Úloha samospráv pri výzvach súvisiacich so vzdelávaním detí cudzincov je kľúčová, pretože mestá, obce a vyššie územné celky sú zriaďovateľmi materských, základných a stredných škôl. Majú tak významný dosah na to, ako bude vzdelávanie detí cudzincov prebiehať. Zriaďovatelia poskytujú školám a školským zariadeniam odbornú a poradenskú činnosť, vytvárajú podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky a zabezpečujú prostriedky na mzdy a osobné vyrovnania.
Školský zákon definuje deti, ktoré sú na účely zákona považované za cudzincov, a zaručuje im rovnaký nediskriminačný prístup k vzdelaniu. Podľa školského zákona cudzincami sú:
- deti osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,
- deti žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky,
- deti Slovákov žijúcich v zahraničí,
- deti, ktoré sú žiadateľmi o udelenie azylu, a deti, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu.
Z princípu nediskriminácie vyplýva, že vzdelávanie sa poskytuje bezplatne všetkým deťom bez ohľadu na štátnu príslušnosť na štátnych základných a stredných školách. Výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie sa v školách poskytuje deťom cudzincov za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.
Deti cudzincov majú pri vstupe do slovenského vzdelávacieho systému špecifické potreby, preto je potrebný individuálny prístup k ich vzdelávaniu. Väčšinou buď neovládajú, alebo zle ovládajú slovenský jazyk a majú ďalšie špecifické potreby vyplývajúce z kultúrnych odlišností. K problémovým oblastiam, ktoré iba čiastočne rieši legislatíva, patrí prijímanie detí do škôl, zaraďovanie do ročníka, proces samotnej výučby a hodnotenie detí, a výučba slovenského jazyka v rámci štúdia na škole.
Deti cudzincov navštevujúce materské, základné a stredné školy majú na Slovensku udelený niektorý z pobytov podľa zákona o pobyte cudzincov. Vo väčšine prípadov pôjde o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny alebo o niektorý z trvalých pobytov. Ak dieťa študuje na strednej škole, môže mať udelený aj prechodný pobyt na účel štúdia. V prípade udeleného prechodného pobytu na účel štúdia sa môže nachádzať na území SR bez zákonného zástupcu.
Predprimárne vzdelávanie
Predprimárne vzdelávanie poskytuje dieťaťu materská škola, ktorá prijíma deti vo veku od 3 do 6 rokov, výnimočne aj 2-ročné deti. Kapacita materských škôl nie je vždy dostatočná a prednostne sa prijímajú deti, ktoré dovŕšili piaty rok veku. Predškolská príprava v poslednom roku materskej školy je od januára 2021 povinná pre všetky deti, vrátane detí cudzincov, ktoré dosiahli vek 5 rokov k 31. augustu v roku, ktorý predchádza začatiu povinnej školskej dochádzky.
Základné školy
Podľa školského zákona je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16 rokov. Povinná školská dochádzka sa vzťahuje aj na deti cudzincov, preto sú školy povinné tieto deti prijať a vytvoriť im vhodné podmienky na vzdelávanie.
V závislosti od udelenia pobytu a príchodu dieťaťa na Slovensko sa často stáva, že dieťa vstupuje do školského systému počas školského roka. Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky bezodkladne po udelení pobytu, hoci konkrétna lehota na splnenie tejto povinnosti v zákone nie je.
Deti cudzincov zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka.
Žiak základnej školy chodí do školy v obvode, v ktorom má trvalé bydlisko (tzv. spádová škola). Ak má dieťa na Slovensku iba prechodný pobyt, určuje spádovú školu okresný úrad v sídle kraja. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku aj v základnej škole mimo školského obvodu, v ktorom má trvalé bydlisko, so súhlasom riaditeľa základnej školy, do ktorej sa hlási.
Zaradenie do ročníka prebieha podľa úrovne vzdelania a ovládania jazyka. Je možné podmienečné zaradenie do ročníka podľa veku, a to najviac na jeden školský rok. V prípade, ak má dieťa viac ako 16 rokov a nemá ukončené základné vzdelanie, jeho zaradenie do školského systému rieši legislatíva tak, že dieťa vykoná komisionálnu skúšku. Podľa školského zákona pre osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie, môže základná škola alebo stredná odborná škola organizovať vzdelávanie na získanie tohto stupňa vzdelania, ktoré sa končí komisionálnou skúškou zo všetkých vyučovacích predmetov okrem vyučovacích predmetov s výchovným zameraním.
