Úvod do sveta hry
Hra je pre dieťa najprirodzenejšou činnosťou a predstavuje neoddeliteľnú súčasť detského sveta. Prostredníctvom nej sa učí, spoznáva svet okolo seba a zároveň k nemu zaujíma postoj. Hra je významným a najlepším edukačným prostriedkom. Pre dieťa je hra vlastne potrebou, ktorá prináša radosť, zábavu a emocionálne uspokojenie. Je to spôsob učenia, prostredníctvom ktorého dieťa rozvíja svoje zručnosti, pamäť a myslenie, poznáva svet a život, utvára si k nemu vzťah a získava základné poznatky a informácie o práci.
Hra nie je vždy cieľavedomá, čím sa podstatne líši od práce a učenia. U detí staršieho veku možno pri niektorých hrách pozorovať cieľavedomosť a tvorivosť, čo sa dá považovať za prechodné obdobie medzi hrou a prácou. Význam hry v živote dieťaťa spočíva v jej vplyve na rozvoj kognitívnych a nekognitívnych funkcií osobnosti dieťaťa.
Vývojové etapy hry
Rozvoj osobnosti dieťaťa je dynamický proces, ktorý sa prejavuje aj vo vývoji hry. Hra je samostatnou činnosťou dieťaťa a líši sa podľa veku dieťaťa a jeho individuálnych zvláštností. Závisí však aj od prostredia, jeho podnetnosti a možností hrať sa. Jednotlivé etapy vývoja hier sú u detí podobné, rozdielne je tempo, akým deti týmito etapami prechádzajú.
1. etapa: Manipulácia s predmetmi (do 1 roka)
Už po narodení dieťaťa sa prostredníctvom hry rozvíja predovšetkým jeho motorika. Dieťa vykonáva jednoduché pohyby a tie majú vplyv na vývin jednotlivých orgánov. Dieťa najskôr hračky pozoruje a až potom sa snaží ich uchopovať a hrať sa s nimi jednoduchou manipuláciou. Táto etapa zahŕňa manipuláciu s vlastným telom a s predmetmi, ktoré dieťaťu prekladá dospelý.
2. etapa: Individuálna hra (1-3 roky)
U batoľaťa sa hra prejavuje jednoduchým zaobchádzaním s predmetmi. Snaží sa poznávať vlastnosti predmetov a pôsobiť na ne vlastným telom. Pri manipulácii s predmetmi spoznáva svoje okolie a hrou vyjadruje svoj vzťah k prostrediu. Pohyby a manipulácie sa postupne s rozvojom pohybových zručností a reči stávajú zložitejšie. Dieťa postupne napodobňuje prácu a činnosti dospelých. Počas hry dieťa nepoužíva skutočné predmety, hľadá si náhradné, ktoré prostredníctvom vlastnej fantázie a predstavivosti prispôsobuje predstavovaným, skutočným predmetom.
3. etapa: Párové hry (3-4 roky)
U troj- až štvorročných detí sa hra vyvíja postupne tak, že činnosti sa čoraz viac podobajú odpozorovaným činnostiam dospelých. Deti v tomto veku sa pokúšajú pochopiť skutočnosť, ktorá ich obklopuje. Hra je stále viac individuálna ako skupinová a kolektívna. Deti sa najradšej hrajú samy a individuálne, nemajú záujem o hru v skupinách či v kolektíve. Trojročné deti sa zväčša ešte stále hrajú skôr vedľa seba ako spolu, ale už začínajú vnímať a napodobňovať iné deti.
