ADHD a vplyv stravy na jeho prejavy

Čo je ADHD?

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je jednou z najčastejších neurovývinových porúch detstva. Prejavuje sa pretrvávajúcou nepozornosťou, hyperaktivitou alebo impulzivitou, ktoré sú neprimerané veku a situácii. Tieto ťažkosti môžu byť prítomné vo viacerých prostrediach a zhoršovať každodenné fungovanie. ADHD je klasifikované ako porucha pozornosti, ktorá je podľa výskumu skôr genetická, ale nemožno vylúčiť ani iné spúšťače. Ide o poruchu s biologickým základom a špecifickými diagnostickými kritériami. Diagnózu stanovuje psychiater alebo klinický psychológ po komplexnom vyšetrení a zbere údajov.

ADHD vzniká vo veľkej miere na vrodenom podklade. Nie je dôvodom na obviňovanie sa. Výchova dieťaťa s ADHD býva zložitejšia ako u iných detí. Rodičia sa cítia často bezmocní, nahnevaní a vyčerpaní. Porucha je liečiteľná, najvýraznejšie úspechy sa dosahujú použitím liekov, úpravou denného režimu dieťaťa a zapojením rodičov do liečby. Aj keď získate pre svoje dieťa odbornú pomoc, vaša úloha v liečbe ADHD je nezastupiteľná. Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu.

ADHD je skratkou z anglického pomenovania poruchy pozornosti kombinovanej s hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Vyskytuje sa približne u 7 % školákov medzi 6. - 9. rokom, častejšie u chlapcov. Predpokladá sa, že až 80 %-tný podiel na vzniku ADHD má genetická predispozícia. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) je zaradená do kategórie diagnóz F90-F98, čo sú poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania. Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov.

Prejavy ADHD

ADHD sa prejavuje tromi hlavnými symptómami: nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzivitou. Tieto príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup.

Prejavy nepozornosti u detí:

• Dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach.
• Ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia.
• Často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce.
• Často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.).
• Požiadavky okolia prepočuť, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti.
• Často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie.
• Dieťa často nedokončí začaté činnosti alebo ich často mení, nevie sa na činnosti dôkladne zamerať.

Prejavy hyperaktivity u detí:

• Dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť).
• Býva nekľudné, niekedy aj v spánku.
• Vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť.
• Často je nadmerne hlučné.
• Dieťa je stále v pohybe, či sa myká.
• Hyperaktivita je u dieťaťa s ADHD často extrémna a neustála, dokonca aj v situáciách, kde je potrebné zachovať pokoj.

Prejavy impulzivity u detí:

• Dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania.
• Nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby.
• Veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku.
• V škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní.
• Všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu.
• Dieťa rýchlo rozhoduje bez premýšľania.
• Dieťa môže zažiť ťažkosti s prechodom medzi aktivitami, čo sa prejavuje buď ako náhle uviaznutie (hyperfokus) v jednej činnosti, alebo ako rýchla strata záujmu, ktorá komplikuje prechod na ďalšiu úlohu.

ADHD sa u detí typicky začína prejavovať už pred dosiahnutím 7. roku života. Ich výchova sa oproti deťom bez tejto poruchy mierne líši. Prejavy ADHD detí a dospelých sú mierne odlišné. Dieťa napríklad nevydrží sedieť na jednom mieste, je nedočkavé, skáče do reči a neprestajne sa hýbe.

Vplyv stravy na ADHD

Hoci strava nie je priamou príčinou ADHD, výskumy naznačujú, že môže výrazne ovplyvniť prejavy tejto poruchy. Správne zvolená strava môže symptómy ADHD zmierniť, zatiaľ čo nevhodná strava ich môže zhoršiť.

