Ochorenia detí sú bežnou súčasťou života každej rodiny. Rodičia sa často stretávajú s otázkou, kedy je ešte možné zvládnuť situáciu doma a kedy je už nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o príznakoch, ktoré by mali rodičov upozorniť a viesť k návšteve lekára, a tiež o tom, ako zlepšiť imunitu dieťaťa a predchádzať chorobám.
Frekvencia ochorení u detí
Podľa štatistík Union zdravotnej poisťovne užívalo v minulom roku antibiotiká 46 percent detí vo veku od narodenia do troch rokov. Po nástupe do predškolských zariadení toto číslo stúplo na 64 percent vo vekovej skupine 3 až 6 rokov. Lekári uvádzajú, že výskyt 6 až 8 vírusových ochorení horných dýchacích ciest s nekomplikovaným priebehom ročne u detí do päť rokov je bežný a netreba sa kvôli nim znervózňovať. Avšak, na každé dieťa sa treba pozerať individuálne.
Kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc?
Pri posudzovaní stavu imunity dieťaťa je dôležité zohľadniť závažnosť jednotlivých ochorení. Opakované, zdĺhavé zápaly ucha, prínosových dutín, priedušiek a pľúc, dlhodobá únava, nechutenstvo a celkové neprospievanie dieťaťa môžu signalizovať poruchu imunity alebo alergiu. V takomto prípade by mal ošetrujúci pediater požiadať o odborné vyšetrenie imunoalergiológa. Približne 15 percent detí nakoniec musí pre opakované infekcie navštíviť aj imunologickú ambulanciu, kde polovica z týchto malých pacientov odíde domov aj s receptom na lieky na podporu imunity.
Alarmujúce príznaky
Pre správne rozhodnutie, kedy vyhľadať lekára, je dôležité poznať alarmujúce príznaky. V Manuáloch na určenie závažnosti stavu dieťaťa podľa veku vo forme semaforu nájdete bližšie informácie o tom, ktoré príznaky sú alarmujúce a ktoré ešte znesú odklad. Medzi takéto príznaky patria:
- Výrazná bolesť hlavy
- Dehydratácia (odmietanie pitia, neschopnosť udržať tekutinu v žalúdku, málo moču, tmavý a zapáchajúci moč)
- Náhle vzniknutá výrazná bolesť bruška
- Pichavá bolesť v pravom podbrušku
- Skľučujúca bolesť bruška, ktorá sa vracia v pravidelných intervaloch
- Tvrdé bruško
- Zadržané vetry
- Chorobná prímes v stolici (napr. krv)
V každom prípade, edukácia nenahrádza lekárske vyšetrenie.
Kedy ísť na pohotovosť?
Je dôležité rozlišovať medzi ambulantnou pohotovosťou a urgentným príjmom. Ambulantné pohotovosti majú riešiť také isté zdravotné ťažkosti, aké liečia aj lekári v ambulanciách prvého kontaktu, avšak ktoré sa objavili až po bežných ordinačných hodinách. Ide teda o ťažkosti, ktoré bezprostredne neohrozujú život pacienta. Akútne závažné stavy alebo úrazy patria na urgentné príjmy, resp. do zdravotníckych zariadení, ktoré majú na ich zvládnutie aj potrebné materiálno-technické vybavenie.
Prevencia a domáca liečba
Pri prvých náznakoch ochorenia by ste mali dieťa nechať doma poriadne vyliečiť a nie poslať ho do kolektívu, kde si môže oveľa viac priťažiť a ohroziť zdravie svojich kamarátov.
Príznaky, pri ktorých by dieťa malo zostať doma:
- Kašeľ
- Výtok z nosa
- Červené oči
- Zvýšená teplota
Vedúca Odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva SR odporúča rodičom, aby dieťa nedávali do kolektívu už vtedy, keď sa u neho prejavia vyššie uvedené symptómy ochorenia. Ideálna je domáca liečba stravou, vitamínmi alebo napríklad cibuľovým čajom. Dieťa potrebuje aj dostatok oddychu a spánku.
Kedy vyhľadať lekára?
Ak sa stav dieťaťa nezlepší v priebehu dvoch dní a za použitia bežných antipyretík a antitussík, dokonca zhorší, je potrebné vyhľadať praktického lekára starostlivosti o deti a dorast.