4. etapa: Spoločná (skupinová) hra (5-6 rokov)
Ďalším obdobím rozvoja hry je etapa medzi piatym a šiestym rokom dieťaťa. V tomto veku sa hra rýchlo mení. Z individuálnej hry sa postupne stáva skupinová a kolektívna hra. Deti sa postupne hrajú v dvojiciach, v menších skupinách a potom v kolektíve. Päť- a šesťročné deti chápu základné pravidlá, rozvíja sa u nich empatia a schopnosť tímovej spolupráce. Zároveň sa mení vzťah dieťaťa k hračkám. U menších detí určuje hŕačka obsah hry, u starších detí ide o zámernejšiu hru s istým cieľom, preto má dieťa väčšie nároky na reálnosť hračky, chce, aby sa hračka čo najviac podobala skutočnému predmetu. Dieťa sa najskôr hrá so svojimi hračkami samo, má k nim vlastnícky vzťah a nechce ich požičiavať, čo je normálnym prejavom. Je však veľmi dôležité, aby tento vzťah k hračkám neprerástol do egoizmu detí a aby si postupne deti zvykali na hry v kolektíve. Postupnosť hry v menších skupinách a v kolektíve je dôležitým predpokladom rozvoja socializácie a hodnotovej orientácie osobnosti dieťaťa.
5. etapa: Hry v exteriéri a špecifické hry (6-12 rokov)
Ďalšia etapa vo vývoji hry je medzi šiestym a jedenástym až dvanástym rokom života dieťaťa. Je to obdobie zmeny hry s hračkami v interiéri k skupinovým hrám v exteriéri. Rozdiely možno vidieť aj v hrách z pohľadu pohlavia detí. U chlapcov sú to väčšinou typické bojové hry, konštruktívne, pohybové hry s loptou a súťaživé hry. Prostredníctvom takýchto hier sa u detí rozvíja obratnosť, zručnosť a rozvíjajú sa svalové a pohybové schopnosti. U dievčat sú to hry viac napodobňujúce činnosti dospelých, pokojnejšie hry, napríklad hry s bábikami.
6. etapa: Dospievanie a dospelosť
Obdobie dospievania prináša zmenu charakteru hier. Začínajú sa presúvať k športovým činnostiam a hrám, kultúrnym aktivitám. Uplatňujú sa všetky druhy hier, predovšetkým tie, ktoré podporujú rozvoj pamäti, predstavivosti a fantázie a napodobňujú reálne sociálne situácie. Aj dospelí majú svoje hry: športové, spoločenské, zábavné, kultúrne. Plnia rovnako funkciu uvoľnenia, prežívania, zábavy, ale aj odpočinku od práce a učenia. Hra v uponáhľanom svete plnom povinností, tlaku a zvládania množstva informácií plní rozhodne funkciu odpočinku, odpútania od povinností a má aj psychoterapeutickú funkciu.
Funkcie a význam hry
Význam hry v živote dieťaťa spočíva v jej vplyve na rozvoj kognitívnych a nekognitívnych funkcií osobnosti dieťaťa.
Vplyv hry na rozvoj kognitívnej úrovne
Dieťa si počas hry rozvíja, upevňuje a prehlbuje poznatky, ktoré získalo prostredníctvom vnímania a pozorovania okolitého sveta na základe fantázie a predstavivosti. Tým sa rozvíjajú poznávacie schopnosti dieťaťa, ako aj reč potrebná na verbálne vyjadrenie svojich myšlienok, postojov, prianí a citov.
Vplyv hry na rozvoj prosociálneho správania
Počas hry dieťa získava nielen základné vedomosti a zručnosti, ale tiež prichádza do styku s inými deťmi. Tak získava základné sociálne zručnosti a formuje sa u neho vzťah k iným ľuďom a okoliu. Počas hry dieťa preberá na seba istý druh zodpovednosti, učí sa jej podriadiť a vytrvať pri nej. Tým sa formujú základné predpoklady prosociálneho správania a konania. Dieťa sa prostredníctvom hry učí žiť v kolektíve ostatných detí a vzájomne sa rešpektovať.
Vplyv hry na telesný rozvoj
Prirodzené pohyby, ktoré dieťa počas hry vykonáva, pôsobia na celkový telesný rozvoj a činnosť vnútorných orgánov. Počas rôznych pohybových hier si dieťa precvičuje horné aj dolné končatiny, rozvíja sa rýchlosť, obratnosť, sila a vytrvalosť. Mnoho hier je zameraných na precvičovanie koordinácie celého tela a prispieva k zdravému spôsobu života.