Potraviny, ktorým sa treba vyhýbať:

• Rafinované sacharidy a cukor: Nadbytok jednoduchých cukrov (sladkosti, sladené nápoje) môže viesť ku krátkodobým výkyvom energie, podráždenosti a problémom so sústredením. Cukor spôsobuje neurochemické zmeny mozgu, uvoľňuje dopamín a endogénne opioidy, ďalej neurálnu adaptáciu - zmeny na receptoroch pre dopamín a opioidy. Cukor teda spôsobuje závislosť a podporuje hyperaktívne správanie. Obmedzenie príjmu bieleho cukru je zdravou voľbou pre každého.
• Umelý farbivá a prídavné látky: Syntetické potravinové farbivá a konzervačné látky môžu zhoršiť hyperaktivitu u detí, najmä tých, ktoré už majú predispozíciu. Farbivá ako tartrazín (E102), sorban draselný (E202) či benzoan sodný (E211) sú obzvlášť problematické.
• Fosfáty: Nachádzajú sa v mnohých priemyselne spracovaných potravinách, ako sú kypriace látky, difosfáty, trifosfáty a polyfosfáty.
• Mlieko: Niektorí odborníci tvrdia, že konzumácia mlieka sa tiež podieľa na agresivite a nedostatku pozornosti.
• Lepok: Ak je črevo priepustné následkom bakteriálnej a enzýmovej nerovnováhy, lepkové bielkoviny môžu prechádzať stenou čreva a zároveň sa viazať na opioidové receptory v mozgu, čo často spôsobuje zmeny nálad k horšiemu.
• Sladkosti a sladké bublinkové nápoje: Obsahujú veľké množstvo cukru, umelé farbivá a konzervanty, ktoré môžu zhoršovať priebeh ADHD.
• Priemyselne spracované potraviny: Plné umelých prísad a konzervantov, môžu taktiež prispieť k zhoršeniu symptómov ADHD.
• Dusičnany a dusitany: Môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy ako aj schopnosť okysličovania krvi.
• Konzervované jedlá a nápoje, a taktiež jedlá z fastfoodov a spracované jedlá: Vo všeobecnosti je vhodné obmedziť tieto potraviny.

Vedecké štúdie dokázali, že cukor nijako neovplyvňuje ani chovanie detí, ani ich poznávacie funkcie. Avšak, konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na pocity prílišnej únavy alebo naopak nadmernej energie. Zníženie množstva rafinovaného cukru v jedle a nápojoch u detí je určite prínosom.

Potraviny, ktoré by mali byť súčasťou jedálnička:

• Bielkoviny: Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu. Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery. Strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie. Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD.
• Omega-3 mastné kyseliny: Štúdie tvrdia, že deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú nižšiu hladinu týchto mastných kyselín. Sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu a môžu zlepšiť aj príznaky dyslexie u vašich detí. Nájdete ich v rybom tuku, vo vlašských orechoch a v ľanových semienkach. Tučné ryby, ako napríklad losos, sú vynikajúcim zdrojom Omega-3 mastných kyselín, ktoré podporujú zdravie mozgu a zlepšujú kognitívne funkcie.
• Horčík: Má upokojujúci účinok na centrálny nervový systém, je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu a nervových buniek. Preto u detí trpiacich hyperaktivitou patrí horčík medzi najdôležitejšie minerály.
• Zinok: Potravinovými zdrojmi zinku sú strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, orechy, semienka.
• Vitamíny skupiny B: Sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervových buniek.
• Celozrnné obilniny, dozreté ovocie, zelenina: Cukry v potrave majú byť zložené, ktoré uvoľňujú glukózu pomaly, teda majú dobrý glykemický index (GI).
• Avokádo: Obsahuje zdravé tuky prospešné pre mozog a nervovú sústavu.
• Bacopa: Zlepšuje duševnú výkonnosť, pretože interaguje s dopamínom a serotonínom.
• Ginkgo biloba: Pýši sa protizápalovými účinkami, podporuje koncentráciu, zlepšuje pamäť.

Štúdie ukazujú, že deti s ADHD môžu mať nedostatok niektorých vitamínov a minerálov, ako sú zinok a horčík. Ich nedostatok sa môže prejavovať podobne ako príznaky ADHD. Doplnenie týchto mikroživín pod dohľadom lekára môže byť prospešné.

