Mlieko a mliečne výrobky by mali tvoriť neodmysliteľnú súčasť jedálnička dieťaťa, nakoľko sú bohatým zdrojom cenných bielkovín, vitamínov A, B2, B6, B12, D a predovšetkým vápnika. Vápnik je nevyhnutný pre správny vývoj kostí a celkové zdravie dieťaťa.
Význam mlieka a mliečnych výrobkov
V prvých mesiacoch života je materské mlieko optimálnou výživou pre dieťa. V prípade, že dojčenie nie je možné, nahrádza ho umelé mlieko. Kravské mlieko je pre deti do jedného roka nevhodné. Po dovŕšení prvého roka sa môže postupne zaradiť do stravy, najprv ako súčasť varených jedál, a až neskôr vo forme nápoja, ideálne po druhom až treťom roku života.
Kedy začať s mliečnymi výrobkami?
Jogurty
Jogurty sú jedny z najobľúbenejších mliečnych výrobkov, ktoré možno zaradiť do stravy dieťaťa už od siedmich až ôsmich mesiacov. Počas mliečneho kvasenia sa bielkovina v jogurtoch čiastočne rozkladá, čím sa stávajú ľahšie stráviteľnými a menej alergénnymi. Odporúča sa začať s bielymi, neochutenými jogurtmi plnotučnej alebo polotučnej konzistencie. Nízkotučné jogurty nie sú vhodné, pretože neposkytujú dostatok energie a vitamínov. Probiotické jogurty s živými kultúrami podporujú imunitný systém. Ochutené jogurty by mali mať príchute prispôsobené veku dieťaťa, napríklad jablkové, marhuľové či banánové do jedného roka, a po prvom roku aj čokoládové či citrusové. Biely jogurt je možné ochutiť čerstvým ovocím, džemom, kompótom alebo pridať ovsené vločky či cereálie. Nevhodné sú jogurty s umelými sladidlami. Pred zaradením jogurtu do stravy je dôležité, aby dieťa už prijímalo tri základné príkrmy: zeleninový, ovocný a kašu. Pri dojčených deťoch nie je potrebné s jogurtom ponáhľať, keďže materské mlieko je do jedného roka preferované.
Acidko, tvaroh, puding
Okrem jogurtov možno v prvom roku života podávať aj kyslomliečne výrobky ako acidofilné mlieko, kefír či actimel. Kyslá smotana sa môže použiť do varených pokrmov. Tvaroh, vzhľadom na vysoký obsah bielkovín, sa odporúča až po prvom roku života. Podobne aj mliečne výrobky ako termix, pribináčik či bobáčik, ktoré obsahujú tvaroh, sú vhodné ku koncu prvého roka. Tieto produkty majú zvyčajne polovičné množstvo vápnika v porovnaní s mliekom alebo jogurtmi. Pudingy v prvom roku pripravujeme s umelým alebo materským mliekom, zvarené vo vode s pridaním práškového alebo materského mlieka. Po prvom roku je možné na prípravu pudingu použiť aj kravské mlieko.
Syry tvrdé, tavené
Syry sa do stravy dieťaťa zaraďujú po prvom roku života. Začína sa s tvarohovými syrmi, neskôr s tvrdými a tavenými. Tvarohové syry majú síce nižší obsah soli a bielkovín, ale aj menej vápnika. Tvrdé syry, hoci sú slanšie, sú výborným zdrojom vápnika a v primeranej dávke (cca 15-20 g plátok) sú vhodné aj pre malé deti. Tavené syry obsahujú menej vápnika ako tvrdé a taviace soli môžu zhoršovať jeho využitie v organizme.
Bryndza, cmar
Bryndza je po prvom roku života vhodná len v pasterizovanej forme, aby sa predišlo riziku ochorenia z nepasterizovaných produktov. Z podobných dôvodov nie sú pre malé deti odporúčané plesňové syry vyrobené z nepasterizovaného mlieka. Cmar a srvátku možno zaradiť do stravy po prvom roku. Cmar si zachováva vysoký obsah vápnika, zatiaľ čo v srvátke je jeho obsah nižší.
Denné množstvo mlieka a mliečnych výrobkov
Malé dieťa by malo denne prijať približne 500-600 g (ml) mlieka a mliečnych výrobkov. Prednosť by mali mať smotanové alebo polotučné výrobky, nie nízkotučné, ktoré neposkytujú dostatok energie a vitamínov. Pre deti, ktoré odmietajú piť mlieko, sú plnohodnotnou náhradou mliečne výrobky, najmä jogurty alebo kyslomliečne nápoje, ktoré v 100 g obsahujú približne rovnaké množstvo vápnika ako mlieko.
Intolerancia laktózy a alergia na bielkovinu kravského mlieka
Deti s intoleranciou laktózy zvyčajne dobre znášajú kyslomliečne výrobky a syry. V prípade silnej intolerancie je nutné vylúčiť nielen mlieko, ale aj všetky mliečne výrobky. Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nemôžu konzumovať mlieko ani mliečne výrobky.