Rozlíšenie soplíkov
Je dôležité vedieť rozpoznať kašeľ u dieťaťa, no rovnako aj soplík. Alergická sekrécia z nosa a kašeľ vykazuje typickú sezonalitu (jarné, letné, jesenné mesiace). V tomto prípade obvykle nie je prítomná zvýšená teplota a sekréty sú serózne, vodnaté a bielej farby. Dieťa nepociťuje celkový diskomfort ako pri ostatných respiračných ochoreniach.
Návrat do kolektívu
Po prekonaní ochorenia by sa mal pri kontrolnom vyšetrení vyjadriť pediater k vhodnosti času návratu dieťaťa do školy, na krúžky a ostatným bežným činnostiam. V zmysle zákona môže byť v predškolskom zariadení umiestnené dieťa, ktoré je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve, neprejavuje príznaky prenosného ochorenia a nemá nariadené karanténne opatrenie.
Rady pediatra
Podľa pediatra MUDr. je dôležité sledovať, ako dieťa reaguje na lieky. Ak má dieťa horúčku, ktorá dobre reaguje na podané lieky, je čulé a schopné prijímať stravu, nepredpokladá sa závažný stav. Spozornieť treba vtedy, ak dieťaťu aj napriek podaniu liekov horúčka neklesá, dieťa je malátne, apatické, prípadne je pri respiračnej infekcii dýchavičné - nevládze sa hrať, rozprávať, dýcha rýchlo alebo počuť abnormálne zvuky pri dýchaní.
Najčastejšie chyby rodičov pri liečbe detí
Za najvážnejšiu chybu lekári považujú nečinnosť, resp. obavu rodiča niečo spraviť alebo podať a radšej ísť ihneď lekárovi. Denne sa stretávajú s prípadmi, keď deti nedostanú bežné voľnopredajné lieky proti horúčke a bolesti. Medzi ďalšiu častú chybu patrí podanie nedostatočných dávok liekov. Dožadovanie sa antibiotickej liečby zo strany rodiča, aj keď to nie je potrebné, je takisto častý fenomén.
Prevencia chorôb u detí
Osobne považujú lekári za najvážnejšiu chybu z hľadiska prevencie odopieranie vakcinácie. Ide o najefektívnejší nástroj primárnej prevencie, teda zabránenie vzniku ochorenia u pacienta.
Úrazy a otravy
Úrazy sú, bohužiaľ, neoddeliteľnou súčasťou detského veku. Stretávajú sa s nimi celoročne, ale pomyselný vrchol výskytu je počas jarných a letných mesiacov. Medzi časté úrazy patria rôzne odreniny, tržné rany, ale aj zlomeniny, ktoré vznikajú počas športu, hry alebo iných bežných detských aktivít. Prípady, keď deti zjedia, čo by nemali, patria medzi každodennú prax. V súvislosti s väčším pohybom detí vo vonkajšom prostredí počas jarných a letných mesiacov sú častejšie prípady zjedenia rôznych častí rastlín a bobúľ, napríklad tisu, ľuľkovca alebo aj konvalinky.
V prípade podozrenia, že dieťa mohlo zjesť niečo, čo by nemalo, je kľúčové zachovať pokoj, nerobiť unáhlené rozhodnutia, ako je napríklad vyvolávanie vracania, podávanie mlieka a podobne.
Vracanie u detí
U dojčiat je regurgitácia, teda spätný pohyb tekutého obsahu, počas jedla a medzi jedlami normálna. Keď však vaše dieťa regurgituje niekoľkokrát denne, nemusí dostatočne priberať. Ak máte podozrenie, že vracia príliš často alebo má pri tom bolesti, poraďte sa s lekárom. Ďalšou vážnou príčinou vracania u dojčiat je pylorická stenóza, ktorá vedie k tzv. projektilnému vracaniu. Najčastejšie sa objaví u dojčiat mladších ako 2 mesiace a je to spôsobené zablokovaním alebo zúžením otvoru medzi žalúdkom a črevami. Ide o vážny stav, ktorý môže bez liečby viesť k ťažkej dehydratácii a strate hmotnosti. Bakteriálne infekcie sú zvyčajne závažnejšie a môžu viesť k hnačke, ktorá obsahuje krv. Okrem hnačky môžu mať deti s gastroenteritídou aj horúčku.