Ako môžete pomôcť svojmu dieťaťu s ADHD?

Ak sú vám uvedené prejavy povedomé, ak má vaše dieťa problémy s nepozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzivitou do tej miery, že mu spôsobujú problémy v jeho bežnom fungovaní doma aj v škole, poraďte sa s detským lekárom a vyhľadajte pomoc odborníka (školský psychológ, psychológ v centre psychologicko-pedagogického poradenstva a prevencie, detský psychiater).

Kľúčové kroky a prístupy:

• Získajte informácie: Získajte čo najviac informácií o ADHD od odborníkov a z literatúry.
• Stanovte si priority: Prispôsobte sa tomu, že vaše dieťa má túto poruchu.
• Vytvárajte štruktúru: Vytvárajte dieťaťu pevné pravidlá a návyky. Dieťa s ADHD vyžaduje zvýšenú kontrolu pri bežných činnostiach aj pri príprave do školy.
• Stabilné prostredie: Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky.
• Dôslednosť a trpezlivosť: Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví. Stanovte dieťaťu jasné hranice. Tresty sú nevhodné, neprinášajú žiaden efekt.
• Pozitívna motivácia: Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte. Oceňujte a chváľte ho za všetko, za čo je možné ho pochváliť.
• Posilňujte sebavedomie: Deti s ADHD majú často znížené sebavedomie. Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností. Posilňujte ich silné stránky.
• Budujte vzťah: Buďte svojmu dieťaťu k dispozícii. Trávte s ním čo najviac času. Vzťah dieťaťa s vami je to najdôležitejšie.
• Spolupráca: Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom. Zapojte sa do tréningu rodičovských zručností potrebných pri výchove detí s ADHD a vyhľadajte miestnu svojpomocnú rodičovskú skupinu.
• Denná rutina: Deťom s ADHD pomáha, ak majú zavedenú pevnú dennú rutinu.
• Pravidelné prestávky: Do dennej rutiny by ste mali zaradiť aj pravidelné prestávky, ktoré dieťaťu umožnia uvoľniť energiu a môžu mu pomôcť zlepšiť sústredenie. Je optimálne, ak sú prestávky krátke a časté.
• Vhodné prostredie: Aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný.
• Jednoduchá a jasná komunikácia: Pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné. Vždy sa presvedčte, či vás dieťa počúva.
• Podpora sebaovládania: Podporujte sebaovládanie svojho dieťaťa učením jednoduchých techník, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky.
• Pohyb a šport: Deti s ADHD majú temperament, ktorý vyžaduje viac pohybu a športov.
• Dostatok spánku: Nedostatok spánku a psychický stres vedú k nedostatku energie a neschopnosti sa upokojiť.
• Obmedzenie času pred monitorom: Čas strávený pred monitorom je na úkor rozvíjania reči, sociálnych zručností, kreativity, pohybu a zdravého emocionálneho vývinu.

Diagnostika a liečba

Stanovenie diagnózy ADHD je aj pre skúseného odborníka veľkou výzvou. Nepostrádateľná je mienka tých, ktorí s dieťaťom trávia najviac času; najmä oni sú schopní zbadať zmeny v jeho správaní. Diagnózu väčšinou určuje neurológ alebo detský psychiater. Na potvrdenie diagnózy sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia.

Liečba ADHD je viacvrstvová a zahŕňa psychoedukáciu, tréning návykov a školské úpravy. Niekedy lekár odporučí lieky, ktoré môžu zmierniť kľúčové symptómy v dôležitých situáciách. Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta.

U detí s ADHD je potrebné mať v jedálničku aspoň 2 gramy Omega-3 mastných kyselín, ktoré sú nevyhnutné pre správny vývoj mozgu. Odporúča sa prijať 30 - 160 mg horčíka denne v závislosti od veku.

tags: #dieta #s #adhd #neexistuje #soul