Špecifické prípady a alternatívy k mlieku
Problémy s trávením po prechode na kravské mlieko
V prípade 9,5-mesačného dieťaťa, u ktorého sa po prechode na plnotučné alebo polotučné kravské mlieko objavili problémy s trávením (tvrdá stolica, plač pri tlačení), je dôležité konzultovať s pediatrom. Môže ísť o reakciu na zloženie kravského mlieka alebo jeho nedostatočné trávenie v tomto veku. Dočasné riešenie môže byť návrat k umelému mlieku a dostatok tekutín.
Úprava kravského mlieka pre detskú výživu
Francúzski vedci vyvinuli mliečnu výživu (napr. France Lait 3), kde je kravské mlieko upravené a obohatené o potrebné látky. Táto formula má vyvážený pomer bielkovín, dostatočnú hodnotu mliečneho tuku dôležitého pre vstrebávanie vitamínov A, D, E a K, a je obohatená o omega-3 mastné kyseliny a vitamín D3, ktoré podporujú rast, vývoj a imunitu dieťaťa. Komisia OSN pre výživu (FAO) zdôrazňuje dôležitosť príjmu mliečnych tukov, vitamínu D3 a železa u detí do 24 mesiacov.
Kozie, ovčie a rastlinné mlieka
Kozie a ovčie mlieko majú odlišné zloženie od kravského. Pokiaľ má dieťa alergiu na bielkovinu kravského mlieka, je pravdepodobné, že bude reagovať aj na kozie či ovčie mlieko (u viac ako 90% detí). Do 12. mesiacov veku sa zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka, rovnako ako kravského, treba vyhnúť. Nepasterizované mlieko do jedálnička dieťaťa do jedného roka nepatrí kvôli riziku baktérií. Po prvom roku života môžu byť pasterizované plnotučné výrobky z kozieho či ovčieho mlieka ľahšie stráviteľné, ale vždy je vhodná konzultácia s pediatrom. Rastlinné mlieka (ryžové, sójové, ovsené, kokosové, mandľové) nie sú mlieka v pravom zmysle slova a sú priemyselne vyrábané s rôznymi prísadami. Nie sú nevyhnutnou súčasťou stravy detí do jedného roka a ani po prvom roku nie sú nevyhnutnosťou, skôr doplnkom, ideálne domácej výroby bez pridaných látok. Používajú sa skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia.
Varovanie pred podávaním rastlinného mlieka deťom
Polotučné a nízkotučné mliečne výrobky
Čím menej tuku mlieko a mliečny výrobok obsahuje, tým viac obsahuje sacharidov. Tuk je pre deti dôležitý. Polotučné mliečne výrobky sa odporúčajú až po druhom roku života, nízkotučné až po piatom roku. Plnotučné mlieko a mliečne výrobky sú odporúčané do dvoch až troch rokov, pretože cholesterol je pre vývoj detí dôležitý.
Vápnik aj z iných zdrojov
V prípade intolerancie mliečnych výrobkov nie sú mliečne výrobky nevyhnutné pre príjem vápnika. Vápnik sa lepšie vstrebáva napríklad z brokolice. Dôležitá je správna skladba jedálnička.
Odporúčania pre konkrétny vek
- Do 6 mesiacov: Výlučne materské alebo umelé mlieko.
- 6 mesiacov: Zavedenie tuhej stravy. Materské alebo umelé mlieko stále ako hlavný zdroj.
- 7.-8. mesiacov: Postupné zavádzanie plnotučných mliečnych výrobkov (bielkoviny kravského mlieka vo forme mliečnej kaše, biele plnotučné jogurty). Nesolené, nesladené, bez aditív.
- 9.-12. mesiacov: Pokračovanie v ochutnávaní mliečnych výrobkov, postupne pridávanie jogurtov k jedlám alebo do kaší. Ponúkanie pohárika na pitie tekutín.
- Po 12. mesiacoch: Možno zaradiť kravské, ovčie či kozie mlieko (plnotučné, čisté, neochutené, nesladené). Tvaroh, bryndza (pasterizovaná), kefír, kyslá smotana.
- Po 1,5 roku: Puding, tvaroh, bryndza.
- Po 2 rokoch: Kravské mlieko ako samostatný nápoj, tavené syry.
- Po 3 rokoch: Postupné zaraďovanie nízkotučných výrobkov.
Dôležité upozornenia
- Kravské mlieko do jedného roka nie je vhodné kvôli príliš vysokému obsahu bielkovín a nízkemu obsahu vitamínu D a železa.
- Preferovať treba plnotučné alebo polotučné výrobky.
- Trvanlivé mlieko s UHT technológiou sa nemá používať denne kvôli zníženému obsahu vitamínov.
- Čerstvé mlieko z automatov by sa malo prevariť, ak nie je pasterizované.
- Nízkotučné výrobky nie sú pre deti vhodné.
- Mlieko by sa malo brať skôr ako potravina, nie ako hlavný zdroj tekutín. Na uhasenie smädu je najlepšia čistá voda.
- Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže viesť k neprospievaniu, chudokrvnosti a odmietaniu inej stravy.
- Umelé mlieko je náhrada materského mlieka, nie je nevyhnutné ho podávať do 3 rokov, ak dieťa prospieva a prijíma živiny z príkrmov. Po prvom roku života u zdravého dieťaťa umelé mlieko nie je potrebné.
- Pri výbere mliečnych výrobkov čítajte informácie na obaloch a vyhýbajte sa umelým prísadám, sladidlám a nadmernému obsahu soli.