Nie každá mamička má šťastie na malého jedáka, ktorý od útleho veku sedí pri jedle a ochotne zje všetko pripravené. Väčšina rodičov sa skôr či neskôr stretne s nejakým problémom týkajúcim sa stravovania detí, či už je to prieberčivosť, odmietanie zeleniny alebo pitie sladených nápojov. Ako tieto problémy riešiť, sme sa pýtali odborníčky na detské stravovanie, RNDr. Barbary Svieženej, PhD.
Prečo nechce vaše dieťa jesť - dajte mu čas
Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť.
Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné.
Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody.
Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
Ako si zachovať chladnú hlavu, keď dieťa odmieta jesť
- Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná.
- Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky.
- Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
Ak dieťa ozaj nezje nič, prípadne chudne, konzultujte to s pediatrom.
Časté problémy s jedením a ich riešenia
Väčšina rodičov sa stretáva s podobnými výzvami v oblasti detského stravovania. Pozrime sa na najčastejšie problémy a na to, ako ich riešiť podľa odborníčky.
1. Dieťa je iba, keď pozerá do tabletu či na TV
Dnes sa stretávame veľmi často s javom, kedy deti pri prežúvaní jedla sústreďujú svoju pozornosť na sledovanie programu v televízii či na tablete/mobile. Takéto jedenie vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela v porovnaní so štandardným jedením.
Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom.
Aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom:
- Stravujte sa spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole.
- Komunikujte s dieťaťom, namiesto rozprávky v elektronickom médiu si hovorte rozprávky vzájomne.
- Pripravujte jedlo zaujímavo a atraktívne tak, aby ste si mohli hovoriť o jednotlivých potravinách rozprávky/príbehy.
- Vysvetlite dieťaťu (ak je už väčšie), čo sa deje s jeho telom, keď nevníma, čo je.
- Dohodnite sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudeme reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku.
2. Dieťa málo papá pri dojčení
Dojčenie je proces ovplyvnený hormonálne (endokrinne) a neskôr autokrinne. Niečo ako slabé materské mlieko alebo nedostatok mlieka neexistuje. Množstvo a vypudzovanie mlieka je ovplyvnené vylučovaním hormónu prolaktínu z adenohypofýzy a oxytocínu z neurohypofýzy. Ak dieťa plače, málokedy to súvisí s nedostatkom mlieka, ale skôr so psychickým nastavením mamičky alebo s jej skladbou stravy.
Milá Vierka, ročné bábätko je stále ešte v období prikrmovania, keď materské mlieko zabezpečuje takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa a množstvo jedla, ktoré je ochotné dieťa zjesť, môže skutočne byť v úrovni „pár lyžičiek“. Najdôležitejšou otázkou v celej tejto situácii je, či dcérka naďalej dostatočne priberá a prospieva. Z vašej otázky sa zdá, že to tak nie je a preto je najpravdepodobnejšou príčinou tejto situácie znížený príjem mlieka zo strany bábätka. Niekedy paradoxne zvýšenie tvorby mlieka a zvýšený príjem mlieka zo strany bábätka zvýši aj chuť do príkrmov.
Hoci niektoré deti nejedia napríklad preto, lebo nemajú dostatok zinku alebo železa a doplnenie týchto prvkov im pomôže, nie je príčinou toho, prečo dieťa odmieta jesť stravu, odmietnuť dať dcérke možnosť sa nadojčiť, čo nijako nezvýši jej chuť do jedla.
Tipy pre rodičov dojčených detí, ktoré málo jedia:
- Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte.
- Nenúťte dieťa do jedla. Netlačte naňho.
- Začnite tým, že budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rada. Z nich vychádzajte, keď sa budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte jej podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia.
- Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
- Dávajte jej čo najviac toho, čo má rada.
- Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohla hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedla. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.
- Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ju vyhladovať", "dať do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať vybrať, že bude jesť toto alebo nič" a podobne.
- Nerozprávajte pred dieťaťom o tom, že "nechce papať".
- Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.
- Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem.
„Je pre vás dôležité vedieť aj to, že materské mlieko je dobré, kvalitné po celú dobu dojčenia, navyše obsahuje imunitné faktory, ktoré sa nenachádzajú nikde inde, pokrýva (úplne alebo čiastočne) potreby mnohých vitamínov a špeciálne pri deťoch, ktoré dobre nepapajú, je záchranou,“ uvádza tím poradkýň.
3. Dieťa je veľmi prieberčivé a ohrnie nosom takmer nad každým zdravým jedlom
Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi - ako je vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne), prípadne aj nedostatkom niektorých minerálov (napr. zinok).
Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, narušením pocitu sýtosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa a podobne.
Dieťaťu treba venovať viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili a nie naopak. S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví.
Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo.
4. Dieťa nevydrží sedieť - pri jedení ho musím naháňať
Naháňanie dieťaťa nikam nevedie a je jednou z častých chýb pri stravovaní malých detí. Predstavte si, že v škôlke deti pekne sedia za stolíkmi a nikto ich nemusí naháňať, zaujímavé že?
Dieťaťu vysvetlíme, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržujte to však celá rodina. Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina a potom to odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým. Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke - ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole.
5. Dieťa nechce jesť zeleninu
Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov.
7 tipov ako prepašovať zeleninu do detského jedálnička:
- Zeleninové polievky (husté, krémové).
- Zeleninové kroketky alebo fašírky pečené v rúre.
- Zeleninové nátierky na chlieb alebo zeleninové dipy.
- Pridávanie jemne rozmixovanej zeleniny do omáčok, pyré alebo mäsových jedál.
- Zapekané jedlá so zeleninou (lasagne, cestoviny).
- Smoothies s pridaním listovej zeleniny (špenát, kel).
- Zeleninové placky alebo muffiny.
6. Dieťa chce jesť aj po večeri a po umytí zubov
Opäť treba zvážiť, či v tomto prípade ide o skutočný hlad, alebo len chuť či istú formu manipulácie kvôli nedostatku pozornosti.
Zamyslime sa nad tým, koľko dieťa reálne je, aké porcie má, či má dostatok všetkých živín a v akom pomere. Skúsme si niekoľko dní podrobne písať, čo všetko dieťa zje a či v strave nemá príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín.
Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít.
Pokiaľ má dieťa dobrú zdravú stravu s dostatkom komplexných sacharidov a vlákniny, nie je dôvod sa obávať, že nám po večernom umytí zomrie hladom :-). Iné je to v období rastového skoku, v období dospievania, kedy je druhá večera na mieste, opäť však v správnom čase a s dostatočným odstupom pred spánkom.
7. Neustále má chuť na sladké
Ak má dieťa neustále chuť na sladké, treba zvážiť, či nejde o vážnejší problém, alebo či jeho strava nie je plná jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín.
Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie.
8. Starí rodičia ho kŕmia nezdravými vecami
Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s nami starí rodičia komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo my považujeme za nezdravé veci.
Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis - teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí.
9. Dieťa zje toho veľmi veľa - mám pocit, že nevie, kedy dosť
Zdravé dieťa sa neprejedá! Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. To znamená, že vie koľko, čo a kedy jesť. Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená:
- Ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka.
- Ak sme v batolivom období dieťa nútili dojesť celé porcie.
- Ak sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti.
- Ak sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť.
- Ak dieťa žije v stresujúcom prostredí.
- Ak je dieťa pod veľkým tlakom/nátlakom alebo prežíva emocionálne ťaživé obdobie.
Pokiaľ máme pocit, že dieťa zje veľa, píšme si presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánok, pitný režim a aj vyprázdňovanie. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou. Poraďme sa potom s odborníkom a predložme tieto záznamy, alebo si skúsme reálne spočítať koľko vlastne zjedlo. V období rastových špurtov môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej. Sledujme aj čas, obdobie, kedy sa to deje a dĺžku trvania takéhoto obdobia.
10. Odmieta piť čistú vodu
Ponúkajme mu ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnime sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju. Postupne rieďme viac vodou, dávajme menej medu. Prechod zo sladkých nápojov na vodu môže trvať aj niekoľko mesiacov, uvedené typy sú však vhodnou alternatívou k čistej vode.
Naučme piť deti čistú vodu
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak dieťa odmieta jesť, môže to mať rôzne príčiny. Predovšetkým treba vylúčiť zdravotné dôvody, čo môžeme konzultovať s detským lekárom. Môže ísť napríklad o alergiu na určité potraviny, ovocie alebo problémy v zažívacích orgánoch a metabolizme. Objektívnym dôvodom na odmietanie určitých jedál môže byť tiež aktuálny zdravotný stav - prechladnutie, zvýšená teplota či prerezávanie zúbkov.
Odmietanie jedla sa môže objaviť už u niekoľkomesačného bábätka, v čase, keď k dovtedy jednostrannej výžive, mlieku, pribudne niečo ďalšie, na čo si má zvyknúť.