Po úspešnom vykonaní komisionálnej skúšky vydá škola osobe vysvedčenie s doložkou, na ktorej sa uvedie získaný stupeň vzdelania.
Stredné školy
Okrem základnej školy môže dieťa plniť povinnú školskú dochádzku aj na strednej škole. Podmienkou prijatia na strednú školu je získanie nižšieho stredného vzdelania a úspešné prijímacie skúšky.
Dokladom o stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou, ktoré, pokiaľ bolo vydané v zahraničí, musí byť uznané na účely pokračovania v štúdiu. Uznáva ho okresný úrad v sídle kraja (okresný úrad rozhodne po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania s obsahom a rozsahom vzdelávania, ktorý sa podľa štátneho vzdelávacieho programu vyžaduje v Slovenskej republike). Doklad o vzdelaní vydaný uznanou vzdelávacou inštitúciou členského štátu alebo tretieho štátu, s ktorým bola uzavretá medzinárodná zmluva o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní, sa na účely pokračovania v štúdiu uznáva za rovnocenný automaticky.
V súčasnosti sú pre deti cudzincov dostupné možnosti absolvovania vzdelávania na prvom stupni základnej školy formou individuálneho vzdelávania alebo individuálneho učebného plánu, o ktorých rozhoduje riaditeľ školy.
V Českej republike sú deti cudzincov zaradené medzi deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, čo umožňuje okrem iného aj pridelenie pedagogického asistenta. Podobné možnosti sa postupne zavádzajú aj na Slovensku.
Príklad: Rodina Puškinovcov
Deti rodiny Puškinovcov, Hanna a Vitalij, po príchode na Slovensko musia plniť povinnú školskú dochádzku. Sedemročný Vitalij na Ukrajine chodil do druhého ročníka na základnej škole. Po slovensky nehovorí, neovláda ani latinku. Rodičia ho bezodkladne po tom, ako je Vitalijovi udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, prihlásia po dohode s riaditeľom do základnej školy v blízkosti ich bydliska. Riaditeľ základnej školy podmienečne zaradil Vitalija do druhého ročníka na jeden školský rok. Podmienečné zaradenie bolo odôvodnené tým, že Vitalij vôbec nehovorí po slovensky a prvý rok na základnej škole bude slúžiť na to, aby sa naučil po slovensky a adaptoval sa v novej krajine.
Vitalij na základnej škole, ktorú navštevuje, chodí po vyučovaní spolu s ďalšími deťmi cudzincov na kurz slovenčiny. Kurz zorganizoval okresný úrad v sídle kraja v spolupráci s miestnou samosprávou, na základe požiadavky riaditeľa ZŠ.
Hodnotenie detí cudzincov
Hodnotenie žiakov upravuje metodický pokyn Ministerstva školstva č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy, ktorý stanovuje pravidlá na hodnotenie žiaka po prestupe na školu s iným vyučovacím jazykom, čo sa vzťahuje aj na deti cudzincov. Metodický pokyn neumožňuje žiaka neklasifikovať z dôvodu jeho nedostatočnej znalosti vyučovacieho jazyka.
Podľa metodického pokynu sa žiak prvého ročníka základnej školy hodnotí z vyučovacieho jazyka s prihliadnutím na úroveň prospechu z ostatných predmetov. Počas prvého roka po prestupe sa žiak druhého až deviateho ročníka hodnotí najmenej takou úrovňou prospechu, ktorá zodpovedá prospechu z vyučovacieho jazyka na poslednom vysvedčení. Počas druhého roka po prestupe sa uplatňujú z vyučovacieho jazyka miernejšie kritériá. Pri hodnotení žiaka z ostatných predmetov v prvom školskom roku a druhom školskom roku od prestupu žiaka do školy s iným vyučovacím jazykom sa hodnotia jeho vecné vedomosti a nie úroveň jeho jazykovej správnosti.
Kurz slovenského jazyka pre deti cudzincov
Na odstránenie jazykových bariér sa pre deti cudzincov organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka. Okresný úrad v sídle kraja v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy organizačne a finančne zabezpečuje jazykové kurzy detí cudzincov s povoleným pobytom na území SR. V praxi riaditeľ školy, ktorá vzdeláva deti cudzincov v súlade so štátnym vzdelávacím programom, písomne požiada odbor školstva OÚ v sídle kraja o organizačné zabezpečenie jazykového kurzu.