Vplyv hry na emocionálny rozvoj
Rôzne činnosti, ktoré dieťa vykonáva počas hry, vyvolávajú v ňom rôzne druhy emócií - radosť, nadšenie, záujem. Počas hry dieťa objavuje rôzne druhy emócií, realizuje ich v priebehu hry, prejavuje starosti pri chorej bábike, plače pri neúspechu v hre, vyjadruje sa k hre ostatných detí.
Vplyv hry na rozvoj pracovných a technických činností
Základné pracovné zručnosti, ktoré si dieťa počas hry osvojí, sú predovšetkým vzťah k hre a záujem o hru.
Vplyv hry na estetický rozvoj
Počas hier dieťa realizuje rôzne činnosti, prostredníctvom ktorých si cibrí estetický vkus, rozvíja sa u neho estetické cítenie a vlastné tvorivé schopnosti.
Učenie sa hrou s Dr. Petrom Grayom
Druhy hier a ich význam v predškolskom veku
Existuje veľa delení hier, z ktorých každé akcentuje iné hľadisko. Z pedagogického hľadiska rozdeľujeme hry do dvoch veľkých skupín:
Tvorivé hry
Patria sem hry:
- Námetové hry: Sú hry na niekoho alebo na niečo. Ich obsahom sú rôzne činnosti zo života dospelých. Dieťa v týchto hrách svoju činnosť usmerňuje k vytvoreniu podmienok, ktoré zodpovedajú zámeru hry a k premene spoluhráčov na rôzne osoby. Deti pred začatím hry realizujú predstavované zmeny v predmetoch aj v osobách. Príkladom sú hry na kuchynku, lekára, obchod, škôlku, šoféra či hasiča. Použitie maňušiek alebo bábkového divadielka rozvíja fantáziu, kreativitu, trénuje reč i spoluprácu. Nevynechávajte hry s rozprávkovými bytosťami - s princeznou, bojovníkom či drakom.
- Dramatizujúce hry: Ich obsahom sú námety obľúbených rozprávok a poviedok. Deti v nich zobrazujú rôzne postavy z deja, hotový námet rozvíjajú v danom slede podľa deja. Podnetom na tieto hry býva bábkové divadlo, kde deti majú možnosť pozorovať bábky, ich pohyb na javisku, rozhovory. Rozprávku realizovanú prostredníctvom bábkového divadla deti lepšie pochopia. Dramatizujúce hry prispievajú predovšetkým k rozvoju jazykovej a komunikačnej oblasti a estetickej oblasti.
- Konštruktívne hry: Sú to hry so stavebnicami rôznych tvarov, rozmerov a spojovacích spôsobov a rôzneho prírodného materiálu. Prostredníctvom hry so stavebnicami si deti približujú činnosť dospelých. V rámci konštruktívnych hier sú deti schopné svoju hru rozvíjať aj niekoľko dní, vnášajú do hry stále nové prvky, dopracúvajú detaily, obmieňajú a zdokonaľujú ju. Budovanie spoločných diel podporuje tvorivosť.
Hry s pravidlami
Odrážať činnosti, s ktorými sa dieťa stretáva vo svojom okolí. Pravidlá v hre sa prispôsobujú zámeru a obsahu hry, pomáhajú dodržiavať spôsob a postupnosť v hre a vzájomné vzťahy detí. Hry s pravidlami mávajú spravidla pevnú štruktúru.
- Pohybové hry: Majú význam v telesnom rozvoji dieťaťa. Zaraďujeme sem základné pohybové schopnosti, ako chôdza, beh, hádzanie, chytanie, udržiavanie rovnováhy. Prostredníctvom pohybových hier rozvíjame pohybové schopnosti dieťaťa a jeho koordináciu. Zároveň sa posilňuje vôľa a sebaovládanie.
