Diskusia o interrupciách často zahŕňa argumenty týkajúce sa svedomia, náboženského presvedčenia a morálky. V prvom rade je však potrebné poznamenať, že ide o právnu otázku, ktorá hľadá kompromis medzi ústavným právom ženy na súkromie, rodinný život a telesnú integritu a právom plodu na život.
Právne a etické aspekty interrupcie
„Každý vrátane tehotnej ženy má právo rozhodovať o svojom súkromnom živote a chrániť realizáciu vlastnej predstavy o ňom pred neoprávneným zasahovaním“, ako sa uvádza v náleze Ústavného súdu. Práve preto, že je téma taká zložitá a citlivá, že sa nedá hovoriť o právach plodu oddelene od práva ženy a naopak, dospela civilizovaná spoločnosť ku konsenzu rešpektovať do konca prvého trimestra právo ženy na jej telesnú integritu a umožniť jej slobodne sa rozhodnúť.
Celkový trend vo svete smeruje v tomto duchu k liberalizácii interrupcií, čoho príkladom je aj súčasná diskusia v Írsku. Súčasný slovenský zákon patrí k štandardným normám a je v súlade s dokumentami OSN, filozofiou EÚ, princípom subsidiarity a s faktom, že náš štát nie je podľa ústavy viazaný na žiadnu náboženskú ideológiu.
Rovnosť žien a mužov a telesná integrita
Takáto právna úprava prispieva aj k rovnosti žien a mužov. Ak by zákon nútil ženu pokračovať v nechcenom tehotenstve, nútil by ju obetovať jej telesnú integritu, zdravie a život s cieľom poskytnúť život zachraňujúcu pomoc, akú nevyžaduje od iných (mužov) ani v prípade už narodenej ľudskej bytosti.
Spoločnosť síce môže očakávať od človeka pozorujúceho topiace sa dieťa, aby volal o pomoc, ale nepožaduje od neho - ani od matky - skočiť do vody a riskovať vlastný život alebo zdravie na jeho záchranu. Rodičia môžu darovať orgány na záchranu života svojho dieťaťa, ale žiadny zákon ich k tomu nenúti.
Navyše, rozhodnutie priviesť dieťa na svet je také závažné, že sa dá považovať za otázku slobody a svedomia. Ako sa vyjadril Ústavný súd SR vo svojom náleze PL. ÚS 12/01-297, „Treba mať na zreteli, že ak by žena v žiadnom štádiu tehotenstva nemohla sama rozhodnúť o tom, či vynosí plod alebo si nechá umelo prerušiť tehotenstvo, tak by to znamenalo povinnosť vynosiť plod, ktorá nemá oporu v ústave, a zároveň by to zasiahlo do podstaty jej práva na súkromie, ako aj jej osobnej slobody.“
Medzinárodné právne rámce a interpretácie
Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých rozhodnutiach jasne stanovuje, že plod nie je osobou oprávnenou na právo na život. Priznanie rovnakých práv plodu ako osobám by totiž neodôvodnene obmedzilo práva žien ako osôb už narodených. V prípade Paton v. Spojené kráľovstvo (1980) sa manžel pokúsil zamedziť svojej tehotnej manželke prístup k interrupcii, tvrdiac, že ukončenie tehotenstva by porušilo právo plodu podľa článku „každý má právo na život“. Komisia rozhodla, že slovo „každý“ v dohovore nezahŕňa plody, pretože „život plodu je úzko prepojený so životom tehotnej ženy a nemôže byť posudzovaný v izolácii od neho“.
Všeobecná deklarácia ľudských práv sa začína základným vyhlásením: „Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovnoprávne v dôstojnosti a právach.“ Slová „sa rodia“ boli v tomto článku použité úmyselne, aby odkazovali na všetky osoby narodené živé a tým sa predišlo dezinterpretácii „práva na život“ v duchu, ako to prezentujú odporcovia interrupcií.
O diskriminácii plodu sa hovoriť nedá, pretože tá sa týka porovnateľných prípadov. Nadobúdanie práv je vecou vývoja a nikomu nenapadne tvrdiť, že 17-roční sú diskriminovaní, pretože nemôžu voliť alebo šoférovať auto. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Ak by sme aj embryu alebo plodu v skorom štádiu vývoja prisúdili právo na život, nie je schopné ho samostatne využiť. Potrebuje telo matky.
