Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 12 ods. 2 garantuje rovnosť v právach a slobodách, pričom zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy, náboženstva, vierovyznania, sociálneho pôvodu alebo iného postavenia. Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení.
Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru. Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím
Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa, a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.
Definícia zdravotného postihnutia a jeho stupňov
Zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia zapríčinené ochorením alebo úrazom, v dôsledku ktorého dochádza k funkčnej poruche osoby. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.
Do 31.8.2025 bola miera funkčnej poruchy upravená v Prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. Miera funkčnej poruchy sa určila podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia boli mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má osoba viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou poruchou. K nemu sa pripočítalo maximálne 10% za všetky ostatné ochorenia, avšak iba vtedy, ak ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou. Od 1.9.2025 sa zrušilo percentuálne určovanie ťažkého zdravotného postihnutia.
Pre priznanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím musí mať žiadateľ niektoré z ochorení (ťažké zdravotné postihnutie), ktoré je uvedené v Prílohe č. 1 zákona č. 376/2004 Z. z. Ak má osoba viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou poruchou. K nemu je možné pripočítať maximálne 10% za všetky ostatné ochorenia, avšak iba vtedy, ak ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou.
Osoba, ktorá je uznaná za invalidnú, nemusí byť uznaná aj za osobu ťažko zdravotne postihnutú a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa, pričom rozhodujú podľa dvoch rôznych zákonov.
Osobou s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť dieťa aj dospelý. Aj v tom spočíva rozdiel oproti invalidnému dôchodku - kým poberať invalidný dôchodok môže iba dospelá osoba, poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže byť aj dieťa (príspevky sa poukazujú do rúk jeho zákonného zástupcu).
Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pomocou ktorého si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy.
Výhody a úľavy pre osoby s ŤZP
Držitelia preukazu ŤZP majú nárok na rôzne výhody a zľavy:
Zľavy pri cestovaní
- Železnice Slovenskej republiky: 60 % zľava z cestovného v 2. triede, 25% v 1. triede. Na uplatnenie zľavy sa stačí preukázať pri kúpe lístku preukazom ŤZP.
- Ak je občan invalidným dôchodcom, cestuje v 2. triede zadarmo. Na uplatnenie zľavy pri cestovaní je potrebné sa preukázať vopred vystaveným preukazom. Na jeho vybavenie je potrebné pri registrácii v pokladnici predložiť: potvrdenie o poberaní dôchodkových dávok zo Sociálnej poisťovne nie staršie ako 30 dní, preukaz totožnosti a fotografiu 2×3 cm. V pokladnici bude vystavený preukaz pre poberateľa dôchodku. Pred každou cestou vlakom je potrebné si zabezpečiť cestovný lístok na 100 % zľavu z cestovného. Vo vlaku cestujúci predloží sprevádzajúcemu personálu s cestovným lístkom aj vydaný preukaz.
- Mestská hromadná doprava v niektorých mestách (napr. Bratislava, Košice) poskytuje zľavu z cestovného.
Daňové úľavy
Obec môže znížiť daň alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby na bývanie, byty a garáže vo vlastníctve občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako môžu platiť aj nižšie miestne poplatky (alebo žiadne), napr. aj nižší (alebo žiadny) napr. poplatok za psa a poplatok za odvoz komunálneho odpadu. O konkrétnej výške zliav rozhoduje obec.
Odvodové úľavy na poistnom na zdravotné poistenie
Na osobu so zdravotným postihnutím sa vzťahujú nižšie sadzby poistného na zdravotné poistenie. Od 1.1.2026 je to 5,5% pre zamestnávateľa za zamestnanca ŤZP a 2,5% pre zamestnanca ŤZP. V prechodnom období od 1.1.2024 do 31.12.2027 boli tieto odvody pre zamestnávateľa zvýšené na 5,5%. Rovnaké odvody sa vzťahujú aj na osobu uznanú za invalidnú.
Poistenec musí zdravotnej poisťovni oznámiť, že sa mu mení sadzba poistného kvôli uznaniu za ťažko zdravotne postihnutého. Tlačivo oznámenia je zverejnené na web stránke zdravotnej poisťovne.
