Po rokoch lockdownov sa očakával rekordný Medzinárodný deň detí (MDD), ktorý by symbolizoval návrat k normálu a baby boom. Avšak, zdá sa, že tento "baby boom" sa odkladá na neurčito. Paradoxne, obdobím s historicky najvyššími prírastkami novorodencov zostávajú prvé roky takzvanej normalizácie. Vtedy sa začali na svet rodiť "Husákove deti", dnešní päťdesiatnici.
Pojem "baby boom" označili americkí demografi nárast novorodencov v prvých rokoch po druhej svetovej vojne. Všeobecne platí, že najviac detí sa rodí po vojnách a po veľkých hospodárskych krízach. Skokový rast na začiatku sedemdesiatych rokov však vyvoláva otázky. Na toto obdobie pripadla takzvaná sekundárna demografická vlna, keď sa do veku najvyššej plodnosti dostávali početne silnejšie ročníky narodené v prvých povojnových rokoch.
Existujú rôzne interpretácie príčin tohto populačného rastu. Niektorí publicisti pripisujú baby boom spred 50 rokov predovšetkým invázii cudzích vojsk do Československa v auguste 1968 a následným búrlivým udalostiam. Podľa tejto teórie si mnohí ľudia načasovali rodičovstvo radšej na neskôr, v dôsledku traumatizujúcich zážitkov. Iným sa zase zdá, že prudký populačný rast vyvolala normalizačná politika, ktorá podľa ich výkladu zahnala mnohých Čechov a Slovákov po nástupe Husákovho vedenia do "ulity súkromia". Je však dôležité poznamenať, že máločo je také jednoduché, ako sa javí na prvý pohľad, a oba pohľady môžu obsahovať zrnká pravdy.
Faktory ovplyvňujúce populačnú klímu
Pre dobrú populačnú klímu je príznačný priaznivý a dlhodobo stabilný hospodársky a sociálny vývoj. Okrem toho sa opatrenia populačnej politiky musia ukazovať ako výhodné a postačujúce.
Od roku 1970 sa začali uskutočňovať viaceré opatrenia na zlepšenie populačného vývoja. Pokles počtu narodených detí zaznamenávali štatistiky v Československu už od polovice päťdesiatych rokov. Vedenie komunistického režimu si muselo uvedomiť, že obrat v nepriaznivej demografickej situácii nenastane bez zlepšenia podmienok pre rodiny.
Opatrenia populačnej politiky
Opatrenia populačnej politiky boli pripravené expertnými skupinami koncom šesťdesiatych rokov. Niektoré z nich boli realizované už v ére Alexandra Dubčeka, napríklad predĺženie platenej i neplatenej materskej dovolenky.
- 1968: Zákon o predĺžení platenej materskej dovolenky na 26 týždňov (osamelým a viacdetným matkám až na 35 týždňov). Dávka v materstve bola stanovená na 90 percent z priemernej čistej mzdy.
- 1969: Predĺženie neplatenej materskej dovolenky na dva roky, pričom žene zostával nárok na prácu uvedenú v jej pracovnej zmluve.
- 1970: Začal sa vyplácať materský príspevok. Na čiastku 500 korún mesačne mali nárok všetky matky, ktoré sa starali aspoň o dve deti, pričom staršie muselo byť školopovinné a mladšie vo veku do jedného roka. Matkám s dvoma deťmi do jedného roka sa vyplácalo 800 korún a s tromi deťmi 1 200 korún mesačne.
- 1971: Vládne nariadenie o jednorazovej podpore pri narodení dieťaťa, ktoré začalo platiť v roku 1972. Stanovená bola jednotne vo výške dvetisíc korún.
- 1973: Ďalšie zvýšenie prídavkov na deti.
- 1973: Začali sa vyplácať účelové mladomanželské pôžičky so štátnym príspevkom.
Hlavné rozhodnutia v prospech populačného rastu boli prijaté ústrednými orgánmi v rokoch 1970 - 1973, teda počas vládnutia Gustáva Husáka. Najväčší účinok však mali mladomanželské pôžičky so štátnym príspevkom zavedené v roku 1973. Boli určené pre manželov do 30 rokov s celkovým mesačným príjmom do 5-tisíc korún a tiež pre samoživiteľky.
Podľa vládneho nariadenia, rodinám, ktorým bola poskytnutá pôžička a narodilo sa im dieťa, ktoré sa dožilo jedného roka, prináležal štátny príspevok vo forme odpisu z pôžičky. Odpisy boli vo výške 2-tisíc korún na prvé dieťa a 4-tisíc na druhé a každé ďalšie. Mesačné splátky boli 300 korún, úroky okolo dvoch percent a po narodení druhého dieťaťa sa pôžička už ani neúročila.
