Detská kresba je fascinujúcim a komplexným prostriedkom, ktorým dieťa komunikuje svoje pocity, myšlienky a vnímanie sveta. Nie je to len náhodné čmáranie, ale forma sebavyjadrenia, ktorá môže odhaliť mnohé aspekty jeho osobnosti, emocionálneho prežívania a vzťahov. Azda neexistuje rodič, ktorého by nefascinovala detská myseľ a fantázia, hoci jej niekedy vôbec nerozumie.
Avšak od momentu, keď zoberie dieťa do ruky pastelku a načmára svoje prvé umelecké dielo, máte šancu pochopiť, ako vaša ratolesť myslí, čo cíti a po čom túži. Ba čo viac, detské kresby môžu čo-to napovedať aj o osobnosti.
Vývojové štádiá detskej kresby
Začiatky detského výtvarného prejavu prichádzajú už okolo 18. mesiaca, respektíve hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke. Spočiatku ide iba o kostrbaté čiary, ale výtvarníkom v plienkach prináša nová „superschopnosť“ zanechať na papieri či stene trvalú stopu rovnaké uspokojenie ako veľkým maliarom ich dokonalé plátna. Detská kresba má však základné vývojové etapy, takže kým sa pustíte do analýzy kresieb, je dobré vedieť, čo môžete od ratolestí v danom veku očakávať.
Detskí psychológovia rozlišujú tri základné etapy detskej kresby:
- Štádium čmárania (približne od 2 do 4 rokov): V tomto období ešte obrázky nie sú realistické a kreslenie je iba akousi motorickou hrou. Niekedy však dieťa vytvorí čosi, čomu sa hovorí tzv. náhodný realizmus. To znamená, že na obrázku, ktorý sa pôvodne javil ako čmáranica, môžete pozorovať konkrétne tvary a objekty.
- Predschematické štádium (od 4 do 7 rokov): Približne po 3 - 4 rokoch, keď sa začína objavovať spolupráca oka a ruky, sa veľké neprerušované čiary začínajú spájať a vytvárajú uzavreté tvary. Z kruhov a kociek sa razom stávajú slniečka, jednoduché tváre, postavy, autíčka a domy. Samozrejme, bez realistických detailov.
- Schematické štádium (okolo 7. roku): Keď dieťa nakreslí napríklad more a pláž, sú tam aj vtáky, morské hviezdy, ľudia v plavkách sa na pláži hrajú s loptou a dieťa vie k obrázku obyčajne povedať aj príbeh.
Prvé kresby dieťaťa, po tom, ako už funkčne berie do ruky ceruzku alebo kriedu a svoje kresby aspoň trochu zrakovo kontroluje, sú obyčajne kmitavým pohybom šikmých čiar črtaných jedným ťahom sprava doľava alebo naopak. Dieťa si tvary neuvedomuje, dochádza k nim celkom náhodou pohybovou hrou. Postupne sa tvary stávajú konštruktívnejšími, aj keď stále prevažujú prvky náhodnosti. Dieťa si začína uvedomovať kruhový tvar a prirovnáva ho k známej veci, napríklad lopte alebo jabĺčku. K cíteniu tvaru sa postupne pripája farebné cítenie.
Kresba ľudskej postavy: Hlavonožce a konvenčné zobrazenie
Deti kreslia všetko, čo ich zaujme, ale sociálna zameranosť ich vedie k tomu, že kreslia ľudí. Je to prvé zobrazenie človeka, ktoré deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch. Neobsahuje všetky dôležité detaily, a tie, čo zobrazené sú, často nebývajú správne umiestnené. Dôvodom tak zásadného zjednodušenia je nedostatočne rozvinuté kognitívne schopnosti a grafomotorika.
Hlavonožce: Prvé zobrazenie človeka
Prvá kresba človeka sa vyvíja z čmáraníc. Okolo 3 - 5 rokov kreslí dieťa tzv. hlavonožce, teda hlavu s končatinami znázornenými čiarami - bez krku a trupu. K hlavonožcovi postupne pribúdajú detaily v tvári vrátane vlasov. Hlavonožce tvoria kruhový útvar predstavujúci hlavu, v ktorej bývajú znázornené základné rysy tváre a k nej pripojené čiary, ktoré znázorňujú nohy. Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre.
Konvenčná kresba: Zobrazenie všetkých podstatných častí tela
Okolo 5 - 6 rokov sa už objavuje trup znázornený ďalším kruhom, na ktorý dieťa časom pridáva aj gombíky a iné detaily. Konvenčná kresba, ku ktorej dochádza medzi 5. a 6. rokom, je charakteristická zobrazením všetkých podstatných častí tela. Najčastejším detailom v kresbe sú oči a tak ich dieťa ako prvé začína kresliť dvojrozmerné. V tejto fáze si môžeme všímať aj lepšie prepojenie jednotlivých častí. Aj kresba končatín sa v tomto veku mení, zlepšuje sa ich proporcionalita, pripojenie k trupu a menia sa na dvojrozmerné.