Od januára 2026 sa mení výška mesačného poistného na zdravotné poistenie. Poistné sa vypočítava z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, t.j. z priemernej mesačnej mzdy z roku 2024, ktorá bola podľa Štatistického úradu SR vo výške 1 524,00 €.
| Poistenec | Pôvodná sadzba | Nová sadzba (od 1.1.2026) |
|---|---|---|
| Zamestnanec bez zdravotného postihnutia | 4 % | 5 % |
| Zamestnanec so zdravotným postihnutím | 2 % | 2,5 % |
| SZČO a samoplatiteľ bez zdravotného postihnutia | 15 % | 16 % |
| SZČO a samoplatiteľ so zdravotným postihnutím | 7,5 % | 8 % |
| Poistenec štátu (okrem kapitálového majetku a ostatných príjmov) bez zdravotného postihnutia | 15 % | 16 % |
Pre SZČO a samoplatiteľov na rok 2026 je minimálna výška preddavku:
- 121,92 € pre osoby bez zdravotného postihnutia
- 60,96 € pre osoby so zdravotným postihnutím
Ďalšie výhody
- Držitelia preukazu ŤZP sú oslobodení od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmeny stavieb na bývanie a od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia na zmeny dokončených stavieb.
- Držitelia preukazu ŤZP odkázaní na individuálnu prepravu sú oslobodení od úhrady za dopravu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
- Nárok na parkovací preukaz majú aj pacienti s hematoonkologickým ochorením počas akútnej liečby, udržiavacej liečby alebo pri obmedzení pohyblivosti a výkonnosti pri bežnom a ľahkom zaťažení, s kachexiou alebo s inými komplikáciami.
Peňažné príspevky na kompenzáciu a opatrovanie
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môžu požiadať o rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Tieto príspevky sa odlišujú podľa príjmu žiadateľa a jeho majetku.
Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima. Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 50 000 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej osoba s ŤZP býva.
Odkázanosť na pomoc druhej osoby
Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará, môže poberať príspevok na opatrovanie.
- Osobná asistencia: Cieľom je pomôcť osobe s ŤZP začleniť sa do aktívneho života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia.
- Opatrovanie: Úlohou opatrovateľa je pomáhať opatrovanému pri bežných denných úkonoch, ktoré si nedokáže zabezpečiť sám (napr. pri vstávaní, líhaní, obliekaní, chôdzi, hygiene, toalete, varení, upratovaní, nakupovaní).
Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje na základe schopnosti osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zvládať činnosti ako stravovanie, pitný režim, vyprázdňovanie, osobnú hygienu, kúpanie, obliekanie, zmenu polohy, sedenie, státie, pohyb po schodoch a rovine, orientáciu v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, a či je potrebné na tieto činnosti dohliadať.
Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ŤZP, ktorá potom vypláca z tohto príspevku odmenu asistentovi na základe uzatvorenej zmluvy. Príspevok na opatrovanie poberá opatrovateľ (od 1.1.2027 bude tento príspevok vyplácaný opatrovanej osobe).
Člen rodiny osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne. Opatrovateľom naopak môže byť iba rodinný príslušník osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti.
Výška opatrovateľského príspevku sa líši podľa toho, či opatrovateľ opatruje jednu alebo viacero osôb s ŤZP.
- Základná výška peňažného príspevku je od 1. 7. 2025 mesačne: 663,50 € pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP, 882,50 € pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP.
Odkázanosť na individuálnu prepravu
Ak je osoba odkázaná na individuálnu prepravu, môže požiadať o:
- Príspevok na kúpu motorového vozidla: Maximálna výška príspevku je 13 277,58 € (vozidlo s manuálnou prevodovkou) a 16 596,96 € (automatická prevodovka).
- Príspevok na úpravu motorového vozidla
- Príspevok na prepravu: Poskytuje sa, ak osoba s ŤZP nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a preprava je uskutočňovaná iným subjektom. Mesačne najviac vo výške 144,97 €.
- Príspevok na pohonné hmoty: Poskytuje sa mesačne vo výške 47,45 €.
Osoba s ŤZP je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná z dôvodu ťažkej poruchy mobility, duševnej poruchy alebo imunologického ochorenia prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy.