- Didaktické hry: Možno charakterizovať ako také, ktoré majú vopred stanovený cieľ vyjadrený konkrétnou poznávacou úlohou. Každá hra má svoje pravidlá a tie zodpovedajú cieľu hry, určujú spôsob a formu hrovej činnosti. Prostredníctvom didaktických hier sa u detí rozvíjajú kognitívne schopnosti, vytrvalosť a sústredenosť. Zároveň deti podnecujú k aktivite. Príkladom sú spoločenské hry s jednoduchými pravidlami ako človeče, pexeso.
- Komunikačné hry: Napríklad hádaj, na čo myslím, rytmické opakovanie básničiek, pesničiek, divadelné scénky.
Deti milujú dobrodružné hry s troškou adrenalínu.
Hra a práca v predškolskom veku
Pod pojmom prostriedky výchovy rozumieme činnosti detí usmerňované učiteľkou zamerané na dosahovanie edukačných cieľov. Medzi základné prostriedky predškolského veku sú hra, učenie a práca.
Hra ako prostriedok výchovy
Hra je dôležitým prostriedkom výchovy a vzdelávania. Hru môžeme pre dieťa vymedziť ako zmysluplnú činnosť, ktorá je motivovaná predovšetkým prežívaním, ktoré sa líši od práce a učenia. Hra patrí popri učení a práci medzi základné ľudské činnosti. Vznikla spolu s človekom. Od počiatku sa stala činnosťou, pri ktorej sa dôraz kládol na zábavu, uvoľnenie, pozitívne prežívanie, spolupatričnosť. Človek sa hrou zaoberá celý život, ale v predškolskom veku má hra špecifické postavenie - je hlavnou činnosťou dieťaťa.
Práca ako prostriedok výchovy
Obsahom práce detí predškolského a mladšieho školského veku nie je plnohodnotná pracovná činnosť zameraná na vytváranie hodnôt, ale najmä drobné pracovné úlohy v rozsahu vývinových možností a bezprostrednej skúseností detí. Ide najmä o úkony spojené so samoobsluhou, udržiavaním poriadku, s upevňovaním samostatnosti pri hygienických úkonoch, resp. s vykonávaním drobných služieb dospelým alebo iným deťom.
Pre dieťa sú tieto činnosti bohatým zdrojom sociálneho učenia, pomáhajú osvojovať si praktické zručnosti, utvárať kultúrne návyky, rozvíjajú samostatnosť a spoločensko-morálne vlastnosti. Preberaním pracovných úloh primeraných svojmu veku sa dieťa učí zodpovednosti, sebaovládaniu, orientuje pozornosť na hodnotu vecí a ľudskej práce, upevňuje svoje sebavedomie, stáva sa samostatnejším, autonómnejším.
Druhy pracovných činností v materskej škole:
- Výchova k samostatnosti: Deti vedieme k činnostiam, ktoré súvisia s osobnými potrebami dieťaťa (obúvanie, vyzúvanie, obliekanie, vyzliekanie, umývanie rúk, udržiavanie vlastných vecí v poriadku).
- Pomoc dospelým pri práci: Príprava vecí na edukačné aktivity, pomoc detí pri úprave rôznych informačných tabúľ, pri oprave hračiek a detských kníh a pod. Staršie deti pomáhajú mladším pri obliekaní a vyzliekaní na pobyt vonku. Práca v školskej záhrade je príležitosťou využiť pomoc detí, napr. polievať detský záhon (napr. zeleninový), kvety a pod.
- Práca v prospech celku: Učiteľ na začiatku školského roka môže určiť dvojice detí na niektoré drobné úlohy primerané ich schopnostiam, ktoré môžu pravidelne a samostatne vykonávať (napr. starostlivosť o rastliny v triede).
Podmienky detskej práce: Učiteľ si musí všímať dĺžku pracovného zaťaženia jednotlivých detí, striedať prácu s inými činnosťami a oddychom a chrániť deti pred nadmernou únavou. Dlhotrvajúca práca škodí telesnému a duševnému vývinu dieťaťa. Ďalšou podmienkou detskej práce je vhodný výber pracovného náradia. Treba vylúčiť nebezpečné nástroje nadmernej veľkosti s ostrými hranami, okrajmi. Pracovné prostredie musí zodpovedať hygienickým požiadavkám - bezprašnosť prostredia a dobré osvetlenie.
