozpore s dostupnými dátami ministerstva školstva aj s údajmi, ktoré boli v tejto súvislosti prezentované. Je preto namieste detailnejšie preskúmať štatistiky a realitu fungovania cirkevných škôl v kontexte začlenenia týchto skupín detí.
Analýza dát o deťoch so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
Pri pohľade na dáta Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI) týkajúce sa individuálnej integrácie detí a žiakov sa na prvý pohľad môžu štatistiky zdať nejednoznačné. K 15. septembru 2024 navštevovalo štátne školy celkovo 50 356 detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z čoho 36 798 bolo na základných školách. Na cirkevných školách bolo v rovnakom období len 3 313 takýchto detí, pričom 2 541 z nich bolo na základných školách.
Hlavným dôvodom zdanlivo nízkeho počtu detí so ŠVVP na cirkevných školách v porovnaní so štátnymi školami je ich celkovo nižší počet žiakov. Ak porovnáme celkový počet detí na základných školách, vrátane špeciálnych základných škôl, v ostatnom školskom roku navštevovalo štátne školy 465 509 detí, zatiaľ čo na cirkevné školy chodilo len 30 303 detí, z toho 388 do špeciálnych základných škôl zriadených cirkevnými zriaďovateľmi.
Z tohto vyplýva, že cirkevné školy nemôžu mať rovnaký absolútny počet detí so špeciálnymi potrebami ako štátne školy, aj keby všetky deti s takýmito potrebami boli sústredené výlučne na cirkevných školách.
Podiel detí so ŠVVP na školách
Vhodnejším ukazovateľom na porovnanie je podiel detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na celkovom počte žiakov na školách. Na základných školách (vrátane špeciálnych) navštevovalo 12,6 % detí so ŠVVP. Je dôležité poznamenať, že štatistiky môžu byť skreslené existenciou špeciálnych základných škôl a škôl pre mimoriadne nadané deti, čo sťažuje priame porovnávanie.
Ak z porovnania vylúčime špeciálne základné školy a školy pre mimoriadne nadané deti a zameriame sa na štátne a cirkevné školy, kde sú deti so ŠVVP väčšinou integrované s ostatnými žiakmi, výsledky sa mierne menia. V tomto prípade tvoria deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základných školách 9,4 %. Konkrétne, na štátnych školách je to 9,5 %, na cirkevných školách 8,7 % a na súkromných školách 8,8 %. Cirkevné školy teda zaznamenávajú o 0,8 percentuálneho bodu menej detí so ŠVVP ako štátne školy.
Tvrdenie, že „cirkevné školy sú pod priemerom štátnych škôl v počte detí so špeciálnymi potrebami“, sa dá interpretovať rôzne. Priemerný počet detí so ŠVVP na štátnych školách (po vylúčení špeciálnych a pre nadané deti) je 23, zatiaľ čo na cirkevných školách je to priemerne 22 detí. Rozdiel v priemernom počte detí so špeciálnymi potrebami medzi štátnymi a cirkevnými školami je teda len jedno dieťa.
Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia
Pri analýze počtu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) vychádzame z dát ministerstva školstva týkajúcich sa príspevkov na skvalitnenie podmienok ich vzdelávania.
Na Slovensku existuje 1 008 základných škôl s aspoň jedným dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z tohto počtu je 42 cirkevných, 9 súkromných a 957 štátnych škôl. Podiel detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na štátnych školách je 8 %, zatiaľ čo na cirkevných školách je to 3 %. Tento rozdiel nie je spôsobený tým, že by cirkevné školy tieto deti neprijímali, ale skôr inými faktormi.
Faktory ovplyvňujúce začlenenie detí zo SZP
Geografické umiestnenie cirkevných škôl hrá významnú rolu. V obciach s viac ako 500 deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia sa nachádza 23 základných škôl, z ktorých len jedna je cirkevná. Perspektívou je plánovaná výstavba cirkevnej školy v Trebišove pre 810 rómskych detí s financovaním z plánu obnovy, ktorá by mala odstrániť dvojzmennú prevádzku a výrazne zvýšiť podiel detí zo SZP na cirkevných školách.
