Fridrich II. – Osvietený cisár a kontroverzný panovník

Fridrich II. bol panovníkom, ktorý vo svojich činoch a povahe spájal protiklady: bol Antikristom aj Bohom na Zemi, milovníkom umenia aj tyranom, rímskym cisárom aj priateľom Arabov. Bol to osvietený, uznávaný, ale aj nenávidený vládca, ktorého život a vláda dodnes fascinujú a rozdeľujú. Kostolné zvony v meste Jesi oznamovali radostnú zvesť o jeho narodení, ktoré sa odohralo za pozoruhodných okolností.

Narodenie a rané detstvo

Všetko sa začalo samotným narodením 26. decembra 1194 v meste Jesi. Jeho matke Konstancii, normanskej princeznej a dedičke Sicílskeho kráľovstva, bolo už 40 rokov. O otcovi, rímskom cisárovi Jindřichovi VI., zase zlí jazykovia tvrdili, že je neplodný. Tieto okolnosti viedli k šíreniu legiend o Fridrichovom narodení. Podľa jednej z nich sa narodil v nádhernom stane na trhovisku pred očami žien z Jesi, aby sa vyvrátili pochybnosti o jeho legitímnosti. Matka mala údajne verejne dojčiť syna, aby dokázala svoje materstvo. Napriek týmto snahám sa pochybnosti o Fridrichovej legitimite šírili, najmä v proticárskych kruhoch.

Krátko po narodení bol Fridrich predaný pestúnke, vojvodkyni zo Spoleta, manželke Konráda z Urslingenu. Prvé roky života strávil na vojvodskom dvore vo Folignu. Po smrti otca 28. septembra 1197 ho matka previezla do Palerma. Dňa 17. mája 1198 bol korunovaný za sicílskeho kráľa. Ešte za života otca bol v roku 1196 zvolený za rímskeho kráľa, no jeho matka sa neskôr tohto titulu za neho vzdala. V necelých štyroch rokoch prišiel Fridrich aj o matku, ktorá zomrela 27. novembra 1198. Vo svojej záveti ho zverila do poručníckej starostlivosti pápeža Inocenta III.

Vzostup k moci a vzdelanie

Fridrich sa stal súčasťou bojov o regentstvo medzi ambicióznymi šľachticmi a duchovnými. Napriek neľahkým začiatkom sa mu dostalo rytierskeho vzdelania. V deň svojich štrnástych narodenín skončilo pápežské poručníctvo a Fridrich sa ujal vlády. Už vtedy bol považovaný za predčasne vyspelého a schopného vládcu.

„Fridrich II. mal strategickú víziu, a to vďaka vzdelaniu, ktorého sa mu dostalo. Študoval dejiny Grécka, Ríma, Byzancie, Perzie aj Arabov, učil sa o Alexandri Veľkom a zoznamoval sa s dielom Aristotela alebo Platóna. Fridrich II. získaval zručnosti na normanskom dvore v Palerme.“ Vyrastal na sicílskom normanskom dvore, kde sa dostal do kontaktu s učením arabským, židovským aj gréckym. Spolu so svojím priateľom, pisánskym matematikom Leonardom Fibonaccim, sa stal propagátorom arabského spôsobu počítania, ktorý sa používa dodnes.

V roku 1208 sa Fridrich oženil s Konstanciou, dcérou aragónskeho kráľa Alfonza II. a vdovou po uhorskom kráľovi. V tom istom roku bol v Bambergu zavraždený jeho strýko, rímskonemecký kráľ Filip Švábsky. To uvoľnilo cestu jeho protivníkovi Otovi Brunšvickému, aby sa plne presadil v nemeckej ríši. Dňa 4. októbra 1209 bol v Ríme korunovaný za cisára Svätej rímskej ríše.

Cisárska koruna a mocenské boje

Fridrich II. musel o cisársku korunu tvrdo bojovať. K jej získaniu mu dopomohol aj český vládca Přemysl Otakar I. V roku 1212 vydal v Bazileji Zlatú bulu sicílsku, ktorá zabezpečila českému kráľovstvu výsadné postavenie v rámci Svätej ríše rímskej a jeho panovníkovi dedičný kráľovský titul.

