Narodenie Ježiša Krista a slovenské vianočné tradície

Kresťanské Vianoce sú sviatkom oslavujúcim narodenie Ježiša Krista, ktoré predstavuje ústredný bod kresťanskej viery. Už takmer sedemnásť storočí sa slávi 25. december ako deň príchodu Ježiša Krista na svet. Od jeho narodenia sa počíta nový, kresťanský letopočet. Pritom dodnes nevieme, kedy presne sa Ježiš narodil.

Kresťanský letopočet sa počíta od 1. 1. 1, týždeň po narodení Ježiša Krista. Ale z analýzy historických prameňov, svedectiev a rôznych indícií súčasní historici odhadujú, že sa „syn Boží“ mohol narodiť medzi 12. rokom pred kresťanským letopočtom a 6. rokom tohto letopočtu.

Historické a dátumové nejasnosti

Formulácia "Ak by sa Ježiš narodil v skutočnosti naozaj o 12 rokov skôr" naznačuje, že presný dátum Ježišovho narodenia nie je jednoznačne stanovený. V slovenčine sa roky pred narodením Ježiša označujú aj ako roky pred Kristom (skrátene pred Kr., prípadne po Kr.).

Ako prvý sa pokúsil vypočítať rok Ježišovho narodenia rímsky mních Dionýz Malý (Donysius Exiguus), ináč pápežský archivár roku 525. Urobil tak na základe historických záznamov, dostupných v 6. storočí. Mních sa dokázateľne mýlil, napriek tomu sa podľa jeho nesprávneho výpočtu začal používať nový, čiže kresťanský letopočet.

Rôzne moderné štúdie kladú dátum Ježišovho narodenia medzi 12. rok pred n. l. (čas preletu Halleyho kométy, ktorá mohla byť betlehemskou hviezdou) a rok 6 n. l. Iný názor vychádza zo spojitosti Vianoc s obdobím vlády Herodesa I. Veľkého, kráľa Judska, čiže do roku 4 pred n. l. (keď zomrel). Je však spoľahlivo známe, že Quiriniovo provinčné sčítanie sa uskutočnilo v roku 6 n. l.

Pre mnohých bádateľov je naďalej otázny aj deň narodenia - 25. december. Podľa Biblie boli v tom čase „na poli pastieri, ktorí v noci strážili svoje stáda“. Ibaže december v Judsku býva chladný a daždivý, čo spochybňuje túto časovú súvislosť.

Formovanie Vianoc ako sviatku

Samotné slávenie Vianoc ako sviatku narodenia Ježiša Krista sa začalo formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Prvé zaznamenané slávenie Vianoc v Ríme pochádza z roku 336.

Prečo si kresťania zvolili za sviatok narodenia Ježiša práve tento deň? Na rovnaký deň predsa pripadal pohanský sviatok Narodenia večného slnka, ktorý zaviedol rímsky cisár Aurelián o niekoľko desaťročí skôr, roku 274. Ale oveľa dlhšie sa v tom období konali aj saturnálie, zimné oslavy starorímskeho boha Saturna, ktoré trvali od 17. do 23. decembra.

Kresťania ukradli sviatok pohanom, pričom mu vtlačili celkom iný význam - to je názor radikálnych ateistov. Podľa jednej verzie zo Životopisov svätých práve v ten deň sa naplnilo deväť mesiacov od slávnosti Zvestovania Pána, keď Pannu Máriu navštívil anjel, aby jej oznámil, že sa stane matkou dávno očakávaného Vykupiteľa.

Ľuďom s vlažnou vierou je asi bližšia verzia o starom sviatku zimného slnovratu, ktorému kresťania dali novú náplň. Už to nebola len oslava príchodu nového svetla v prírode, ale „nového svetla, ktoré nikdy nezhasne“. Čiže svetla duchovného v osobe Ježiša Krista a jeho učenia.

