Jozef Kroner (často nesprávne písaný aj ako Króner) sa narodil 20. marca 1924 v obci Staškov, v okrese Čadca. Jeho životná púť sa skončila 12. marca 1998 v Bratislave. Bol jedným z najvýznamnejších slovenských divadelných, rozhlasových, filmových a televíznych hercov 20. storočia, známy svojím širokým žánrovým rozpätím a nezameniteľným hereckým prejavom.
Počiatky a rodinné zázemie
Jozef Kroner sa narodil v rodine železničiara Ľudovíta Kronera a pochádzal z dvanástich detí. Jeho otec bol vášnivým ochotníckym divadelníkom a režisérom, čo výrazne ovplyvnilo aj jeho deti. Jozef, spolu so svojimi bratmi Ľudovítom a Jánom, sa tak objavovali na javisku už od útleho detstva. Rodina sa čoskoro po jeho narodení presťahovala do Považskej Bystrice. V Trenčíne Jozef vychodil meštiansku a odbornú školu kreslenia. V roku 1944 bol nasadený na nútené práce v Nemecku.
Kariérny rast: od robotníka k divadelným doskám
Po návrate z nútených prác začínal Jozef Kroner ako robotník v Trenčíne a neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Popri zamestnaní sa aktívne venoval ochotníckemu divadlu. Jeho profesionálna herecká kariéra odštartovala v Armádnom divadle v Martine, kde pôsobil v rokoch 1948 až 1956. V tomto období stvárnil množstvo postáv a jeho talent si rýchlo získal pozornosť.
V roku 1956 spolu s manželkou Teréziou Hurbanovou-Kronerovou, ktorá bola v tom čase už známou herečkou, prestúpil do Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Tu pôsobil až do roku 1984, kedy odišiel do dôchodku. Na doskách SND vytvoril nezabudnuteľné postavy, pričom za prelomovú možno považovať úlohu Dr. Galéna v Čapkovom diele Biela nemorec.
Filmová a televízna tvorba
Jozef Kroner zanechal výraznú stopu aj vo filmovom a televíznom svete. Jeho prvá výraznejšia filmová úloha prišla v roku 1958 ako Jožko Púčik v televíznej komédii Štastný zlodej. V roku 1965 prišla rola, ktorá mu priniesla svetové uznanie - Tóno Brtko vo filme Obchod na korze. Tento film získal v roku 1966 Oscara za najlepší zahraničný film, čo bolo prvým a dodnes jediným Oscarom v histórii slovenskej kinematografie. Kroner sa zúčastnil aj slávnostnej premiéry v New Yorku, kde napriek neznalosti angličtiny predniesol foneticky napísaný prejav, ktorý zožal obrovský úspech.
Medzi ďalšie významné filmové a televízne úlohy Jozefa Kronera patria:
- Kubo (1965)
- Živý bič (1966)
- Rysavá jalovica (1970)
- Pacho, hybský zbojník (1975)
- Sváko Ragan (1975)
- Tisícročná včela (1983)
- Stratená dolina (1976)
- Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag (1995)
- ...ani smrť neberie! (1995)
Jeho nezameniteľný hlas prepožičal aj mnohým animovaným postavám, ktoré sa stali súčasťou detstva viacerých generácií, vrátane postavičiek z Kresienok a Chocholúšika.
Ocenenia a uznania
Talent Jozefa Kronera bol ocenený nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V roku 1967 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul národný umelec. Na filmovom festivale v Cannes v roku 1965 získal špeciálne uznanie za herecký výkon vo filme Obchod na korze. Americká akadémia filmového umenia mu udelila prestížnu Modrú stuhu. V roku 2000, na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000, sa stal slovenským hercom 20. storočia.
V roku 2018 mu slovenský prezident Andrej Kiska udelil in memoriam Pribinov kríž I. triedy.
Literárna činnosť a záľuby
Okrem herectva sa Jozef Kroner venoval aj písaniu. Medzi jeho záľuby patrili rybolov a hubárčenie, ktoré sa odrazili aj v jeho literárnej tvorbe. Je autorom kníh:
- Herec na udici (1970)
- Herec nielen na udici (1974)
- S kamerou a s udicou (1979)
- Neobyčajný testament (1982)
- O rybke Beličke (1983)
Tieto diela, často s autobiografickým a humorným nádychom, ilustroval sám. Sám sa podieľal aj na scenároch k rozhlasovým a televíznym rozprávkam.
Osobný život a rodina
Jozef Kroner bol synom Ľudovíta Kronera, bratom herca Ľudovíta Kronera a Jána Kronera, a otcom herečky Zuzany Kronerovej. Jeho manželkou bola herečka Terézia Hurbanová-Kronerová. Bol tiež strýkom herca Jána Kronera.
Odkaz a spomienka
Jozef Kroner zomrel 12. marca 1998 v Bratislave vo veku 73 rokov. Jeho rodný dom v Staškove, typická kysucká drevenica postavená v 19. storočí, bol po rozsiahlej rekonštrukcii zrekonštruovaný a dnes slúži ako Múzeum Jozefa Kronera. Obec Staškov v spolupráci so Spolkom rodákov Jozefa Kronera a mnohými dobrovoľníkmi sa pričinila o jeho záchranu a obnovu, čím zachovala pamiatku na tohto výnimočného umelca. V roku 2024 si Matica slovenská pripomenula 100. výročie jeho narodenia.
Po jeho smrti bola založená Spoločnosť Jozefa Kronera, ktorá si kladie za cieľ pripomínať jeho herecké a ľudské posolstvo a každoročne udeľuje Ceny Jozefa Kronera.