Cesta k moci nebola jednoduchá. Využil situáciu po bitke pri Bouvines (1214), kde jeho protivník Otto IV. Brunšvický utrpel porážku. Fridrich si získal späť kontrolu nad ríšou a 25. júla 1215 sa v Cáchách znovu nechal korunovať za rímskeho kráľa. Následne začal rokovať s pápežom Inocentom III. o cisárskej korunovácii. V roku 1220 bol v Ríme pápežom Honoriom III. korunovaný za cisára.

Fridrich II. bol presvedčený, že je univerzálnym vládcom celého kresťanského sveta. Tento nárok si však nárokovala aj cirkevná hierarchia, čo viedlo k dlhodobému sporu s pápežmi. Pápeži ho opakovane nazývali Antikristom a v roku 1245 ho na koncile v Lyone zosadili z trónu, no výzva nemala takmer žiadnu odozvu.

Osvietený panovník a mecenáš

„Bol veľmi moderný, podporoval umenie, poéziu aj vedu. Sám napísal významný zoologický traktát O love so sokolom.“ Jeho záujem o antiku bol porovnateľný so záujmom Medicejovcov v čase mladého Michelangela. V Neapole založil prvú štátnu univerzitu, ktorá nebola podriadená cirkvi. V Salernu zmenil organizáciu štúdia medicíny a zaviedol požiadavku absolvovania päťročného štúdia vrátane anatómie a chirurgie pre získanie lekárskeho oprávnenia.

Sídleným mestom sicílskeho kráľa a rímskeho cisára sa stalo Palermo, ktoré sa za jeho panovania premenilo na skutočné kozmopolitné centrum celého Stredomoria. Fridrich II. hovoril šiestimi jazykmi a s otvorenou náručou vítal židovských učencov, byzantských vzdelancov aj islamských duchovných. Liboval si v orientálnom luxuse, mal vlastnú saracénsku gardu aj hárem.

„Vďaka Fridrichovi II. sme mali prvé verše v našom jazyku. Taliančina sa zrodila práve tu v Palerme, vo veži Pisana,“ cituje nápis vytesaný v Normanskom paláci pani Renata Bologna. Založil sicílsku básnickú školu, o ktorej sa s úctou vyjadroval aj Dante Alighieri.

Krížové výpravy a diplomacia

Fridrich II. sa snažil obnoviť pôvodné antické rímske impérium a spojiť Nemecko s Talianskom a Sicílskym kráľovstvom. Jeho snahy však skončili nezdarom.

Viedol šiestu križiacku výpravu, počas ktorej sa mu v roku 1229 podarilo bez boja získať Jeruzalem diplomatickou cestou vďaka svojej znalosti islamu a korešpondencii s moslimskými panovníkmi. Svoje paktovanie s moslimami však cirkev považovala za zradu.

Osobnosť a dedičstvo

Fridrich II. bol mimoriadne vzdelaný, s otvorenou mysľou a záujmom o rôzne kultúry. Jeho vláda bola poznačená mocenskými konfliktmi, kontroverznými rozhodnutiami a reformami, ktoré predbehli svoju dobu. Z jeho vlády pochádza moderné zákonodarstvo v Sicílskom kráľovstve, ktoré napríklad garantovalo moslimom slobodu vyznania a zakazovalo súkromné vojny.

„Pokaždé, keď sem prídete, prenikne vás pocit, že Fridrich II., teda jeho duch, je tu. Každý deň nájdete na jeho hrobke čerstvú ružu. Stále teda existuje niekto, kto ho miluje. Celé je to tajomné, záhadné, ale je to skutočné a pravdivé,“ ukazuje mi pani Renata na sarkofág z červeného mramoru v Katedrále v Palerme, ktorý ukrýva Fridrichove ostatky.

Profesor Giuseppe Salerno objasnil jedno z tajomstiev spojených s Fridrichom II.: „Kráľovo telo bolo prikryté dvoma ďalšími. Pôvodne sme si mysleli, že ide o dvoch bratov. Nakoniec sa ukázalo, že v jednom prípade išlo o mladé dievča vo veku 18 až 20 rokov. Pochopiteľne sme sa zamerali aj na samotného cisára a zistili sme, že v roku 1250 nebol udusený svojím synom, ako niektorí tvrdili.“

Fridrich II. Štaufský - Kľúčové informácie

tags: #fridrich #ii #cisar #narodenie