Interpretácia detskej kresby: Čo všetko môžeme vyčítať?
Detská kresba má rozsiahly význam a môže slúžiť ako diagnostická pomôcka, metóda terapie či ako spôsob klinickej práce. V prvom rade však pomáha psychológovi nadviazať s dieťaťom kontakt, aby sa k nemu dostal bližšie a aby bolo dieťa pri práci otvorenejšie. Odborníci považujú detskú kresbu za ideálny diagnostický prostriedok na spoznanie dieťaťa, jeho kognitívneho i emocionálneho vývinu, na odchýlky od určitej normy či spozorovanie talentu.
Správanie dieťaťa počas výtvarného aktu
Pri posudzovaní detskej kresby je dôležité všímať si aj správanie dieťaťa počas samotného výtvarného aktu. Sledujeme jeho záujem alebo nezáujem o kresbu, či dieťa na výzvu kresliť reaguje, alebo nie, či kreslí podľa inštrukcie, čaká na pokyny, alebo pracuje samostatne. Dôležité je tiež pozorovať, či je so svojím výtvorom spokojné, alebo ho chce vylepšiť, prípadne zničiť, a či počas procesu tvorby často gumuje, opravuje.
Téma kresby
Ak má dieťa ľubovoľnú tému, všímame si logiku kresby a aké námety preferuje. To nám môže prezradiť, čo dieťa zaujíma, čím sa „jeho hlavička zaoberá“.
Farba
Sú farby, ktoré dieťa uprednostňuje - teplé alebo skôr studené? Dostatočne využíva ponúkanú škálu farieb alebo je jeho kresba fádna, farebne chudobná? Všimnite si, aké sú kombinácie farieb, ktoré dieťa používa.
Výskumy, ako napríklad pokus Fleminghausa (1959), ktorý vyšetrila 1000 detí vo veku 7-10 rokov, ukázali, že ich výber farieb bol pomerne konštantný: chlapci uprednostňovali červenú, potom žltú, fialovú a modrú; dievčatá červenú, fialovú, žltú a nakoniec modrú.
Signálom, že niečo nie je v poriadku, môže byť, ak dieťa neprimerane preferuje čiernu farbu. Ako tvrdí Šicková (2002), môže to signalizovať spôsob vyrovnania sa s celoživotnou záťažou či stigmu. Je však dôležité pripomenúť, že ide o kazuistické štúdie a nemusí to platiť u iných detí s danou diagnózou.
Význam jednotlivých farieb
- Biela: Neutrálna farba, symbol čistoty, nevinnosti, úprimnosti, slobody a nezávislosti.
- Žltá: Farba mysle, stimuluje činnosť mozgu, vyvoláva aktivitu, odolnosť voči únave. Podporuje zažívanie a pôsobí blahodárne na nervový systém.
- Červená: Farba vášní a násilia, krvi a železa. Zohrieva krv, podporuje krvný obeh. Povzbudzuje chuť do jedla, posilňuje vôľu a pôsobí proti únave.
- Oranžová: Spojenie žltej a červenej, farba kontrolovanej vášne, pozitívnej energie, vytrvalosti. Pôsobí pozitívne pri liečbe srdcových chorôb.
- Ružová: Symbolizuje duševnú alebo citovú nezrelosť, sentimentalitu.
- Fialová: Volia ju ľudia diplomatickí, zdržanliví, uzavretí, ale aj originálni a umelci.
Pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Zvyknú kresliť modrú trávu či zelenú oblohu. Avšak, ak dieťa stabilne preferuje určitú farbu, môže to veľa napovedať o jeho postoji. Deti dokážu stabilne ohodnotiť farby podľa obľúbenosti približne od 4 rokov.
Využitie priestoru
Ako dieťa využíva priestor na papieri? Využíva ho dostatočne, alebo kreslí len v nejakej časti, na okraji, v rohu? Ľavá strana papiera môže symbolizovať minulosť, pravá budúcnosť. Horná polovica súvisí s vedomím a rastom, dolná s podvedomím. Drobné objekty vnímané v priestore môžu naznačovať pocit osamelosti, naopak veľké objekty môžu znamenať obmedzený životný priestor.
Kompozícia a integrácia kresby
Pri týchto kritériách sledujeme zostavovanie, usporiadanie, umiestnenie prvkov do celku. Môžeme pozorovať, v akom vzťahu jednotlivé prvky dieťa nakreslí. Prvky, ktoré spolu "komunikujú" naznačujú sociálnu interakciu, zatiaľ čo osamelé objekty môžu signalizovať osamelosť a neschopnosť nadviazať kontakty.
Znázornenie postáv
Ak sa postavy v kresbe vyskytujú, všímame si ich veľkosť. Malé postavy obyčajne poukazujú na znížené sebavedomie. Sledujeme ich proporcie, či dieťa nakreslí všetko, čo má postava mať, alebo nejaké časti vynechá, prípadne nakreslí predimenzovane alebo neprimerane. Veľké postavy môžu naznačovať dominantnosť, ale aj impulzivitu, ak sú bez krku a s asymetrickými končatinami. Naopak, malé postavy s malými hlavami a bez rúk môžu signalizovať neistotu.