V roku 1973 poskytol štát pôžičky pre novomanželov vo výške 2,6 miliardy korún. Štát už skôr zaviedol cenové zvýhodnenie detského oblečenia a obuvi. Po jeho zrušení v júli 1979 v dôsledku zhoršenej ekonomickej situácie, ceny tohto tovaru vzrástli až o 100 - 150 percent.
Zároveň rástla priemerná mzda v národnom hospodárstve: do roku 1975 sa zvýšila zhruba o 500 korún na 2 350 Kčs. Životná úroveň obyvateľov socialistického Československa v období normalizácie skutočne vzrástla. Veľkým problémom však zostával nedostatok bytov dostupných pre mladých ľudí.
Bytová kríza a panelákový boom
V začiatkoch 70. rokov vládla na Slovensku bytová kríza, ktorá brzdila zakladanie rodín. Autor textu sa v roku 1970 ako začínajúci novinár zaujímal o bytovú situáciu v bratislavskom obvode Vinohrady. Na Obvodnom národnom výbore tam evidovali 1 556 žiadateľov o pridelenie bytu, z nich 657 bolo bez vlastného bytu, 531 žilo v preľudnených bytoch a 106 v hygienicky a zdravotne nevhodných.
Na Slovensku sa vtedy každoročne narodilo okolo 100-tisíc detí. Bytová kríza sa však postupne riešila. Už v roku 1974 dokončili stavbári na Slovensku 48-tisíc bytov, prevažne štátnych a družstevných. Pre porovnanie, v súčasnosti sa dokončí ročne okolo 18-tisíc bytov, z toho 99 percent v súkromnom sektore a väčšinou v rodinných domoch.
Najdlhšie trvala bytová kríza v Bratislave. Obrat nastal v roku 1974, keď sa rozbehla výstavba Petržalky - najväčšieho sídliska v strednej Európe. V ďalších rokoch sa v hlavnom meste odovzdávalo do užívania okolo 5-tisíc bytov ročne. Prednosť pri prideľovaní mali mladé rodiny. O trojizbový byt sa však mohla uchádzať len rodina s dieťaťom alebo manželia čakajúci na narodenie dieťaťa.
V socialistickom štáte byty nemohli byť tovarom a v bytovom hospodárstve sa nedalo počítať so ziskom. Tento prístup mal vplyv na riešenie bytovej otázky.
Zmena pohľadu na postavenie ženy a baby boom
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý zohral úlohu pri vtedajšom baby boome, bola zmena názoru na postavenie ženy v socialistickej spoločnosti.
V Československu sa v roku 1974 narodilo 194 215 živých detí, najviac od druhej svetovej vojny. Podobne dopadol aj rok 1975. V Čechách potom začal pokles pôrodnosti, ktorý sa už nezastavil. Na Slovensku však baby boom trval takmer do konca 70. rokov, pričom každoročne sa vtedy narodilo okolo 100-tisíc detí (takmer raz toľko ako v súčasnosti).
V roku 1974 sa na Slovensku zaznamenala najvyššia úhrnná plodnosť - 2,6. O rok neskôr sa ženám na Slovensku narodilo nielen najviac prvých detí (35 709), ale aj v poradí tretích detí (14 685).
Upozorňovalo sa však, že tento trend nemôže trvať dlho. Koncom roku 1971 varoval pražský lekár a poslanec Jaroslav Henzl: "Pôjde o najbližšie dva-tri roky. Neskôr totiž aj oveľa vyššie náklady na propopulačné opatrenia budú málo platné, lebo nastúpia početne slabšie ročníky žien."
V 80. rokoch úhrnná plodnosť Sloveniek klesala, ale ako upozorňuje demograf Milan Olexa, za jedno desaťročie maximálne o jednu desatinu. Koncom roku 1989 bolo na Slovensku detí skutočne veľa; tie do veku 15 rokov tvorili viac ako štvrtinu obyvateľstva.
Zlom po nežnej revolúcii a demografické zmeny
Zásadný zlom vo vývoji nastal po nežnej revolúcii. "Stačilo niekoľko rokov a ukazovateľ úhrnnej plodnosti klesol z 1,9 na 1,1," upozornil Olexa. "To nemá vo svete obdobu, s výnimkou Česka."
Tento pokles sa nezastavil ani okolo roku 2000, keď svoje potomkov privádzali na svet už aj silné ročníky "Husákových detí". Nový baby boom sa však nekonal. "Všetky prognózy populačného vývoja sme mohli zahodiť, lebo v sčítaní z roku 2001 vyšli výrazne iné čísla," priznal Olexa.
V roku 2001 zaznamenalo Slovensko prvý raz vo svojej novodobej histórii prirodzený úbytok obyvateľstva. Určitá zmena k lepšiemu nastala až o tri roky, keď sa začalo rodiť viac detí, ale potom nastala stagnácia.