Cisár Konštantín dal krátko po prvom nicejskom koncile roku 325 postaviť v Betleheme chrám s oltárom pod jaskyňou, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. Odvtedy sa podľa Usenera rozšírilo vo východných cirkvách slávenie sviatku Narodenia Krista.

Z opisu pútničky Sylvie Akvitanskej, ktorá navštívila Svätú zem niekedy v druhej polovici 4. storočia, vyplýva, že v predvečer sviatku prišiel do Betlehema z Jeruzalema patriarcha s jeho duchovenstvom. Od večera až do neskorej noci sa konala bohoslužba. Potom sa patriarcha s mnohými veriacimi a pustovníkmi vrátil do Jeruzalema.

V samotnom Betleheme sa konala slávnostná bohoslužba osem dní, čiže vrátane 1. januára. V tom čase žili na území dnešného Slovenska rôzne germánske kmene, prenikali sem Huni, ale od polovice 6. storočia aj slovanské kmene Sklavínov. Podľa archeológov sa tu postupne udomácnili.

Prijatie kresťanstva sa odrazilo aj na slávení významných dní počas roka. Pôvodné pohanské sviatky začala cirkev nahrádzať slávením nedele a sviatkov svojich svätých.

Slovania verili, že v deň zimného slnovratu - podľa juliánskeho kalendára okolo 13. decembra - slnko umiera a zároveň sa rodí v novom živote. O ich náboženstve kedysi napísal štúdiu historik a archeológ Dušan Čaplovič.

Význam Narodenia Ježiša Krista

Cisár nariadil sčítanie ľudu, a preto Jozef, potomok Dávidovho rodu, musel spolu so svojou tehotnou manželkou Máriou cestovať z Nazaretu do Betlehema, mesta ich predkov. Cesta bola dlhá a namáhavá. Narodenie Ježiša sprevádzali podľa Biblie zázračné znamenia. Pastieri sa ponáhľali k maštali, kde našli novonarodeného Ježiša, poklonili sa mu a šírili túto zvesť ďalej. Zároveň hviezda na oblohe priviedla mudrcov z Východu, často nazývaných traja králi.

Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc.

Vianoce by sme mohli nazvať aj sviatkami dobrých správ. Prečo má narodenie práve tohto chudobného dieťaťa taký význam? Boží posol o ňom povedal, že je „Spasiteľ, Kristus, Pán“.

• „Spasiteľ“ znamená, že je Bohom poslaný záchranca človeka a ľudstva.
• Názov „Kristus“ je z gréckeho výrazu, ktorý znamená pomazaný, čiže naplnený Božím Duchom.
• A napokon „Pán“ nie je zdvorilostné oslovenie niekoho - slovo „Kyrios“ (Pán) používal grécky text Starého zákona na označenie samého Boha.

Keďže Ježiš je vteleným Božím Slovom, tak hovorí celou svojou bytosťou, nielen slovami, ale aj tým, čo robí a čo prežíva. Aj tým, že sa narodil ako malé dieťa v chudobe a na okraji spoločnosti.

Veľmi dôležití sú pre nás tí, čo mali možnosť byť v priamom a osobnom kontakte s osobou Ježiša Krista. Jedným z nich bol aj apoštol Ján. Jeden svoj list uvádza takto: „Čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života.“

Aby sa Ježišovo posolstvo zachovalo neporušené, niektorí apoštoli a ich spolupracovníci ho zachytili v písomnej podobe a dali tieto texty na používanie spoločenstvám veriacich, Cirkvi.

Predstavme si, čo sa vtedy deje: bohoslužobné zhromaždenie veriacich v Krista je akoby prístrojom, ktorý umožňuje Kristovu živú prítomnosť. Takto sa jeho slovo stáva živým, pozýva nás k dialógu a k osobnej odpovedi.

Slovenské vianočné koledy a tradície

Vianočné koledy sú neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Tieto piesne, preniknuté tradíciou, majú hlboké korene v histórii a kultúre Slovenska.