Biologické a medicínske aspekty
Interrupcia (UPT) je umelé prerušenie tehotenstva. Tento termín sa dnes odporúča nahradiť umelým ukončením tehotenstva, pretože „prerušenie“ je termín nesprávny. Prerušiť možno niečo, v čom sa dá opätovne pokračovať (napr. jazdu autom, telefonát, varenie). V tehotenstve po „prerušení“ nie je možné pokračovať, pretože jedinečný ľudský život sa nezvratne ukončí.
Z biologického hľadiska sa uznáva, že ľudský život začína už pred narodením, ale nie vo všetkých krajinách sa tento fakt stretáva s právnickou podporou. Väčšina vedcov sa prikláňa k názoru, že ľudský život vzniká hneď po splynutí mužskej a ženskej pohlavnej bunky, a preto si z hľadiska medzinárodného práva zasluhuje mimoriadnu ochranu.
Vývoj ľudského života od počatia
Ľudský život sa začína počatím, momentom, kedy sa spojí mužská a ženská pohlavná bunka pri oplodnení (vzniká zygota). Je to jeden z najväčších zázrakov na zemi, ktorý v nás vzbudzuje obdiv. Človek sa nevyvíja zo žaby, ale už prvá bunka (oplodnené vajíčko) je nositeľom kompletnej ľudskej genetickej výbavy. V tomto momente je rozhodnuté o pohlaví dieťaťa, o krvnej skupine, farbe očí a vlasov. Podľa výšky rodičov vieme pomerne presne vypočítať aj výšku, ktorú dieťa dosiahne v dospelosti.
Vznik ľudského života a jeho vývoj v tele matky sú stále jedným z veľkých tajomstiev, ktoré intenzívne skúmajú embryológovia, genetici a ďalší odborníci už roky. Je fascinujúce, že v priebehu deviatich mesiacov sa v skrytosti vyformuje človek. Z jedinej bunky vznikne organizmus skladajúci sa zo šesťtisíc miliárd buniek! Je skutočne geniálna presnosť koordinácie všetkých dejov. Ako „vedia“ bunky, že práve ony majú sformovať srdce? Ako „vedia“ pľúca, kedy majú prestať rásť?
Bez vonkajšieho zásahu iného človeka sa formuje nový ľudský život. Ženská pohlavná bunka je najväčšia bunka ľudského organizmu vôbec. Meria asi 150 µm, je dominantná. Mužská pohlavná bunka je v porovnaní s ňou veľmi malá. Vajíčko je preto také veľké, lebo obsahuje výživné látky, z ktorých po oplodnení čerpá. Mužská pohlavná bunka nesie 50 % genetického materiálu, a preto sú si s vajíčkom rovnocenné.
Oplodnenie prebieha zvyčajne vo vajíčkovode. Prvé delenie bunky prebehne počas niekoľkých hodín. Tri dni po oplodnení má charakter moruly a dostáva sa do maternice. Tu sa delením a diferencovaním buniek formuje tzv. blastocysta, ktorá sa sedem dní po oplodnení zavŕta do pripravenej maternice bohatej na výživné látky. Časom sa vytvára placenta, ktorá zaisťuje výživu plodu. V placente sa dostáva do tesného kontaktu krv matky a plodu. Táto dotyková plocha má veľkosť asi 10 m². Je dôležité, že krv matky a plodu sa nemieša, sú veľmi prísne oddelené. Dieťa má vlastný krvný obeh, vlastnú krvnú skupinu!
Prvé tri mesiace vnútromaternicového života je ľudský jedinec pomenovaný embryo, 4.-9. mesiac sa označuje ako plod. Bez ohľadu na pomenovanie, ide o ľudskú bytosť. Počas gravidity pôvodná zygota zväčší svoj rozmer 2 500-krát. Tvorba krvi a jej buniek sa dokázala už u 14-dňového embrya, kedy sa zakladajú prvé bunky budúceho srdca. V čase, keď si žena ešte nemusí uvedomovať tehotenstvo, v cievach plodu už cirkuluje krv!