Fantázia a jej úloha v predškolskom veku
Slovo fantázia pochádza z gréckeho phantasma (resp. phasma) čo znamená zjav, obraz; slovo obrazotvornosť. Fantázia je psychická funkcia, ktorá sprevádza ľudské myslenie od samého vzniku ľudstva. Fantázia je „odklon od minulej skutočnosti…, pretváranie daného a vytvorenie nových obrazov na tejto základni“. Fantázia začína už vtedy, ak rozprávaním pomáhame niekomu vytvoriť si názor o objekte, ktorý nikdy nevidel.
Dieťa predškolského veku charakterizuje doslova bujná predstavivosť a fantázia. Dokáže vymýšľať a rozprávať udalosti, ktoré sa nikdy nestali, fantáziou modifikuje realitu, samo verí, že to, čo rozpráva, sa skutočne stalo. Dieťa fantáziou realitu skresľuje, čo robí poznávanie dieťaťa ešte menej objektívnym a presným. Dieťa si proste pletie reálne spomienky s fantazijnými predstavami. Pre neho ale predstavujú skutočnosť, je o ich pravdivosti presvedčené a bude si ich tvrdošijne obhajovať. Tento jav nazývame pseudologia fantastica.
Fantáziou si dieťa pomáha pri vysvetľovaní mnohých javov, ktorým nerozumie. Fantázia má harmonizujúci význam, je nevyhnutná pre citovú a rozumovú rovnováhu dieťaťa, má pozitívny relaxačný účinok. Detská fantázia sa prejavuje aj v animizme (antropomorfizme), teda v poľudšťovaní neživých predmetov, prírody. Dieťa oživuje bábiky, autíčka, stromy, slnko a pripisuje im ľudské vlastnosti. Vykladá svet podľa skúseností zo svojej vlastnej činnosti.
Úlohou rozprávky u detí v predškolskom veku je byť školou fantázie. Pomocou rozprávok sa rozvíja aj reč a intelektuálne schopnosti dieťaťa. Po treťom roku dieťa začína sledovať a chápať dlhšie rozprávanie rozprávok. Predstavuje si, že je súčasťou deja rozprávky, považuje ju za realitu a postupne k nej vytvára aj kritiku. Pre svoje primitívne rysy, pre hĺbku jednoduchej duševnosti a vďaka možnosti ľahkého stotožnenia sa s príbehmi sú tieto výtvory ľudskej literatúry blízke detskej mentalite.
Hry na obchod ako edukačný nástroj
V predškolskom veku majú deti obrovskú potrebu napodobňovať dospelých, skúmať svet okolo seba a porozumieť spoločenským rolám. Práve preto majú námetové a rolové hry nenahraditeľné miesto vo výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole. Hry na obchod sú výborným príkladom takejto námetovej aktivity.
Prínosy hry na obchod
- Komunikácia a jazykový rozvoj: Deti sa učia formulovať otázky a odpovede, precvičujú základné spoločenské frázy ako „Dobrý deň“, „Prosím si…“, „Ďakujem“, „Koľko to stojí?“ a pod.
- Matematické zručnosti: Práca s hračkárskymi peniazmi, počítanie výrobkov, porovnávanie cien a predstava o hodnote jednotlivých predmetov rozvíjajú základné numerické kompetencie.
- Rozvoj sociálnej inteligencie: Hra predpokladá komunikáciu s ostatnými, schopnosť dohodnúť sa, vyjadriť svoj názor, rešpektovať pravidlá a zaujať rolu, ktorá má svoje pravidlá správania.
- Finančná gramotnosť: Už od raného veku sa deti zoznamujú s pojmami ako peniaze, cena, nákup, predaj, výdavky a úspory.
Pre vytvorenie plnohodnotného edukačného zážitku je vhodné pripraviť deťom reálne pôsobiace prostredie, napríklad drevený alebo plastový pult s regálmi, poličkami a pokladňou, doplnené o makety potravín a tovaru.