Kresby rodiny môžu odhaliť, ku komu má dieťa najbližšie a aké roly jednotliví príslušníci predstavujú. Dieťa často drží mamu za ruku, pretože k nej má najbližšie, a otec býva nakreslený ako najväčšia postava, symbolizujúc dominanciu. Ak dieťa nakreslí súrodenca výrazne väčšieho než seba, môže sa cítiť utláčané.
Línia, čiže čiara
Zaujíma nás intenzita, prítlak. Aká je čiara? Výrazná? Nevýrazná? Súvislá? Prerušovaná? Zvýšený prítlak sa môže objaviť u detí agresívnych alebo napätých, naopak slabá intenzita čiary môže signalizovať neistotu.
Zvláštnosti a detaily
Zvláštnosti, ktoré sa bežne v detských kresbách nevyskytujú, prípadne stereotypné opakovanie námetov, môžu byť signálom. Nesnídalová (1995) opisuje prípad autistického chlapca, ktorý kreslil ľudí výhradne ako fľaštičky od liekov.
Pri detailoch si všímame ich vypracovanosť a prítomnosť v kresbe. Napríklad veľký počet detailov u 4-ročného dieťaťa môže poukazovať na výbornú pozorovaciu schopnosť a nadpriemerný intelekt. Naopak, pedantné až prehnané vypracovanie detailov sa často objavuje v kresbách neurotických a úzkostných detí.
Detské kresbové testy ako diagnostický nástroj
Detské kresbové testy sa ako diagnostické materiály používajú v rôznych oblastiach detského vývinu. Analýza detskej kresby je častou metódou, ktorá sa využíva ako indikátor poškodenia centrálneho nervového systému dieťaťa.
Test kresby ľudskej postavy (Goodenoughová)
Najviac používaným testom je Kresba postavy podľa Goodenoughovej. Test vytvorila na základe predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov. Hodnotí sa až 78 detailov a ukazujú silnú koreláciu s IQ dieťaťa. Metodika sa využíva pre deti od 3,6 do 11 rokov.
Test stromu
V psychologickej praxi sa v rámci kresby ako metodiky využíva tzv. Test stromu. Vypovedá o Eysenckových osobnostných faktoroch, spôsoboch prežívania, vnútorných tenziách či konfliktoch. Z neho vieme zistiť aj spôsoby reagovania dieťaťa, vzťahy a prístup k okolitému svetu a v neposlednom rade aj ašpirácie. Test stromu sleduje skrytú predstavu dieťaťa o sebe, o svojich prednostiach aj nedostatkoch.
Testy rodinných vzťahov
Pri práci s deťmi patria k najvýznamnejším testy ako Kresba začarovanej rodiny, Kresba rodiny, Strom a snový strom či Kresba troch stromov. Tieto testy sú zamerané na zisťovanie rodinných vzťahov a postojov dieťaťa k jeho rodine. Zisťujú sa pomocou nich súrodenecké konštelácie, vzťah dieťaťa k rodičom či jeho miesto v rámci rodiny.
Najčastejším testom z tejto oblasti je práve Kresba rodiny, využívaný pri deťoch vo veku 6 až 12 rokov. Inštrukcia znie: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Po nakreslení obrázku sa psychológ zameriava na hodnotenie oblastí ako: ktorý člen rodiny je nakreslený a ktorý chýba, čo rodina na obrázku robí, aká je vzdialenosť medzi jednotlivými jej členmi a aká je ich veľkosť.
Projektívne techniky v detskej kresbe
Analýza kresby dostala novú dimenziu s poznaním, že podobne ako i ostatné správanie človeka, podáva informácie o emocionálnom prežívaní, osobnosti a vzťahoch dieťaťa. V tejto súvislosti sa rozvíja diagnostika projektívna a jej neoddeliteľné súčasti - projektívne techniky.
Grafické projektívne metódy
V súvislosti s projektívnymi metódami hovoríme o grafických projektívnych metódach, kam zaraďujeme Test kresby ľudskej postavy, Test kresby rodiny, Test kresby začarovanej rodiny a iné. Tieto metódy odhaľujú emócie, priania, názory a povahové rysy vyšetrovanej osoby.
Je dôležité pripomínať, že pri používaní projektívnych metód, resp. kresby ľudskej postavy, rodiny a začarovanej rodiny, treba byť opatrný a používať ich výsledky ako orientačné. Tieto metódy zlepšujú kontakt s detským klientom a uľahčujú verbalizáciu. Kresbové projektívne testy sa bežne používajú v klinickej praxi a môžu byť užitočné aj pre odborníkov v iných profesiách, ktorí sa zaoberajú citovými a sociálnymi väzbami detí.