Odkázanosť na zdravotnícku pomôcku a zdvíhacie zariadenie
Ak je osoba s ŤZP odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý:
- Príspevok na kúpu pomôcky: Najviac 8 630,42 €.
- Príspevok na výcvik používania pomôcky
- Príspevok na úpravu pomôcky
Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňujú ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo svoju domácnosť. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou.
Osobe s ŤZP odkázanej na zdvíhacie zariadenie, môže byť poskytnutý peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia, najviac vo výške 11 617,88 €.
Úprava bytu, rodinného domu, garáže
Príspevok na úpravu bytu, rodinného domu a garáže slúži na to, aby sa tieto priestory stali bezbariérovými. Aj osoba s onkologickým ochorením môže byť odkázaná na takúto úpravu.
Pracovné voľno s náhradou mzdy pri návšteve lekára
Podľa ustanovenia § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce platí, že zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, ak potrebuje vyšetrenie alebo ošetrenie, a to v rozsahu 7 dní v kalendárnom roku.
Ak vznikne pracovný pomer počas roka, tento nárok sa kráti v závislosti od toho, aká časť roka ešte ostáva do jeho konca. V prípade, že pracovný pomer trvá už od začiatku kalendárneho roka, ale bude počas roka ukončený, nárok sa taktiež kráti pomerne.
Pri prekážke v práci, ktorá je zamestnancovi vopred známa, je zamestnanec povinný vopred požiadať o pracovné voľno. Ak nie je známa, musí zamestnávateľa upovedomiť bez zbytočného odkladu. Zároveň platí, že prekážku v práci a jej trvanie musí zamestnanec preukázať a príslušné zdravotnícke zariadenie mu má potvrdiť doklad o existencii prekážky a o jej trvaní.
Zamestnávateľ Vám má poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie/ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zamestnávateľ nemá právo svojvoľne určiť, že uzná len určitý počet hodín. Ak ste v daný deň mali podľa rozpisu dlhšiu smenu a lekár Vám vystavil celodenné potvrdenie (t. j. prekážka zasiahla celú pracovnú zmenu), potom zamestnávateľ postupuje v súlade so zákonom, ak uzná celodenné voľno.
V prípade, že zamestnanec čerpá pracovné voľno s náhradou mzdy (napr. návšteva lekára), do fondu pracovného času sa započítava toľko hodín, koľko by ste podľa rozvrhu pracovných zmien v daný deň mali odpracovať. Ak teda máte v rozvrhu na daný deň dlhšiu smenu a celý deň ste u lekára, zamestnávateľ Vám má započítať do fondu toľko hodín, koľko by ste odpracovali. Je dôležité, aby ste mali potvrdenie od lekára, že ste boli u lekára počas celej smeny.
Zákonník práce v § 141 ods. 2 písm. a) stanovuje, že zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas. Zákon neobmedzuje počet hodín alebo dní, ale vždy ide len o čas, ktorý je objektívne potrebný na vyšetrenie a cestu k lekárovi a späť. Pre každý kalendárny rok platí limit 7 dní na návštevu lekára pre seba. Na sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi je nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu najviac 7 pracovných dní v kalendárnom roku na dieťa (ustanovené v § 141 Zákonníka práce). V prípade, ak ide o zdravotne postihnutého rodinného príslušníka, môže byť poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 10 dní na rok.
Zamestnávateľ nemôže zrušiť preplácanie "paragrafu", keď je riadne potvrdený od lekára a využitý v rámci zákonom priznaných 7 dní. Takéto konanie by bolo zo strany zamestnávateľa nezákonné.
V prípade hospitalizácie dieťaťa má rodič nárok na ošetrovné (OČR) podľa zákona o nemocenskom poistení.
Pracovné voľno na návštevu lekára v zahraničí je možné uznať.
V prípade zmeny zamestnania počas roka platí, že zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Ak to Váš budúci zamestnávateľ neurčí, potom platí, že máte nárok na zákonom ustanovený maximálny počet dní (7).
V prípade sporu o dovolenku vs. PN alebo o uznanie pracovného voľna, odporúčame kontaktovať inšpektorát práce alebo Sociálnu poisťovňu.