Legislatívne zmeny a podpora
Posledné novely školského zákona (2025 a 2026) prinášajú prvé zmeny po 30 rokoch v prospech tejto skupiny detí. Od 1. 9. 2025 sa definitívne zaviedla povinná školská dochádzka pre ukrajinské deti s prísľubom následného zavedenia pre všetky deti cudzincov od 1. 9. 2027. Toto právo a povinná školská dochádzka platí už dávno, ale toto právo dieťaťa z Dohovoru bolo aplikované do zákona až teraz. Zároveň platí, že právo dieťaťa na rovný prístup k vzdelaniu, na kvalitné vzdelávanie a podporu má z Dohovoru stále, a teda SR takéto právo musí zabezpečovať pre každé dieťa na svojom území.
Uvedený § 55 ods. vytvára širší právny rámec na stanovenie pravidiel podpory detí cudzincov. Katalóg podporných opatrení ostáva zatiaľ po starom, ale vzhľadom na širšie úpravy v novele školského zákona sa bude musieť prepracovať vrátane povinnosti nastaviť merania účinnosti týchto opatrení.
Aktuálne stále platí, že novoprichádzajúce dieťa má nárok na základný kurz (do 200 hodín), rozširujúci kurz (do 150 hodín) a príp. ďalšie hodiny podľa potreby. Ďalším mimoriadne dôležitým opatrením je psychosociálna podpora, ktorá síce nemá špecifické finančné krytie v rozpočte podporných opatrení, ale dieťa na ňu má právo. Osobitne u detí utečencov je toto právo naliehavo potrebné zabezpečiť.
Novela v náväznosti na komplexnú podporu zavádza v § 66 s posunutím časovej účinnosti aj tzv. jednotnú prijímaciu skúšku pre všetkých žiakov, ktorá nahradí T9 (máj 2029). Žiaci, ktorí prídu na Slovensko do školy od 6. ročníka, majú nárok na upravené prijímačky (A2), ak vstúpili do slovenských škôl skôr, nárok na úpravy už nemajú. Novela zavádza v nadväznosti na prijímacie pohovory v § 75a aj upravené maturity, pričom sa vychádza z konceptu, že ak žiak prišiel v 6. ročníku na Slovensko, má nárok na upravenú maturitu na úrovni B1, taktiež podľa štandardov slovenčiny ako druhého jazyka. Ak prišiel až na strednú školu na Slovensko, má nárok na upravenú maturitu na úrovni B1 taktiež podľa štandardov slovenčiny ako druhého jazyka.
Všetky tieto úpravy tvoria komplexnejší systém podpory. V ňom zatiaľ významne absentuje psychosociálna podpora vo vlastnom jazyku zo strany systému poradenstva a prevencie (diagnostika, poradenstvo, intervencie, terapia) a tiež chýba pravidelná podpora (aspoň 1 hodina týždenne).
Adaptačné triedy a inovatívne prístupy
Vytvorenie a realizovanie ročného programu adaptačnej triedy (§ 29 ods. 16 školského zákona) je dôležitým krokom k integrácii detí. Tieto deti potrebujú pomalý vstup do nového školského systému, viac času na adaptáciu, menší kolektív, viac bezpečia a istoty, že sa môžu učiť jazyk a nemusia sa hanbiť pred ostatnými slovenskými spolužiakmi. Adaptačná trieda sama o sebe bez ďalších opatrení pred a po nefunguje samoúčelne. Je to časť komplexnej podpory a udržateľnosti integrácie dieťaťa a ďalší rozvoj potenciálu do budúcna.
Dôležitá je kvalitná vstupná, priebežná a záverečná jazyková a psychosociálna diagnostika a zároveň dobré nastavenie následnej podpory počas prechodu do kmeňovej triedy a aspoň 1-3 roky potom. Na začiatku, pred alebo krátko po zaradení do adaptačnej triedy (najneskôr do 3 mesiacov od príchodu), žiak absolvuje jazykovú diagnostiku. Zároveň sa veľmi odporúča aj psychosociálna diagnostika a diagnostika základných vedomostí a to formou pohovoru s tlmočníkom (psychológom, učiteľom) v materinskej reči, ktorý zistí základné poznatky žiaka a zrealizuje empatický rozhovor.
