Túžba po dieťati je hlboko zakorenená v mnohých ženách. Avšak, nie všetky ženy majú partnera, s ktorým by mohli založiť rodinu tradičným spôsobom. Umelé oplodnenie (IVF) predstavuje pre mnohé slobodné ženy a lesbické páry možnosť, ako si splniť sen o materstve. Táto téma však vyvoláva mnohé etické, právne a spoločenské otázky. Tento článok sa zameriava na situáciu vo Francúzsku, kde došlo k prelomovej zmene v legislatíve, a porovnáva ju so Slovenskom, kde je prístup k umelému oplodneniu pre slobodné ženy stále obmedzený.
Francúzsko: Prelom v prístupe k asistovanej reprodukcii
Francúzsko uvoľnilo niektoré z najprísnejších zákonov v západnej Európe, ktoré sa týkajú asistovanej reprodukcie. V januári 2020 francúzsky Senát schválil zákon umožňujúci slobodným ženám a lesbickým párom prístup k umelému oplodneniu (IVF). Ide o prvú veľkú spoločenskú reformu počas funkčného obdobia prezidenta Emmanuela Macrona. Týmto krokom sa Francúzsko pripojilo ku krajinám ako Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Malta.
Legislatívny proces a podpora vlády
Zákon prešiel v 348-člennom Senáte pomerom hlasov 160-116, pričom v hornej komore parlamentu mali nad Macronovou centristickou stranou prevahu pravicoví republikáni. Zákon je súčasťou širšieho zákona o bioetike, ktorý v októbri prešiel prvým čítaním v Národnom zhromaždení, dolnej komore parlamentu, kde má Macron väčšinu.
Vláda prezidenta Macrona zdôvodňuje plánované opatrenia rastúcou pluralitou modelov rodiny. V správe pred parlamentným plénom Jean-Louis Touraine, poslanec vládnucej strany „La République en Marche“ (LRM), hovoril o práve stať sa slobodnou matkou. Aj „Comité consultatif national d'éthique“ (CCNE) podporuje plány Macronovej vlády. Je to vraj v zmysle slobody a rovnosti, že nielen heterosexuálne páry môžu siahnuť po umelom oplodnení.
Kontroverzie a opozícia
Napriek schváleniu zákona, téma umelého oplodnenia pre slobodné ženy vyvoláva vo Francúzsku kontroverzie. Senátori zamietli článok zákona prijatý dolnou komorou, podľa ktorého by sa umelé oplodnenie mohlo preplácať z francúzskeho sociálneho zabezpečenia. Parížsky arcibiskup Michel Aupetit označil novinky za „zmenu paradigmy, pri ktorej sa medicína stane službou, ktorá plní individuálne priania“. Spoločne s biskupom Ericom de Moulins-Beafortom, predsedom Konferencie biskupov Francúzska (KBF), a arcibiskupom Pierrom d'Ornellasom, predsedom Bioetickej komisie pri KBF, predstavil stanovisko KBF. Aupetit vidí nebezpečenstvo, že sa medicína urobí závislou od „trhu s asistovanou reprodukciou“. Predseda KBF Eric de Moulins-Beafort vyzval na účasť na demonštrácii proti reforme, ktorá bude znamenať elimináciu otcov.
Tisíce Francúzov protestovali v Paríži a Bordeaux proti tomu, aby mali lesbické páry prístup k metódam umelého oplodnenia. Demonštranti požadovali aj zachovanie zákazu náhradného materstva a vyjadrovali podporu hodnotám tradičnej rodiny. Podľa agentúry DPA išlo o prvý protest stúpencov konzervatívnej francúzskej opozície voči vládnucim socialistom prezidenta Francoisa Hollanda od februára tohto roku. Na priebeh protestného pochodu v Paríži, na ktorom sa spolu s dospelými zúčastnili aj deti, dohliadalo približne 1000 príslušníkov polície. Podľa dnes zverejneného prieskumu verejnej mienky podporuje požiadavky konzervatívnych demonštrantov necelá tretina (31 percent) Francúzov. Dnešné protestné akcie zorganizovalo hnutie Manif Pour Tous (Protest pre každého), ktoré vlani viedlo neúspešnú kampaň proti uzákoneniu homosexuálnych manželstiev vo Francúzsku.
