Doc. PhDr. Martin Klus, PhD., MBA (* 8. február 1980) je významnou postavou slovenskej politickej scény, ktorý sa z akademickej sféry a analytickej práce prepracoval do najvyšších politických funkcií. Jeho kariéra je spojená s politológiou, medzinárodnými vzťahmi a aktívnym pôsobením v neziskovom sektore.
Profesijná a akademická dráha
Pred vstupom do politiky sa Martin Klus živil vyučovaním politológie a poskytovaním politických analýz pre domáce a zahraničné médiá. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg so zameraním na politológiu, verejnú politiku, medzinárodné vzťahy a európske štúdie. V rokoch 2010 - 2014 bol prorektorom pre zahraničné styky, vzťahy s verejnosťou a edičnú činnosť na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Následne pôsobil v tej istej funkcii na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v mesiacoch november - december 2014, odkiaľ abdikoval kvôli politickým aktivitám.
V roku 1998 začal magisterské štúdium politológie na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave, ktoré pokračoval na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela, kde v roku 2003 ukončil štúdium. V roku 2004 získal titul PhDr. v odbore Medzinárodné vzťahy a v rokoch 2004 až 2007 doktorandské štúdium, ktoré ukončil s titulom PhD. V roku 2012 získal titul Master of Business Administration na Sales Manager Akademie vo Viedni. Ako hosťujúci odborný asistent a docent pôsobil aj na viacerých zahraničných univerzitách.
V rokoch 2003 až 2008 pôsobil ako asistent a odborný asistent na Katedre politológie a iných katedrách na FPVMV UMB. Po habilitácii v roku 2008 sa stal docentom na UMB.
Obvinenie z plagiátorstva
V roku 2010, počas pôsobenia ako asistent na UMB, bol Martin Klus obvinený z plagiátorstva. Obvinenie sa týkalo jeho skrípt z roku 2007, kde mal prekopírovať časť publikácie Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Klus toto obvinenie jednoznačne odmietol s vysvetlením, že v publikácii boli uvedené odkazy na originálnu literatúru. Uznával však, že forma citovania mohla vyvolať pochybnosti.
Angažmán v treťom sektore
Aktívne sa od roku 1999 realizuje aj v rámci tretieho sektora s cieľom zvýšiť občiansku či študentskú participáciu na veciach verejných, resp. v rámci okrášľovacích a vzdelávacích aktivít. Tieto aktivity prebiehali predovšetkým v Banskobystrickom a Trnavskom kraji.
Vstup do komunálnej a parlamentnej politiky
Martin Klus vstúpil do komunálnej politiky v Banskej Bystrici. V komunálnych voľbách v roku 2010 získal v 7. banskobystrickom obvode 1 056 hlasov, čím sa stal prvým náhradníkom, tesne pred Marianom Kotlebom. Dňa 15. novembra 2014 získal najvyšší počet hlasov v obvode Rudlová-Sásová vo voľbách do mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici a stal sa poslancom, získal 1 737 hlasov. O štyri roky neskôr, 10. novembra 2018, obhájil mandát poslanca MsZ so ziskom 2 295 hlasov.
Od decembra 2014 ohlásil spoluprácu s politickou stranou Sloboda a Solidarita (SaS), kde pôsobil ako expert a tímlíder pre zahraničnú politiku a politický systém. V roku 2016 kandidoval v parlamentných voľbách na kandidátnej listine SaS. Získal 21 513 preferenčných hlasov a stal sa poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Pôsobenie v Národnej rade SR
V VII. volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky zastával post podpredsedu Výboru NR SR pre Európske záležitosti, člena Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (do januára 2018) a člena Zahraničného výboru NR SR (od januára 2018). Po odchode niektorých členov strany Sloboda a Solidarita bol 9. októbra 2019 zvolený za predsedu poslaneckého klubu SaS. Dňa 16. októbra 2019 ho plénum NR SR ústavnou väčšinou zvolilo za podpredsedu NR SR.
Kandidatúra na župana a podpora Jána Luntera
Dňa 31. marca 2017 ohlásil Martin Klus svoju kandidatúru na župana Banskobystrického kraja v krajských voľbách v novembri 2017. Na konci júna 2017 ho strany SaS, OĽaNO, NOVA, KDH a OKS podporili ako ich spoločného kandidáta. Dňa 3. októbra 2017 oznámil, že v zmysle sľubu daného voličom sa na základe prieskumov rozhodol vzdať svojej kandidatúry a podporiť kandidáta Jána Luntera, ktorý následne porazil lídra extrémistickej K-ĽSNS Mariana Kotlebu.
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Po úspechu v parlamentných voľbách v roku 2020 so ziskom 29 799 preferenčných hlasov nastúpil 21. marca 2020 do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Primárne pôsobil ako „viceminister“ pre európske záležitosti, zodpovedný za agendu Európskej únie a zástupca Slovenska v Rade EÚ pre všeobecné záležitosti. Bol tiež zodpovedný za Konferenciu o budúcnosti Európy na Slovensku.
Konferencia o budúcnosti Európy: Úvodné podujatie
V dňoch 17. až 21. júla 2020 sa ako sherpa predsedu vlády Slovenskej republiky zúčastnil na zasadnutí Európskej rady k Fondu obnovy (NGEÚ) a Viacročnému finančnému rámcu na roky 2021 - 2027, ktoré sa skončilo historickou dohodou.
Odchod z SaS a nové smerovanie
Po odchode niektorých členov strany Sloboda a Solidarita bol 9. októbra 2019 zvolený za predsedu poslaneckého klubu SaS. Dňa 31. októbra 2022 oznámil odchod z klubu SaS, pričom uviedol, že má rozdielny pohľad na smerovanie krajiny. Neskôr požiadal o ukončenie členstva v strane SaS, pretože sa nestotožnil s návrhom na odvolanie vlády. V parlamentných voľbách v roku 2023 kandidoval zo 150. miesta kandidátky hnutia Sme rodina.
V roku 2023 bola vládou schválená jeho kandidatúra na člena Európskeho dvora audítorov.