Hoci plod má vo veku 24 dní veľkosť len 3 mm, je to ľudský život! Rozdiel medzi „klbkom“ buniek a dieťaťom robí živé srdce. V 6. týždni sa formujú oči a uši, mozog a miecha sú takmer hotové. Embryo je dlhé asi 1,3 cm! V 8. týždni sa už dajú rozpoznať prsty na končatinách, ktorými mierne pohybuje. Plod má 4 cm, intenzívne rastie. Na konci 10. týždňa meria 5,5 cm. V 11. týždni je už úplne sformovaná tvár a vyvíjajú sa očné viečka. 12. týždeň má plod vyvinuté takmer všetky vnútorné orgány, ktoré však nemôžu fungovať nezávisle od matky. Plod v 12. týždni meria 9 - 10 cm. Na fotografii sa jednoznačne nedá poprieť, že sa jedná o človeka.
Duchovný a morálny rozmer interrupcie
Z náboženského hľadiska je život posvätný a pochádza od Boha. Ján Pavol II. v Evangelium vitae píše, že matka umelý potrat prežíva často dramaticky a bolestne, lebo rozhodnutie zbaviť sa počatého plodu nepochádza vždy z čisto egoistických dôvodov a z pohodlnosti, ale má za cieľ chrániť isté dôležité dobrá, ako je vlastné zdravie alebo dôstojná životná úroveň ostatných členov rodiny.
Ak sme podstúpili potrat alebo sme sa na jeho vykonaní nejako podieľali a teraz máme výčitky svedomia, nezúfajme, pretože Božie milosrdenstvo je nekonečné a dokáže odpustiť všetko, aj tento ťažký hriech, ak ho my ľutujeme a kajáme sa.
Biblický pohľad na život
Biblia objasňuje, že pre Jehovu Boha je nenarodené dieťa vyvíjajúce sa v maternici oveľa viac než iba zárodočné tkanivo. Boh inšpiroval kráľa Dávida, aby napísal: „Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti.“ (Žalm 139:16) A tak Stvoriteľ považuje aj zárodok za samostatnú osobu, za živého človeka.
Preto vyhlásil, že keď človek ublíži nenarodenému dieťaťu, bude volaný na zodpovednosť. (2. Mojžišova 21:22, 23) Z hľadiska Boha je zabitie nenarodeného dieťaťa odňatím ľudského života.
Boh povedal: Nezabiješ! (Biblia, 2. Mojžišova 20:13) On dal ochranu na ľudský život. Interrupcia je kvalifikovaná vražda, pretože ju robí kvalifikovaný personál na vopred premyslenú objednávku za peniaze.
Základnou otázkou nie je legalizácia, ale prístup k interrupcii, spôsob myslenia ľudí, ktorý je nutné zmeniť. Právna legislatíva v tejto oblasti je nedostatočná. Odráža morálny stav súčasnej spoločnosti, je len výsledkom tlaku bežnej populácie. Zákony sú konečným produktom ponuky našej vlády s cieľom uspokojiť väčšinu ľudí. Zákony a právo nerozlišujú, čo je dobré (mravné) a zlé, ale čo je dovolené a zakázané.
Základným deficitom v našej kultúre je neznalosť Božieho slova. Boží zákon sa odlišuje od ľudského, dáva pravý návod na úspešný život. Biblia jasne hovorí, čo je dobré a čo zlé, preto sa stáva nepopulárnou knihou, a sú snahy vytlačiť ju zo školstva, zdravotníctva, armády, z právnych poriadkov a súdnych siení. Neznalosť Božieho slova udržiava ľudí v nevedomosti a v nesprávnom konaní.
V našej krajine chýba skutočná úcta k životu. Keď sa „stratilo“ Desatoro medzi mládežou, v ďalších generáciách sa stratila aj úcta k Bohu, ktorý dáva život.
Evolučná teória v rámci materializmu priniesla myšlienku, že hmota je nositeľom života, a človek je len hmota. Podľa tejto teórie keď zanikne hmota, zanikne i ľudský život. Aj človek pred narodením bol degradovaný len na zhluk buniek, hmotu, ktorá sa musí v človeka ešte len vyvinúť.