Pieseň "Narodil sa Kristus Pán"

Pieseň "Narodil sa Kristus Pán" patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie slovenské vianočné koledy. Jej melódia a text sa po stáročia tradujú z generácie na generáciu, sprevádzajúc Vianoce v mnohých slovenských domácnostiach.

História piesne siaha do ďalekej minulosti. Jej pôvod je spojený s cirkevnými obradmi a ľudovou tvorivosťou. Presný dátum vzniku piesne nie je známy, ale predpokladá sa, že vznikla v stredoveku. Pôvodne sa šírila ústnym podaním, neskôr sa objavila aj v písomnej podobe.

Text piesne oslavuje narodenie Ježiša Krista, ktoré je ústredným motívom Vianoc. Pieseň vyjadruje radosť a nádej, ktoré prináša príchod Spasiteľa. Melódia piesne je jednoduchá a ľahko zapamätateľná, čo prispelo k jej popularite.

Existuje mnoho rôznych úprav a aranžmánov piesne "Narodil sa Kristus Pán". Niektoré sú tradičné, iné modernejšie. Pieseň sa spieva v kostoloch, na vianočných koncertoch, v rodinnom kruhu a pri mnohých ďalších príležitostiach.

Medzi známych autorov a aranžérov, ktorí sa venovali piesni "Narodil sa Kristus Pán", patria napríklad:

• J. M. Rúfus
• J. F. Manašovský
• M. M. Timková
• P. K. Wittal

Príkladom moderného spracovania môže byť aj dielo zoskupenia Gen Rosso alebo Arka Noego.

Text piesne je tradičný a v priebehu rokov sa mierne menil. Tu je jedna z najznámejších verzií:

Narodil sa Kristus Pán,v Betléme, radujme sa!Syna nám Boh poslal,v Betléme, radujme sa!Čože si nám priniesol,v Betléme, radujme sa!Pokoj svätý, večný,v Betléme, radujme sa!Aby sme sa ľúbili,v Betléme, radujme sa!Ako bratia milí,v Betléme, radujme sa!Sláva Bohu Otcovi,v Betléme, radujme sa!I Synovi jeho,v Betléme, radujme sa!I Duchu Svätému,v Betléme, radujme sa!Teraz i na veky,v Betléme, radujme sa!

Aj v dnešnej dobe má pieseň "Narodil sa Kristus Pán" dôležité miesto v slovenskej kultúre. Pripomína nám Vianoce a ich duchovný rozmer. Pieseň spája ľudí, vytvára atmosféru radosti a spolupatričnosti. Je symbolom Vianoc a neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov.

Rôzne zbory a hudobné skupiny ju zaraďujú do svojho repertoáru, čím zabezpečujú, že táto krásna tradícia pretrváva aj pre budúce generácie. Medzi takéto zbory patria napríklad aj Prešovčatá alebo Saleziáni.

Pieseň "Narodil sa Kristus Pán" je živým dôkazom toho, ako hudba a tradície prežívajú stáročia a spájajú generácie.

Najkrajšie slovenské koledy

Vianočné koledy majú svoje korene v stredoveku, kedy sa spievali piesne na oslavu narodenia Ježiša Krista. Prvé zmienky o koledách sa datujú do 15. storočia, kedy sa tieto piesne začali šíriť z rôznych častí Európy.

Koledy boli pôvodne spievané v rámci rodinnej tradície a ich obsah bol veľmi rôznorodý, od duchovných a náboženských tém po svetské a humorné prvky. Jedným z charakteristických rysov slovenských koled je ich regionálna variabilita. Každý región Slovenska má svoje vlastné špecifiká, pokiaľ ide o melódie, texty a spôsob ich vykonávania. Zatiaľ čo niektoré koledy majú rovnaké texty v rôznych oblastiach, ich melódie sa môžu veľmi líšiť.