Ako liečiť náhle vracanie?
Dbajte na to, aby váš malý pacient pil dostatok tekutín, najmä ak má aj hnačku. Začnite mu podávať tekutiny, aj keď má nevoľnosť.
- Pre dojčatá: Mali by naďalej dostávať materské mlieko, ale vaše dieťa by malo byť kŕmené častejšie ako normálne (každú jednu až dve hodiny) a v menších dávkach (5 až 10 minút naraz). Plus pridávať približne 1 polievkovú lyžicu perorálneho rehydratačného roztoku (dostanete ho kúpiť v lekárni) každých 15-20 minút.
- Pre deti: Môžu piť neochutený slabý čierny čaj, neperlivé minerálky a každých 15 minút 1-2 polievkové lyžice rehydratačného roztoku. Starším deťom je možné podávať mrazené ľadové kocky vyrobené z týchto roztokov.
Po 8 hodinách bez vracania, postupne znovu zaraďte pevnú stravu. Pre mladšie deti začnite s nedráždivými jedlami, ako je jablkové pyré (známa “detská výživa”), roztlačené banány alebo dojčenské cereálie. Po 24 hodinách bez vracania sa vráťte k bežnej strave. Vyhýbajte sa mastným jedlám a sladeným nápojom, pretože môžu zhoršiť hnačku.
Vhodné potraviny pri vracaní a hnačke
- Banány: Nezrelé banány sú bohaté na draslík, rezistentný škrob a pektín - prebiotickú vlákninu, o ktorej je známe, že pomáha zlepšovať trávenie a pomôžu znížiť frekvenciu hnačky.
- Chia semená: Chia má veľmi vysoký obsah rozpustnej vlákniny, čo môže pomôcť minimalizovať hnačku. Rozpustná vláknina sa viaže na vodu a pomáha absorbovať prebytočnú tekutinu, čím zväčšuje objem stolice a zlepšuje jej konzistenciu.
- Ryžový odvar: 25 g umytej bielej lúpanej ryže uvaríte v litri vody do mäkka.
Výber pediatra
V pôrodnici od vás budú požadovať meno a adresu detského lekára, preto je potrebné zvážiť jeho výber v predstihu. Je to z viacerých dôvodov - v prípade pozitívneho výsledku z novorodeneckého skríningu, ktorý nestihne byť spracovaný za obdobie, kým ste v pôrodnici, prídu tieto informácie priamo vášmu lekárovi. Najčastejšie ide o test na fenylketonúriu alebo hypotyreózu (vrodené metabolické ochorenie). Práve preto je dobré si aspoň 6 týždňov pred očakávaným dátumom pôrodu vybrať pediatra pre vaše dieťatko.
S pediatrom sa stačí dohodnúť telefonicky. Pomôže vám, ak si vopred zistíte jeho referencie, ordinačné hodiny a aj to, či prvá poradňa s dieťaťom absolvujete u vás doma alebo bude nutné dostaviť sa do ambulancie. Všeobecne platí, že prepúšťaciu správu, ktorú dostanete v nemocnici, by ste mali prvý pracovný deň po prepustení domov odovzdať zvolenému lekárovi. Ak sa dohodnete na návšteve u vás doma, tak správu si prevezme v rámci nej.
Kde hľadať a ako vybrať pediatra
Možností výberu je veľa. Na internete napríklad na stránkach www.zoznamlekarov.sk, www.lekar.sk alebo pomocou Zlatých stránok. Najlepšie si však vyberiete prostredníctvom priateľov či známych, ktorí vám niekoho odporučia. Pri výbere dbajte aj na vzdialenosť. Urobte si vlastný prieskum medzi kamarátkami, zvážte vzdialenosť (predsa len, s bábätkom navštevujete lekára pomerne často, a to nielen kvôli očkovaniu, ale aj kvôli najrôznejším detským chorobám, ktorých je v batoliacom veku neúrekom). Zvážte tiež, či uprednostňujete ženu, alebo muža (niekomu na pohlaví záleží), napíšte si, čo všetko sa chcete lekára spýtať (napríklad, či je priaznivo naklonený alternatívnym metódam ako homeopatia).
