Martin Jonáš – maliar z belasého domu

Na Bratislavskom hrade prebieha výstava obrazov s názvom Martin Jonáš - maliar z belasého domu, ktorú Slovenské národné múzeum - Historické múzeum usporiadalo k 100. výročiu narodenia významného kovačického umelca. Otvorená bola v deň Jonášových narodenín 9. mája a potrvá do konca októbra. Vystavené sú maliarove diela zo súkromnej kolekcie slovenského publicistu a zberateľa Ivana Melicherčíka, dobrého znalca kovačického insitného umenia.

Výstavu na Bratislavskom hrade si počas júna prišla pozrieť aj kovačická delegácia, v čele ktorej bol Adam Jonáš, predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica. Okrem neho v delegácii boli členovia Organizačného výboru osláv 100. výročia narodenia Martina Jonáša. „Pozreli sme si výnimočnú výstavu Jonášových diel na druhom poschodí Bratislavského hradu. Pri tej príležitosti sme sa stretli s Ivanom Melicherčíkom a udelili sme mu Plaketu Obce Kovačica za zásluhy v prezentácii kovačickej kultúry v zahraničí,“ uviedol Adam Jonáš.

Martin Jonáš: Maliar svetového formátu

Martin Jonáš je meno, ktoré možno nájsť v encyklopédiách medzi velikánmi svetového naivného umenia. Spomedzi chýrnej družiny slovenských sedliakov maliarov z dediny Kovačica vo Vojvodine totiž vytŕčal - motívmi, kresliarskou a maliarskou technikou, ale i tým, akým bol človekom.

„Pamätám si ho ako vizionára, medzinárodnú autoritu, filozofa, zberateľa, básnika a, samozrejme, starostlivého hospodára svojich polí a dvora. Právom patrí k apoštolom naivného maliarstva, k rešpektovaným ikonám tohto inštinktívneho a skromného umenia,“ pripomenul počas nedávnej vernisáže, ktorá sa na Bratislavskom hrade konala presne v deň 100. výročia nedožitých umelcových narodenín, obdivovateľ Jonášovho kumštu, publicista a doyen slovenských zberateľov umenia Ivan Melicherčík.

Podľa Melicherčíka bol tento muž stelesnením toho pravého, rýdzeho umenia čistého srdca. „Nemá nič s komerciou, dekoráciou, plagiátorstvom, gýčom a nadprodukciou, ktorá sa dnes valí spod rúk samozvaných insitných maliarov z Kovačice. Česť výnimkám, ale väčšinou ide o paródiu, nevkusný druh suveníru, ktorý slávu a medzinárodný rešpekt pôvodných slovenských umelcov z Kovačice, akými boli Jonáš, Kňazovic, Chalupová, Sokol, Paluška, bratia Veňarskí, Garaj či Bíreš, iba poškodzuje,“ upozorňuje zberateľ.

Človek ako hlavný motív

Ivan Melicherčík napísal o Jonášovi tri knihy, množstvo novinových článkov, usporiadal mu viacero výstav. Aj tú aktuálnu, ktorá potrvá až do 29. októbra. Tvorí ju 43 obrazov z jeho zbierky a návštevníci môžu obdivovať diela ako „Svoje nedám“, „Modlitba“, „Požiar“, „Kovačický trón“, „Zápas“, „Rodinný obed“, „Strapatý kôň“, „Žeriavy“, „Zobnite si húsence“ a mnoho iných. Je medzi nimi aj obraz „Strážca poľa“, ktorý Galéria insitného umenia v Kovačici používa ako jeden zo svojich symbolov. Vznik diela inšpiroval práve Melicherčík počas jednej z mnohých návštev u legendárneho maliara.

Zberateľ hovorí, že Jonáš bol aj zanietený rozprávač. Počas stretnutí s ním si nikdy nebol istý, či viac rozpráva umelec alebo jeho obrazy rozvešané naokolo. Tak či onak, výnimočnosť Jonášových obrazov výstižne zhrnul takto: „Sú to výtvarné modlitby, príbehy v rámoch. Meditácie o pôde, rodine, maštali, dedine, úrode, neúrode, zdraví, chorobách... Je to rozjímanie o živote a práci jednoduchých ľudí, ktorých zvyky miznú v múzeách, v spomienkach, v nenávratne.“

Dodáva, že Jonáš sa zaujímal predovšetkým o človeka. Kvôli koscovi maľoval pole, kvôli kopáčovi nivu, kvôli starcovi murovanú pec, kvôli sedliakovi roztopašného koňa... „Hľadám vo svojich obrazoch hĺbku, nie povrch. Duša motívu je pre mňa rozhodujúca!“ vyznal sa v jednej z Melicherčíkových kníh samotný Jonáš.

Významný maliar a je to Slovák

Vernisáž mimoriadnej výstavy si nenechali ujsť ani návštevníci spoza hraníc.

