Vianočné sviatky a oslavy príchodu Nového roka sú obdobím, kedy sa ľudia po celom svete stretávajú, aby oslávili koniec roka a privítali ten nový. Mnohí Slováci žijúci v zahraničí si so sebou prinášajú svoje rodné tradície, no zároveň sa prispôsobujú aj miestnym zvyklostiam. V tomto článku vám prinášame zaujímavé pohľady na to, ako prežívajú vianočné sviatky slovenské rodiny v rôznych kútoch sveta.
Slovenské Vianoce v Dánsku: Hygge, škriatkovia a štedrovečerná kačka
V Dánsku je predvianočné obdobie plné pohody a útulnosti, známej ako hygge. Vianočné trhy v Kodani začínajú už koncom novembra a ponúkajú návštevníkom nielen tradičné dánske špeciality ako æbleskiver (jablčné šišky) a gløgg (vianočný punč), ale aj produkty z rôznych kútov Európy. Slovenská maminka Katarína vyzdvihuje autenticitu slovenských trhov, no zároveň oceňuje aj dánsku snahu o udržateľnosť a recykláciu, čo sa prejavuje aj vo vianočnej výzdobe, napríklad stromček ozdobený tisíckami fliaš parfémov.
Jedinečnou dánskou tradíciou je prítomnosť vianočného škriatka (nisse), ktorý prichádza do domácností a každý deň prináša deťom malé prekvapenia alebo vyvádza rôzne žarty. Deti sa o neho starajú a odmeňujú ho mliečnou ryžou so škoricovým cukrom (risengrød). Táto tradícia je tak populárna, že existujú aj televízne seriály o škriatkoch a deti v škôlkach s radosťou nosia škriatkovské čapice.
Štedrovečerný stôl v Dánsku je často bohato prestretý a kládne sa veľký dôraz na estetiku. Tradičným jedlom je pečená kačka s karamelizovanými zemiakmi a hnedou omáčkou, alebo pečené bravčové mäso s červenou kapustou. Ako dezert sa podáva ris à la mande (mandľová ryža s čerešňovou omáčkou), pričom ten, kto nájde celú mandľu, získa mandľový darček.
Dánske rodiny oslavujú Vianoce vo veľkom, často s 13-15 hosťami pri stole. Je bežné, že každý hosť prispieva k príprave štedrovečerného menu. Populárny je aj zvyk pozvať k stolu niekoho, kto by inak sviatky trávil sám. Darčeky nosí julemand (dánska obdoba Santa Clausa), za ktorého sa často prezlieka jeden z členov rodiny. Pred rozbaľovaním darčekov sa tradične tancuje okolo vianočného stromčeka a spievajú koledy.
Silvester v Dánsku je v porovnaní so Slovenskom strohejší. Zatiaľ čo v Kodani sa konajú veľké oslavy s ohňostrojom, mnohí Dáni preferujú oslavu v kruhu rodiny a priateľov. Sviatky sa v Dánsku zvyčajne končia po Novom roku, keďže sviatok Troch kráľov sa od roku 1770 neoslavuje.
Mexické Vianoce: Fiesta, rodinné stretnutia a ničenie piñaty
V Mexiku nie sú Vianoce primárne o darčekoch, ale skôr o veľkých rodinných oslavách a fieste. Slovenský otec Andrej, ktorý žije v Mexiku s mexickou manželkou, opisuje, že Vianoce sú príležitosťou na stretnutie celej širšej rodiny, pričom oslavy sa často konajú v menších priestoroch ako sú garáže či predzáhradky.
Ak sa darčeky dávajú, zvyčajne si ich rodinní príslušníci vymieňajú na základe žrebovania mien. Dôležitým aspektom mexických Vianoc je aj kúpa nového oblečenia, ktoré sa na oslavách hrdo prezentuje.
Tradičné jedlá zahŕňajú pečené kurčatá v sladkých omáčkach ako je mole, alebo bravčové mäso. V štáte Guerrero je populárna polievka pozole. Mexické oslavy sú plné hudby, tanca a veselosti, často sa stoly prestierajú bez príborov.
Významnou súčasťou mexických Vianoc je aj piñata, sedemcípa hviezda naplnená ovocím a sladkosťami. Deti so zaviazanými očami rozbíjajú piñatu palicou, čím symbolicky ničia sedem hlavných hriechov a zlé egá. Oslava pokračuje tancom a objímaním, pričom rodinné stretnutia často trvajú do skorých ranných hodín.
Andrej so svojou rodinou na Yucatáne oslavuje Vianoce v užšom kruhu, pričom kombinuje slovenské tradície s mexickými. Majú vianočný stromček, spoločnú večeru a 24. decembra si deti rozbaľujú darčeky, pričom sa im vysvetľuje aj historický význam Vianoc.
Islandské Vianoce: Zmrzlina v zime, 13 Mikulášov a málo alkoholu na trhoch
Na Islande začína vianočná atmosféra už po Halloweene. Vianočné trhy, ktoré sa otvárajú postupne od novembra, ponúkajú najmä Churos, Hotdog a obľúbenú zmrzlinu, ktorá sa konzumuje po celý rok. Prekvapením pre mnohých môže byť absencia alkoholu a obmedzené množstvo jedla na týchto trhoch.
Ľudia zdobia svoje domy a balkóny od 1. novembra a vianočný stromček sa zvyčajne stavia 1. decembra. Okrem vianočných koncertov a bufetov v reštauráciách sú populárne aj vianočné večere a raňajky v práci, kde sa často podáva tradičný hangikjöt (údená barania šunka) a údený losos.
Najvýraznejšou islandskou vianočnou tradíciou sú 13 Mikulášovia, nazývaní Jólasveinar. Títo folkloristickí škriatkovia postupne prichádzajú od 12. decembra a každý deň prinášajú deťom malé darčeky do topánok na okne. Pôvodne títo Jólasveinar neboli takí dobromyseľní a každý z nich mal svoje špecifické zvyky, ako napríklad lízanie hrncov či kradnutie sviečok. Majú aj matku Grýllu a otca Leppalúði.
Na Štedrý deň (24. decembra) si Islandčania dávajú darčeky navzájom pod vianočný stromček, namiesto toho, aby ich nosil Ježiško alebo Santa Claus.
Zaujímavosti z iných častí sveta
Hoci v texte nie sú podrobne rozpracované ďalšie lokality, spomína sa, že na Lofotách začína novoročný ohňostroj už o šiestej večer. V Afrike sa stretávame s tradičnými vianočnými postavami ako žirafa, nosorožec a slon, čo naznačuje rôznorodosť vianočných symbolov na kontinente. V Mexiku sa dokonca konzumujú vianočné pokrmy ako kurčatá v omáčke mole či polievka pozole.