Osobné stretnutie pomôže pri rozhodovaní
Určite nie je na škodu, keď pediatra osobne navštívite v ordinácii. Jeho odpovede a správanie mnohé naznačia a uľahčia vám rozhodovanie. Ak vám nie je sympatický a nepáči sa vám jeho správanie, alebo máte dokonca pocit, že mu nemôžete dôverovať, hľadajte ďalej, aj keby ste mali obísť ďalšie tri či štyri ordinácie.
Prvá návšteva pediatra po príchode z pôrodnice
S narodením dieťaťa vás čaká mnoho povinností. Jedna z prvých vecí, ktorú je potrebné urobiť po príchode z pôrodnice domov, je kontaktovať detského lekára, ku ktorému ste svoje dieťatko prihlásili ešte pred jeho narodením. Dohodnite s ním termín vstupnej prehliadky, ktorá by sa mala uskutočniť do troch dní od prepustenia z pôrodnice. Lekár vás určite objedná tak, aby ste sa v čakárni nestretli s chorými pacientami. Niektorí pediatri dokonca dochádzajú za novorodencami domov, nehanbite sa na túto možnosť spýtať.
Pri prvej návšteve pediater založí zdravotnú dokumentáciu vášho bábätka a poznamená si dôležité kontaktné údaje. Bude po vás požadovať správu z pôrodnice a bude sa zaujímať aj o rodinnú anamnézu. Pediater vaše bábätko odváži a zmeria, zistí tiež obvod jeho hlavičky a hrudníka. Tieto údaje bude naďalej sledovať aj pri ďalších preventívnych prehliadkach, pretože dávajú základné informácie o zdravotnom stave novorodenca. Posúdi tiež zrelosť dieťatka a stav jeho pokožky.
Pravidelné preventívne prehliadky
V prvom roku a pol života absolvuje vaše bábätko niekoľko preventívnych prehliadok. Spočiatku budú častejšie, ale čím bude vaše dieťa staršie, tým dlhšie budú intervaly medzi jednotlivými návštevami ordinácie. Druhá návšteva lekára by sa mala uskutočniť v dvoch týždňoch dieťaťa, ďalšia potom v šiestich týždňoch a ďalej v 3, 6, 8, 10, 12 a 18 mesiacoch veku. V druhom týždni sa bábätkám obyčajne predpisuje vitamín D, ktorý je dôležitý pre posilnenie kostí, vstrebávanie ostatných vitamínov, pre správny vývoj nervovej sústavy a imunity.
Pediater pri každej prehliadke sleduje celkový psychomotorický vývoj dieťaťa. Zaujímajú ho jeho pohybové zručnosti, pričom sa najprv zameriava na hrubú motoriku a v necelom roku venuje vyššiu pozornosť aj vývoju jemnej motoriky. Vedľa toho si zaznamenáva hmotnostné prírastky, dĺžku dieťaťa, obvod jeho hlavičky a hrudníka, ako aj uzatváranie veľkej fontanely na hlavičke. Lekár tiež pravidelne kontroluje zrak a sluch. Približne od ôsmich mesiacov sleduje i prerezávanie zúbkov a okolo jedného roka tiež vývoj reči. Nie je dôležité, aby vaše dieťa presne „zapadalo do tabuliek“, v prvom roku života môžu byť rozdiely medzi rovnako starými deťmi pomerne veľké.
Ortopedické vyšetrenie a očkovanie
Ešte než bude vášmu bábätku jeden mesiac, odošle vás detský lekár k ortopédovi. Ten vykoná sonografické vyšetrenie bedrových kĺbov a skontroluje správne postavenie bedrových kĺbov, dĺžku končatín a odpor a stabilitu bedrového kĺbu v pokoji a v pohybe. Sleduje tiež vývoj osifikačných jadierok v hlavici stehennej kosti. Druhá kontrola bedier nasleduje na konci šestonedelia. Ďalšie potom v troch a prípadne v šiestich mesiacoch veku dieťaťa.
Pediatri často plánujú spoločne s preventívnymi prehliadkami aj očkovanie. Sledujte preto očkovací kalendár a nebojte sa poradiť s lekárom, aká pre a proti jednotlivé očkovanie detí prináša.