História kresťanských vianočných piesní siaha zrejme až do 4. storočia v Ríme. Popularita kolied začala narastať v 13. storočí, keď sa začali z latinčiny prekladať aj do iných jazykov a stali sa neoddeliteľnou súčasťou Vianoc. Koledy zvyčajne opisujú narodenie Ježiša, návštevu troch kráľov, zvestovanie pastierom alebo zjavenie betlehémskej hviezdu. Sú zväčša krátke a majú jednoduchú melódiu.

Medzi najkrajšie slovenské koledy patria:

• Tichá noc: Azda najpopulárnejšia koleda, preložená do viac ako tristo jazykov. Ide o zhudobnenú báseň Stille Nacht od mladého kňaza Josepha Mohra, prvýkrát zahranú na Štedrý večer v roku 1818 v Oberndorfe pri Salzburgu.
• Nesiem vám noviny, počúvajte!: Tradične českou koledou, ktorá hovorí o zvestovaní pastierom.
• Rolničky, rolničky: Ide o preklad americkej piesne s pôvodným názvom The one horse open sleigh z roku 1857.
• Búvaj dieťa krásne: Tradičná slovenská koleda s pokojným textom aj aranžmánom.
• Narodil sa Kristus pán: Pôvodne česká husitská pieseň z 15. storočia.
• Do hory, do lesa, valasi: Známa vianočná pieseň.
• Poďme bratia do Betléma: Rezkejšia vianočná koleda.
• Daj Boh šťastia: Hoci jej text sa nespája priamo s Vianocami, je stále populárna v tomto období.
• Keď tá jasná hviezda: Rezká vianočná koleda.
• Dobrý pastier sa narodil: Koleda opisujúca narodenie Ježiša.
• Jak si krásne jezuliatko: Prebratá z Česka.

Najkrajšie anglické koledy

Medzi najznámejšie anglické vianočné koledy (Christmas Carols) patria Silent night (Tichá noc) a Jingle bells (Rolničky).

Vypočujte si výber najznámejších vianočných kolied v angličtine:

• Jingle bells: Jedna z najveselších anglických vianočných kolied, na Slovensku známa pod názvom Rolničky.
• We Wish You a Merry Christmas: Ľudová koleda z Anglicka, preslávená v roku 1909.
• O Christmas Tree: Preklad tradičnej nemeckej piesne O Tannenbaum. Pôvodne išlo o ľudovú pieseň, ktorá sa s Vianocami začala spájať v roku 1824.
• Deck the Halls: Známym nápevom osvieži pamäť.
• Joy to the World: Ďalšia z veselších a rýchlejších vianočných pesničiek.
• The Twelve Days of Christmas: V tejto koledy sa vymenúvajú rôzne darčeky, ktoré niekto dostal počas dvanástich dní Vianoc.

Vianočné koledy pre deti

Najlepšie koledy pre deti sú veselé a zrozumiteľné aj pre detskú myseľ. Okrem už spomenutých sú to napríklad:

• Do hory, do lesa, valasi: Veselá vianočná koleda.

Vinše a Koledovanie

Vinš je krátky slovesný prejav želania, najčastejšie vo veršovanej forme, vyslovovaný počas sviatočných príležitostí. Najčastejšie ho pre svojich blízkych a priateľov vyslovujeme počas vianočného obdobia.

Koledovanie je obradná obchôdzka, pôvodne mládencov, v súčasnosti zvyčajne detí, ktoré od Štedrého večera do Troch kráľov spievajú po domoch obradové piesne - koledy, hrajú kolednícke betlehemské hry, chodia s betlehemom a prednášajú riekanky a vinše, v ktorých želajú rodine zdravie, šťastie a hojnosť v novom roku, začo sú domácimi obdarovaní.