Metodika zberu dát je ďalším faktorom. Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je v štatistikách evidované ako také, aj keď pochádza zo SZP. V takom prípade sa už nepočíta ako dieťa zo SZP, čo ovplyvňuje štatistiky a nárokovateľnosť príspevkov.
Okrem detí formálne evidovaných ako SZP existuje aj množstvo detí ohrozených chudobou, najmä z neúplných a viacdetných rodín. Tieto deti nemusia spĺňať podmienky pre priznanie príspevku pre deti zo SZP a ich presný počet na školách nie je v štatistikách ministerstva školstva detailne sledovaný.
Poslanie cirkevných škôl a ich spolupráca so štátom
Z uvedených dát vyplýva, že cirkevné školy prijímajú deti so špeciálnymi potrebami a deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Cirkevní zriaďovatelia prevádzkujú aj špeciálne školy zamerané na deti so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením, hoci ich počet je nižší.
V prípadoch, kde štát nedokáže plne zabezpečiť potreby vzdelávania, môže požiadať o pomoc cirkvi. Táto spolupráca si však vyžaduje aj podporu zo strany štátu, najmä pri financovaní výstavby nových školských budov. Vhodná spolupráca štátu a cirkví môže byť cestou k zlepšeniu situácie pre všetky deti.
Evanjelizačný rozmer a výber školy
Tvrdenie o vytrácaní evanjeliového ducha pri cirkevných školách môže byť spochybnené. Evanjelizácia by nemala znamenať odopieranie práva rodičom vychovávať deti vo viere v katolíckej škole. Naopak, povinné obvody môžu cirkevným školám a ich poslaniu ublížiť.
Je prirodzené, že cirkevné školy si vyberajú žiaci z rodín s podobnými hodnotovými orientáciami. Toto nie je prejav exkluzivity, ale budovanie živého spoločenstva. Živá viera má pozitívny vplyv na prekonávanie sociálneho znevýhodnenia. Deti z veriacich rodín, aj keď môžu byť chudobné, často nie sú sociálne odkázané a nespadajú do štatistík SZP.
Pripomienky a skúsenosti rodičov poukazujú na rôzne aspekty školského systému:
- Niektorí rodičia preferujú cirkevné školy pre podporu viery, spoločenstvo podobne zmýšľajúcich ľudí a snahu o prostredie bez drog, šikany či progresívneho zmýšľania v oblasti identity.
- Iní rodičia si pochvaľujú štátne školy za ich kvalitu, individuálny prístup, ponuku krúžkov a dobré vzťahy s učiteľmi, pričom zdôrazňujú dôležitosť hodnôt a morálnych zásad.
- Skúsenosti z minulosti, vrátane obdobia socializmu, naznačujú, že aj štátne školy mohli poskytovať kvalitné vzdelanie a dobrý príklad učiteľov, hoci sa v nich objavovali aj negatívne javy.
- Vzdelávanie na cirkevných školách môže byť obohacujúce, ale aj náročné, pričom dôležitú úlohu zohráva kvalita školy, jej program formácie a vzťahy.
- Niektorí rodičia vnímajú ako kľúčové, aby si deti vyberali školy podľa talentov a túžob, a aby učitelia prejavovali empatiu a podporovali ich rozvoj.
- Dôležitosť spoločenstva a hodnôt je často vyššie ako renomé školy, najmä pri výbere strednej školy.
- Niektorí rodičia sa snažia ovplyvniť zloženie triedy na spádových školách výberom učiteľa, ktorý zdieľa ich hodnoty, a podporujú sa navzájom v rodičovských otázkach.
Zástupcovia Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) kritizujú zmeny vo financovaní cirkevných a súkromných škôl, ktoré podľa nich diskriminujú deti na základe viery ich rodičov. Tvrdia, že tieto školy dostávajú menej finančných prostriedkov a nemôžu sa uchádzať o eurofondy, čo im sťažuje rozvoj a znižuje ich schopnosť prijímať deti z marginalizovaných skupín.