„Je to vzácnosť. Rovnako každý jeden Jonášov obraz. Ani na aukciách ich veľmi nevidno. Možno je to tým, že ľuďom tak prirástli k srdcu, že sa ich nechcú vzdať,“ uvažuje zberateľ František Zboray. Hoci pochádza z Lučenca, roky žije vo Viedni. Spomína, že prvé obrazy im Jonáš priniesol osobne až domov v kufri. „Prišiel nám oplatiť našu návštevu. V Kovačici sme boli predtým s otcom ako deti s divadelníkmi. Miestni si náš súbor rozdelili po domoch a ja s bratom sme spali práve u neho. Tie obrazy dodnes visia u mojej 93-ročnej mamy.“

Svetové úspechy a známi zberatelia

Martin Jonáš sa zapísal do histórie svetového insitného umenia. Jeho diela sú zastúpené v galériách, múzeách a súkromných zbierkach po celom svete. Medzi jeho obdivovateľov patrili aj známe osobnosti ako francúzsky herec Alain Delon a herečka Ursula Andress, ktorá sa preslávila ako bondgirl.

Ursula Andress dokonca vlastnila niekoľko Jonášových obrazov, ktoré zdobili jej sídla v Taliansku. Martin Jonáš ju dokonca v roku 1975 navštívil vo jej vile a fotografoval ju. Jedným z nezabudnuteľných momentov bola fotografia herečky, ako vychádza z morských vĺn v bielych bikinách s loveckým nožom v ruke.

Zberateľstvo a umenie Ivana Melicherčíka

Ivan Melicherčík je nielen znalcom kovačického insitného umenia, ale aj vášnivým zberateľom a publicistom. Napísal o Martinovi Jonášovi tri knihy a usporiadal mu množstvo výstav. Jeho vlastná zbierka diel Martina Jonáša tvorí základ aktuálnej výstavy na Bratislavskom hrade.

Melicherčík sa intenzívne venuje zberateľstvu už vyše troch desaťročí. Absolvoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pôsobil ako zahraničný spravodajca ČTK v Belehrade a vo Viedni. Svoje zbierky moderného slovenského maliarstva a sochárstva, naivného umenia a afrického kmeňového umenia predstavil na početných výstavách. Za svoje aktivity získal Cenu Martina Benku a Cenu Kovačice.

Filozofia zberateľa

Podľa Melicherčíka je zberateľstvo vášňou, ktorá presahuje finančnú investíciu. „Zberateľ má vášeň obklopovať sa krásou, investor myslí na budúce zhodnotenie obrazu a na to, že mu na stenách visia šeky,“ vysvetľuje. Pre zberateľa je každý obraz osobným príbehom, súčasťou jeho života a vizitkou jeho vkusu.

„Zberateľstvo je adrenalínová kategória. Je zároveň ťažkou diagnózou, ja jej vravím delirium collectoris,“ hovorí Melicherčík. Opisuje ho ako chorobopis narkomana, zaslepenca, šialenca, exhibicionistu, lovca. Napriek tomu tvrdí, že radosť z toho, že okolo vás pribúdajú krásne veci, by mala prehlušiť všetky negatíva.

Kovačica: Od rýdzosti ku komercii?

Ivan Melicherčík si pamätá Kovačicu z čias jej „zlatého obdobia“, keď tvorba umelcov stála na rýdzosti „nedeľného“ umenia. Štetec im viedol vrodený inštinkt, nie vidina finančného zisku. Dnes však poukazuje na to, že komercia charakterizuje diela väčšiny predstaviteľov druhej a tretej generácie maliarov, ktorí sa tu rátajú na desiatky.

„Nad ich výtvormi už visí tieň gýču a plagiátu. S pravým insitným umením - česť výnimkám - to už nemá nič do činenia,“ konštatuje Melicherčík. Upozorňuje, že táto komercializácia poškodzuje slávu a medzinárodný rešpekt pôvodných slovenských umelcov z Kovačice.

Africké umenie a jeho zberateľ

Okrem slovenského naivného umenia sa Ivan Melicherčík venuje aj africkému kmeňovému umeniu. Jeho zbierka obsahuje okolo 350 artefaktov a navštívil desať afrických krajín. Africké umenie ho opantalo svojou záhadnosťou, bizarnosťou a jednoduchosťou.

„Kmeňové umenie - jeho záhadnosť, bizarnosť a jednoduchosť - ma opantalo natoľko, že sa z toho stala akási droga,“ priznáva. Pri stavbe zbierky bol pre neho rozhodujúci výraz masky či sochy, pozoruhodnosť tvaru a sila akéhosi vnútorného signálu.

Melicherčík vydal aj knihu „Tvar ducha“, ktorá sa venuje africkému kmeňovému umeniu. Kniha obsahuje reprodukcie masiek, sôch a predmetov úžitkového charakteru, ako aj eseje, rozhovory a dokumentárne fotografie z jeho ciest po Afrike.

Uchovanie zbierky

Ivan Melicherčík už dlhé roky hľadá partnera, s ktorým by mohol otvoriť múzeum afrického umenia. Svojej zbierke, ktorú Česi pokladajú za medzinárodne významnú, by rád daroval, ak by sa našli adekvátne priestory na jej trvalú expozíciu.

„Roky planých prísľubov ma utvrdili v tom, že Slovensko si ju vlastne ani nezaslúži. Ostatne jeho hold veľkému africkému umeniu je nulový a v tomto zmysle je to aj vizitka našej kultúrnej periférie či provinčnosti,“ uvádza Melicherčík. Uvažuje však, že zbierku ešte tento rok venujem do zahraničia.

tags: #ivan #melichercik #narodenie