Ak nejde o vyššie uvedené situácie, dobre si všímajte, kedy, v akých súvislostiach, pri akých príležitostiach sa odmietanie vyskytuje. Odmieta určité jedlo či potraviny? Omáčky, ovocie, niektorý druh mäsa? Nezvyklo si dieťa na určité cykly v stravovaní, napríklad obed v danom čase? Je vyberavé, prieberčivé, keď napríklad z polievky vyberá len mäsko? Vyžaduje viac sladkostí?
V období, keď ešte nevie jesť samé a kŕmime ho lyžičkou, jeho odmietavé reakcie môžu byť dosť rázne. Odstrčí nám ruku, jedlo skončí v lepšom prípade na stole, ale odmietanie sa môže prejavovať aj plačom, krikom. Budeme ho prehovárať, vysvetľovať, sľubovať nejakú odmenu, alebo sa rozčúlime, zvýšime hlas, zakročíme striktným spôsobom? Asi nezaberie ani jedno, ani druhé.
Ak sa často či pravidelne stáva, že sa s jedlom babre, je veľmi pomaly, prehŕňa sa príborom v tanieri, môžeme pár minút počkať, či sa situácia nezmení. Ak nie, môže pomôcť, keď jedlo vezmeme, odložíme mimo dosah dieťaťa s pokojným komentárom, že pokračovať bude neskôr, keď vyhladne. Ak iba vymýšľa, týmto správaním si vydobýja pozornosť alebo nejakú výhodu či odmenu, taktiež treba zachovať pokoj, ale nepristúpiť na „vydieranie“.
Dôležité je do stravovania zaviesť určitý systém, pravidelnosť, a to nielen kvôli výchovným momentom, ale prispieva to tiež k návykom zdravého stravovania. Do úvahy treba vziať aj množstvo ponúkaného jedla, veľkosť porcií a frekvenciu ich podávania. Vlastné predstavy, skúsenosti a zvyklosti nemusia zodpovedať optimálnemu zloženiu a rozloženiu pre naše dieťa. Veľkosť porcií volíme spočiatku skusmo - radšej menšie, pridať môžeme podľa potrieb. Postupne zistíme, že určité jedlo či jedlá dieťa preferuje. Nemusíme to brať ako určovacie kritérium. Ponúkame pestrú stravu, zaraďujeme aj také jedlá, ktoré sú menej obľúbené, no potrebné z hľadiska zdravej výživy. Snažíme sa, aby takéto jedlá boli vyvážené tými obľúbenejšími. Je na nás, ako dieťa nahovoríme, namotivujeme, aby skúsilo trošku a potom dostane aj niečo iné - ale nie ako odmenu za zjedenie.
Dieťa do jedla nenúťte.
U menších detí, ak odmietajú jesť, sa dá využiť odpútanie pozornosti od jedla, napríklad porozprávať aktuálne prispôsobenú krátku rozprávku, príbeh o deťoch, zvieratkách, zahrať scénky s obľúbenými postavičkami, kresliť obľúbené predmety. Vyvarujeme sa nútenia do jedla, striktného či úzkostného dodržiavania času na obed, večeru, nervozite, ak dieťa vymýšľa, trucuje, plače. U malého dieťaťa tiež nemusí fungovať, ak mu na jedenie vymedzíme čas, napríklad päť desať minút a postavíme pred neho hodiny: „Dojedz to, kým ručička príde sem...“ Dieťa sleduje pohyb ručičky a úplne zabúda jesť.
Opačným problémom môže byť, ak dieťaťu veľmi chutí, zje veľa, má nadváhu a perspektíva zdravej životosprávy je vzdialená. Aj tu treba najskôr vylúčiť zdravotné dôvody, či zvládnuť ich za pomoci lekára. Následne zostavovať jedálniček tak, aby sa v ňom nachádzali veku primerané potraviny, s dôrazom na ich menšiu kalorickú hodnotu; sýtejšie druhy nahrádzať menej výdatnými, dopĺňať viac tekutín. Stravovanie dieťaťa by malo byť rozdelené do obvyklých piatich jedál (raňajky, desiata, obed, olovrant, večera). Okrem toho je samozrejme možné pridať drobné maškrty, ktoré ale nezasýtia natoľko, že nasledujúce jedlo dieťa kvôli tomu nezvládne. Aj v stravovaní by sme mali ísť dieťaťu „vzorom“ - jedávať podobným systémom.
U starších môže zabrať rozhovor o potrebe správneho stravovania, vysvetlenie, čím je ktorá potravina dôležitá pre zdravý rast a rozvoj. Ak dieťaťu skutočne niečo nechutí, upravíme výber a zloženie stravy, jedla.