Pojmom jasličkár sa označuje v ľudovom zvykosloví na Slovensku muž alebo chlapec, ktorý počas vianočného obdobia chodieva od domu k domu a ohlasuje narodenie Spasiteľa Ježiša Krista. Jasličkári však neoznamovali obyčajným oznamom, ale domácim podali príbeh o narodení Ježiša prostredníctvom krátkeho vystúpenia. Jasličkári mali väčšinou so sebou aj drevený alebo papierový betlehem, preto sa v niektorých častiach Slovenska nazývali aj betlehemci.

Počas vystúpenia jasličkári predvádzajú krátky príbeh o narodení Ježiša Krista, pričom tento príbeh často predstavoval hry zo života pastierov s ľudovými piesňami a bol obohatený o staré ľudové zvyky.

Jasličkovanie malo svoju tradíciu aj vo Vlkovciach až do päťdesiatych rokov 20. storočia. V roku 1987 sa tradícia obnovila vďaka spomienkam poslednej generácie jasličkárov. Vlkovské jasličkovanie už viac ako 35 rokov dotvára vianočnú atmosféru a prináša betlehemské hry nielen do Vlkoviec, ale aj do okolitých dedín a miest.

Vo Vlkovciach počas samotného jasličkovania vystupuje šesť mužov, pričom jeden znázorňuje anjela a ďalší štyria chalpi hrajú štyroch pastierov - Baču, Stacha, Fedora a Kubu. Oblečení sú v bielych košeliach s vysokými čapicami s hviezdou a s palicou v ruke. Posledným členom hry je tzv. Starý, ktorý je oblečený v čiernom kužuchu a jeho postava je zväčša tou „humornejšou“.

Keď domáci dovolili jasličkárom vstúpiť, Anjel oznámil príchod jasličkárov, ktorí predstavia príbeh narodenia Ježiša Krista. Postupne si povoláva svojich bratov pastierov, ktorí potom spoločne hrajú hru a spievajú ľudové piesne. Posledný je povolaný Starý, ktorý do hry prináša trochu humoru, pretože jeho hlavnou úlohou je „vystrájať“ a rozosmievať. Hra sa končí oferovaním, t.j. obetovaním darov malému Ježiškovi.

Betlehemské hry

Betlehemské hry sú ľudové vianočné hry o narodení Ježiša Krista. Vznikali pod vplyvom stredovekého liturgického divadla a kultu jaslí. Vychádzajú z evanjelia sv. Lukáša, podľa ktorého Anjel zvestoval narodenie Spasiteľa ako prvým pastierom, nocujúcim pri stáde.

Tento námet je v hre obohatený o reálie valaského života, pričom pastierske motívy splynuli so zbojníckou tematikou. Priebeh hry: predstavovanie pastierov, anjel zvestuje narodenie Pána, cesta do Betlehema a obdarovanie Ježiška, na záver sa obvykle spievajú koledy a niekde tancuje odzemok.

Základné postavy: Anjel, Pastieri - valasi (Fedor a Stacho) a Starí pastieri (Bača, nemotorný Starý, Kubo, Guba v obrátenom kožuchu). Hry aj postavy sa krajovo líšia, ich počet kolíše od 3 do 7.

Betlehemské hry si dodnes zachovali tradičný scenár s pôvodnými postavami, ako aj spontánnu kooperáciu betlehemcov a publika, patriacu po stáročia k dôležitým prvkom vianočnej pastierskej hry.

Obchôdzky betlehemcov organizujú folklórne zoskupenia, občianske združenia alebo z vlastnej iniciatívy zastrešujú obce a farnosti organizovaním podujatí tematicky zameraných na vianočné hry o narodení Ježiška.

Očakávanie betlehemcov v rodinách neodmysliteľne patrí k vianočnej atmosfére. S ich návštevou a s prípravou pohostenia počítajú v každej domácnosti. Okrem toho Betlehemci bývajú súčasťou polnočnej omše v rímskokatolíckych a gréckokatolíckych kostoloch.

tags: #ludove #pasmo #narodenie #jeziska