Srdce dieťaťa začína biť už koncom 3. týždňa tehotnosti! Kardiovaskulárny systém začína fungovať už vo včasnom embryonálnom štádiu a závisí od neho život. Budúce srdce sa rytmicky kontrahuje už v 3. týždni, kedy funguje aj cievny systém!
Otázka interrupcie nie je len záležitosťou biomedicínskej etiky. Postoj k interrupcii je odrazom postoja k samotnému životu. Morálka bez Boha nie je morálkou, kresťanstvo bez morálky nie je kresťanstvom.
„Kto vyleje krv človeka, toho krv bude vyliata človekom, lebo na obraz Boží učinil Boh človeka.“ (1. Mojžišova 9:6) Odpoveď na vyliatie ľudskej krvi je zlorečenie (kliatba), Boží hnev, neúspech v živote. Súčasťou kliatby je choroba a chudoba.
Biblia hovorí, že Boh nenávidí ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv, je to ohavnosťou jeho duši. (Príslovia 6:16-17) Kliatba, klamstvo, vražda, zlodejstvo a cudzoložstvo sa rozmohli a krv stíha krv. (Ozeáš 4:2)
Zákon krvi je nemenný duchovný zákon. Platí aj v súčasnom novozmluvnom čase, pretože je večný. Ak človek vyleje krv iného (UPT), je vinný krvi. Stal sa vrahom a jeho krv by mala byť vyliata.
Odpustenie = Sloboda | Čo hovorí Biblia o odpustení
Možnosti pomoci a podpory
Je dôležité pomáhať ženám, ktoré sa ocitli v ťažkej situácii v dôsledku neplánovaného tehotenstva. Ponúknuť im psychologickú, sociálnu a finančnú pomoc, aby sa mohli rozhodnúť pre život. Možnosti ako duchovná adopcia nenarodeného dieťaťa (9 mesiacov), ako možnosť nápravy a pokánia.
Ak niektorá žena v minulosti zhrešila a ukončila nenarodený život, nemusí usúdiť, že je všetko stratené. Môže si byť istá, že Jehova podporí kajúcnych hriešnikov a „odpustí vo veľkej miere“.
Je nejaké východisko? Je len jedna možnosť a tou je odpustenie. Je len jedna cesta a tou je Ježiš Kristus. On má právo odpúšťať hriechy. Toto je realita! Boh dokáže odpustiť aj interrupciu. On vie zbaviť ženu pocitu viny a obnoviť jej život. Následne je však potrebné radikálne zmeniť životný štýl, žiť podľa Biblie a viac tento skutok nerobiť.
Skutočné pokánie je zmena mysle a podriadenie praktického života Bohu. Hriechy vyznávame priamo Bohu, On nás počuje a odpúšťa nám. Odpustenie prijímame vierou. Na toto nie je potrebná špeciálna budova (kostol), ani ľudia v špeciálnom rúchu. Jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi je Ježiš Kristus, preto ťa Boh počuje aj v obývačke. V Ňom je nový začiatok.
Boh nevyhodí nikoho, kto k nemu v skutočnom pokání príde. Ježiš Kristus za nás vylial svoju nevinnú krv, preto len On môže odpustiť vyliatie krvi bezbranného dieťaťa. Ak potrat nie je odpustený, tento skutok priťahuje Boží hnev, pretože vyliata krv volá po odplate.
Keď sa „stratilo“ Desatoro medzi mládežou, v ďalších generáciách sa stratila aj úcta k Bohu, ktorý dáva život.
Interrupcia znamená potrat alebo umelé prerušenie tehotenstva. Je to hlboký zásah do slobody vyvíjajúceho sa života s deštruktívnym celospoločenským dosahom. Je potrebné uvedomiť si, že aj v takejto zložitej situácii sa dá strach a duševný nátlak prekonať úprimným odhodlaním prijať dieťa s láskou, napriek všetkým predpokladaným ťažkostiam.
Veď čo je to váha ťažkostí a starostí pri výchove dieťaťa, túžiaceho po živote, v porovnaní s mučivými výčitkami svedomia za nesprávne rozhodnutie, prinášajúce smrť? Pri úprimnom postoji prijať dieťa s láskou bude každej žene poskytnutá často nepredvídaná pomoc, pritiahnutá k nej jej vnútorným presvedčením o tom, že sa rozhodla správne, aj napriek počiatočným obavám.