Adaptačnú triedu môže zriadiť so súhlasom zriaďovateľa každá základná a stredná škola na Slovensku vrátane špeciálnej. Efektívnejšou formou adaptačných tried, najmä ak škola nemá dostatok vlastných žiakov cudzincov, je vytváranie adaptačných tried v rámci klastrov. Zákon o školskej samospráve umožňuje zriaďovateľovi alebo viacerým zriaďovateľom zakladať klastre - právnické osoby združujúce viacero škôl a vytvárať pre nich integrované služby, okrem iného aj práve adaptačné triedy.
Ministerstvo zatiaľ nespustilo ucelený systém financovania adaptačných tried, ale opakovane sľubuje, že školám preplatí všetky potrebné náklady na ich prevádzku cez dohadovacie konanie. Realizovanie samotného jazykového kurzu sa dá riadne preplatiť cez podporné opatrenie - jazykový kurz (učitelia jazykovej podpory) a časť nákladov znáša škola z normatívu na žiaka.
Adaptačné triedy sú overený európsky nástroj na podporu detí cudzincov, najmä ak ide o starších žiakov. Ich podpora je nevyhnutnou povinnosťou SR.
Výučba cudzích jazykov v školách
Štátne školy majú v oblasti výučby angličtiny a iných cudzích jazykov obmedzenia a povinnosti. V súčasnosti je povinný prvý cudzí jazyk (ktorý nemusí byť angličtina) od tretej triedy. Do roku 2019 bol prvý jazyk povinne angličtina, potom sa to zmenilo a dnes to môže byť aj iný cudzí jazyk. Avšak v tom prípade si ako druhý cudzí jazyk žiaci v slovenských základných školách musia vybrať angličtinu. Ak bola angličtina prvým jazykom, tak si samozrejme vyberajú z ostatných jazykov.
Obmedzenia sa týkajú aj materských škôl. Tie môžu ponúknuť deťom angličtinu formou krúžku, avšak výlučne v čase mimo školského vzdelávacieho programu. Preto krúžky angličtiny v škôlkach prebiehajú zvyčajne až popoludní.
Veľa základných škôl na Slovensku ponúka angličtinu už od prvého ročníka. Ide však najčastejšie len o 1 vyučovaciu hodinu týždenne. Až od tretej triedy nariaďujú osnovy aspoň 2 hodiny týždenne. Hodina angličtiny je na rýchle napredovanie málo aj v prípade, že ide o kvalitnú výučbu s kvalifikovaným učiteľom a modernými materiálmi.
Nedostatok jazykárov najmä v Bratislavskom kraji, ale aj po celom Slovensku, školy plátajú ťažko. Ďalším problémom výučby cudzích jazykov v školách sú objektívne dôvody - vysoký počet žiakov v skupine a s tým spojený nedostatok času na rozprávanie a individuálny prístup k žiakovi. Preto sa učitelia zameriavajú viac na gramatiku a písanie. Z pochopiteľných dôvodov majú žiaci problém s rozprávaním. Strach z chýb, neistota a obavy z naozajstnej reálnej komunikácie v cudzom jazyku a iné zlozvyky potom zvyknú žiakov sprevádzať dlho do budúcnosti.
Odporúča sa čo najčastejší pravidelný kontakt s cudzím jazykom nad rámec učebných osnov, či už prostredníctvom moderných možností ako podcasty, sociálne siete, seriály, videá alebo konverzačných jazykových kurzov.
Štátne jazykové skúšky
Štúdium v jazykovej škole je možné ukončiť štátnou jazykovou skúškou. Štátna jazyková skúška sa vykonáva podľa vyhlášky MŠ SR č. 321/2008 Z. z. o jazykovej škole a skúšobného poriadku, ktorý je súčasťou tejto vyhlášky. Štátnou jazykovou skúškou sa overuje stupeň osvojenia si cudzieho jazyka v rozsahu určenom skúšobným poriadkom podľa druhu štátnej jazykovej skúšky.
Typy štátnych jazykových skúšok
- Základná štátna jazyková skúška (ZŠJS) - úroveň B2 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (SERR).
- Všeobecná štátna jazyková skúška (VŠJS) - úroveň C1 SERR.
- Špeciálna tlmočnícka a prekladateľská skúška - úroveň C2 SERR; podmienkou je úspešné absolvovanie všeobecnej štátnej jazykovej skúšky.
- Odborná štátna - predovšetkým pre žiakov bilingválnych sekcií stredných škôl.