Prerušenie vyvíjajúceho sa ľudského života je dokonaným prestúpením prikázania „Nezabiješ!“, a to bez ohľadu na to, či plod v tele matky už za „hotového človeka“ považovaný je, alebo nie je. Keď sa život už začal vyvíjať, má právo na svoju existenciu a ochranu tak, ako ho máme my. Z tohto dôvodu na tom už nemôže nič zmeniť ani rozhodnutie matky, ani rozhodnutie otca.
Častým „ospravedlnením“ prerušenia tehotenstva býva skutočnosť, že žena bola k intímnemu životu partnerom alebo cudzím mužom prinútená. To sa považuje za legitímny dôvod na interrupciu, pretože žena sa pre život dieťaťa sama slobodne nerozhodla. Položme si však otázku: Nedochádza k takýmto udalostiam práve vtedy, keď samotná žena dáva k nedôstojnému zaobchádzaniu so sebou podnet ako prvá?
Iným, všeobecne rozšíreným, dôvodom pre interrupciu je očakávané narodenie nejakým spôsobom postihnutého dieťaťa. Ak niekto trpí, má to byť pre nás výzvou k pomoci, nie k odsúdeniu!
Lekári, ktorí nepoznajú hodnotu ľudského života verejne hovoria len o prípadných telesných problémoch, ktoré sú s interrupciou spojené. Buď na okamih úprimná a zamysli sa, matka! V dôvere zostupovalo v záchvevoch vesmírnych tónov pod Tvoje srdce dieťa. Viera, nádej a túžba po živote hnali ho dlhou cestou Stvorením až ku Tebe.
Nájdi v sebe hĺbku tohto svojho previnenia, matka, pretože Tvoje dieťa na to snáď ešte dnes, na opustenej stanici svojho života, s nádejou čaká. Len neklesaj na mysli!
Otázka interrupcie je komplexná a dotýka sa nielen medicínskych a právnych aspektov, ale aj hlbokých etických a duchovných dilem. Prečo je táto téma stále taká živá a prečo na ňu neexistuje jednoznačná odpoveď? Odpoveď spočíva v tom, že ľudské rozhodovanie nie je založené len na racionálnych argumentoch, ale aj na emóciách, osobných skúsenostiach a duchovnom presvedčení.
Pri úvahách o interrupcii často prevláda emocionálny pohľad, najmä u žien, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii v dôsledku neplánovaného tehotenstva. Je jednoduchšie vcítiť sa do ich vnútorného sveta plného obáv a neistoty, ako do sveta nenarodeného dieťaťa, ktoré nevie vyjadriť svoje pocity. Zástancovia potratov argumentujú, že "plod" nič necíti, nič nevie, na rozdiel od ženy, ktorá trpí nechceným tehotenstvom.
Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ vo svojej homílii poukazuje na to, že zástancovia potratov sa vyhýbajú vizualizácii potratu a vývojových štádií dieťaťa, pretože vizuálne podnety vyvolávajú silné emócie a sťažujú racionálne zdôvodnenie potratu.
Je neoddiskutovateľné, že ľudský život začína oplodnením a bez kvalitatívnych skokov sa vyvíja až do smrti. Tento fakt je uznávaný aj v európskej legislatíve.
Z racionálneho hľadiska je ťažké poprieť, že nenarodené dieťa má právo na život. Zákaz zabíjania je jedným z najzákladnejších práv, ktoré sú nadradené všetkým ostatným ľudským právam. Ak by potraty boli morálne prijateľné preto, že ľudské embryá a plody postrádajú schopnosť typicky ľudských mentálnych funkcií, boli by sme logicky zaviazaní k názoru, že môžeme rovnako zaobchádzať aj s novorodencami.
Právo ženy na svoje telo končí okamihom počatia nového života. Žena má právo sa rozhodnúť nepočať dieťa, ale ak už došlo k počatiu, nemá právo tento nový ľudský život zabiť, pretože to nie je jej orgán alebo prívesok.
tags: #interrupcia #a #duchovny #rozmer