Riaditeľ štátnej jazykovej školy povolí vykonanie skúšky účastníkovi, ktorý preukáže požadované jazykové vedomosti a zručnosti dokladom o získaní vysokoškolskej kvalifikácie v príslušnom filologickom študijnom odbore a môže povoliť výnimku uchádzačovi, ktorý sa preukáže iným dokladom na rovnakom stupni jazykovej náročnosti.
Prihlášku a kópiu dokladu o zaplatení poplatku je potrebné zaslať na adresu jazykovej školy tak, aby bola zaevidovaná najneskôr do 16. 09. pre jesenný termín a do 31. 03. pre jarný termín.
Na základnú štátnu jazykovú skúšku (ZŠJS) musí prihláška obsahovať aj zoznam najmenej 3 diel prečítanej beletrie autorov z krajiny cieľového jazyka v origináli. Na všeobecnú štátnu jazykovú skúšku (VŠJS) musí prihláška obsahovať aj zoznam najmenej 5 diel prečítanej beletrie autorov z krajiny cieľového jazyka v origináli.
Deň konania štátnej jazykovej skúšky oznámi riaditeľka jazykovej školy písomne uchádzačovi najmenej tri týždne pred konaním písomnej časti skúšky a najmenej dva týždne pred konaním ústnej časti skúšky.
Uchádzač o vykonanie štátnej jazykovej skúšky so zdravotným znevýhodnením, ktorý vyžaduje úpravu priebehu skúšky, oznámi túto skutočnosť vopred a vyznačí ju v prihláške. K prihláške doloží odborný lekársky posudok, alebo odborný posudok centra špeciálnopedagogického poradenstva, prípadne centra pedagogicko-psychologického poradenstva, alebo odborníka na pervazívne poruchy vývinu, ktorý obsahuje presnú diagnózu a z nej vyplývajúce funkčné dôsledky.
Ak uchádzač o vykonanie štátnej jazykovej skúšky zruší prihlášku na skúšku pred dňom konania jej písomnej časti a po 31. marci, resp. po 16. septembri, jazyková škola mu na požiadanie vráti úhradu zníženú o päť percent, ktoré predstavujú náklady spojené s registráciou uchádzača o vykonanie skúšky.
Možnosti využitia vysvedčení zo štátnych jazykových skúšok
- Vysvedčenie o základnej štátnej jazykovej skúške (úroveň B2): Kvalifikácia na vyučovanie daného cudzieho jazyka na ZŠ (1. a 2. stupeň), pokiaľ má uchádzač absolvované aj vysokoškolské štúdium 2. stupňa a doplnkové pedagogické štúdium (DPŠ). Mnohé vysoké školy pripočítajú uchádzačovi body na prijímacom konaní.
- Vysvedčenie o všeobecnej štátnej jazykovej skúške (úroveň C1 - C2): Kvalifikácia na vyučovanie daného cudzieho jazyka na základných a stredných školách, pokiaľ má uchádzač absolvované aj vysokoškolské pedagogické štúdium 2. stupňa a doplnkové pedagogické štúdium (DPŠ).
Na základe vysvedčenia (B2 - C1 - C2) môže byť vystavený živnostenský list na podnikanie ako „Vyučovanie v odbore cudzích jazykov“. Netýka sa to však oprávnenia na prekladateľstvo a tlmočníctvo s úradnou pečiatkou - tzv. súdni prekladatelia.
Jazyková škola organizuje štátne jazykové skúšky v dvoch termínoch. Jarný je určený pre interných poslucháčov a jesenný, ktorého uzávierka prihlášok sa uskutoční vždy k 16. septembru daného školského roka, je určený pre externých záujemcov.
Špeciálnu štátnu jazykovú skúšku je možné vykonať v odbore prekladateľskom alebo tlmočníckom.
Jazyky, z ktorých je možné vykonať štátne jazykové skúšky:
- Základná štátna jazyková skúška - jazyky: anglický, nemecký, francúzsky, španielsky, taliansky, ruský, slovenský.
- Všeobecná štátna jazyková skúška - jazyky: anglický, nemecký, francúzsky, španielsky, taliansky, ruský, slovenský, maďarský, bulharský.
- Odborná štátna jazyková skúška - jazyky: anglický, nemecký.
- Špeciálna štátna jazyková skúška, prekladateľský odbor - jazyky: anglický, nemecký, taliansky, francúzsky.
- Špeciálna štátna jazyková skúška, tlmočnícky odbor - jazyky: anglický, nemecký.
Štvorstupňová náročnosť štátnych jazykových skúšok zodpovedá úrovniam B2, C1 a C2 podľa SERR. Napríklad pre základnú štátnu jazykovú skúšku je úroveň náročnosti na úrovni 525 až 600 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy.
Ako jazyk formuje spôsob, akým myslíme | Lera Boroditská | TED
Vzdelávacie štandardy a ich kritika
Vzdelávacie štandardy pre slovenský jazyk a literatúru sú dôležitým dokumentom, ktorý určuje požiadavky na vedomosti, zručnosti a schopnosti žiakov. Štúdie sa často rozchádzajú v názoroch na ich efektívnosť a potrebu.
Kedy začať s cudzím jazykom u detí?
Odpoveď na otázku, kedy začať s cudzím jazykom u detí, nie je jednoduchá. Vo všeobecnosti sa väčšina odborníkov i štúdie prikláňajú k tomu, že čím skôr sa dieťa začne učiť cudzí jazyk, tým lepšie. Deti sa učia cudzí jazyk oveľa jednoduchšie ako dospelí. Na druhej strane najnovšie štúdie zistili, že rozdiel medzi skorším začiatkom (3 až 6 rokov) a neskorším (6 až 10 rokov) nemá až taký vplyv na konečnú úroveň cudzieho jazyka.
Začať môžete v podstate hneď od narodenia. Už bábätkám pokojne púšťajte anglické pesničky alebo uspávanky. Ich ušká sú veľmi citlivé a mimoriadne dobre si dokážu zapamätať melódiu jazyka. Deti zo začiatku všetko nasávajú a výsledky zo začiatku možno ani nezbadáte. V predškolskom veku si už dokážu osvojiť bohatú slovnú zásobu. Výučba môže prebiehať v domácom prostredí, škôlke alebo v jazykovej škole. Podmienkou je prirodzený a nenútený prístup.
Ak sa rozhodnete začať s cudzím jazykom až od školského veku, všetko je v najlepšom poriadku. Deti, ktoré začínajú približne v tomto veku, majú ešte stále mozog nastavený na prijímanie nových vedomostí. Aj napriek neskoršiemu začiatku, bude ich prejav v cudzom jazyku takmer rovnako dobrý ako keby išlo o ich materinský jazyk.
Dieťa môže začať s cudzím jazykom aj v puberte a stále dokáže dosiahnuť perfektnú úroveň gramatiky a bohatú slovnú zásobu. Avšak, čo sa týka výslovnosti a prízvuku, v tejto oblasti pravdepodobne nedosiahne takú prirodzenosť ako deti, ktoré si osvojili cudzí jazyk skôr.
Či už sa rozhodnete pre skoršiu alebo neskoršiu výučbu, najdôležitejšia je správna forma a intenzita výučby. Jedna hodina raz týždenne je veľmi málo. Nech už je dieťa v akomkoľvek veku, kontakt s jazykom musí byť intenzívny a zameraný na všetky zmysly. To znamená dennodenný kontakt s jazykom, adekvátny veku dieťaťa.
Najmenšie deti obľubujú spievanie, počúvanie pesničiek, čítanie rozprávok a hranie hier. Staršie deti môžu využívať moderné aplikácie alebo sledovať videá. Domácu výučbu je vhodné podporiť kvalitným jazykovým kurzom pre deti. Profesionálni lektori vedia, ako dieťa zaujať tak, aby ho štúdium bavilo.
Ideálne je zapojiť výučbu jazyka zábavnou formou aj do voľného času. Uvažujete čo s deťmi cez prázdniny? Ideálny čas na začatie učenia cudzích jazykov závisí od viacerých faktorov, ako sú rodičovské preferencie, jazykové prostredie a individuálne schopnosti dieťaťa. Z odborného hľadiska sa však zdá, že najlepšie je začať s cudzím jazykom okolo 3. roku života, kedy je mozog dieťaťa najviac plastický a pripravený na učenie. Ak sa rodičia rozhodnú začať neskôr, aj to môže priniesť pozitívne výsledky, avšak je dôležité, aby sa učenie jazyka stalo súčasťou každodenného života a nebolo vnímané ako povinnosť.
Včasné učenie cudzích jazykov má množstvo výhod, no rovnako je dôležité dbať na to, aby dieťa nebolo preťažené. Správny čas na začiatok závisí od individuálnych potrieb a schopností dieťaťa. Aj keď je ideálne začať učiť jazyk už od raného veku, rodičia by mali byť flexibilní a prispôsobiť sa tempu a potrebám svojho dieťaťa.