Dolná komora francúzskeho parlamentu v utorok prijala zákon, ktorý po prvý raz poskytuje slobodným ženám a lesbickým párom prístup k asistovanej reprodukcii. Dlho očakávaný zákon rozširuje prístup k liečbe plodnosti, napríklad umelé alebo mimotelové oplodnenie, ktoré je v súčasnosti dostupné len pre heterosexuálne páry. Zákon nerieši dohody o náhradnom materstve, ktoré sú vo Francúzsku zakázané. Hlasovanie v Národnom zhromaždení ukončuje zdĺhavú dvojročnú debatu v parlamente. Francúzske skupiny za práva LGBT ľudí lobovali za zákon po tom, čo Francúzsko v roku 2013 zlegalizovalo manželstvá párov rovnakých pohlaví.
Francúzska vláda pripravuje legislatívu, ktorá by umožnila slobodným ženám a lesbickým párom podstúpiť mimotelové oplodnenie, takzvanú in vitro fertilizáciu, a súvisiace úkony vo Francúzsku, aby preto nemuseli cestovať do zahraničia. Podrobnosti o pripravovanom návrhu zverejnili francúzske noviny Le Journal du Dimanche. Systém zdravotnej starostlivosti by mal pokryť náklady na asistovanú reprodukciu pre všetky ženy do 43 rokov. Vláda sa zatiaľ nerozhodla, či bude takýto postup zákonne zaznamenávať alebo bude požadovať od rodičov, aby svoje deti upovedomili, že sa narodili s pomocou in vitro oplodnenia.
Umelé oplodnenie na Slovensku: Obmedzený prístup
Na Slovensku je situácia v oblasti umelého oplodnenia odlišná. Umelé oplodnenie je hradené zo zdravotného poistenia, ale len pre heterosexuálne páry, kde žena spĺňa vekové kritérium (mladšia ako 40 rokov) a existuje lekárska indikácia neplodnosti. Pre slobodné ženy a lesbické páry je umelé oplodnenie na Slovensku zakázané.
Dostupnosť a finančná náročnosť
Hoci je umelé oplodnenie na Slovensku hradené zo zdravotného poistenia, pre mnohé páry zostáva finančne nedostupné, za jeden pokus o otehotnenie musia doplatiť asi tisíc eur. Pre slobodné ženy či lesbické páry navyše zostáva umelé oplodnenie úplne nedostupné. Za umelým oplodnením musia cestovať do inej krajiny. Na to sa odhodlajú len tie ženy, ktoré sa neboja jazykovej bariéry a majú dosť peňazí.
Možnosti v zahraničí
Pre lesbické páry zo Slovenska je jednou z najdostupnejších možností umelé oplodnenie v Rakúsku. Dve Rakúšanky sa teda v Rakúsku môžu zosobášiť, podstúpiť umelé oplodnenie a obe budú aj uznané za matky a zapísané do rodného listu. Pre Slovenky v Rakúsku to však neplatí.
Do Dánska chodí pre umelé oplodnenie množstvo lesbických párov a single žien. Téma v krajine nie je tabu, spoločnosť o nej diskutuje už od 90. rokov.
Argumenty pre a proti sprístupneniu umelého oplodnenia
Argumenty pre sprístupnenie umelého oplodnenia pre slobodné ženy a lesbické páry:
- Právo na sebaurčenie: Každá žena má právo rozhodovať o svojom tele a o tom, či chce mať dieťa.
- Rovnosť: Všetky ženy by mali mať rovnaký prístup k možnostiam, ako si splniť sen o materstve, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodinný stav.
- Pluralita rodinných modelov: Spoločnosť sa mení a existuje mnoho rôznych typov rodín. Štát by mal rešpektovať túto rozmanitosť a umožniť ženám vytvárať rodiny, ktoré im vyhovujú.
Argumenty proti sprístupneniu umelého oplodnenia pre slobodné ženy a lesbické páry:
- Právo dieťaťa na otca: Dieťa má právo na otca a na kompletnú rodinu s oboma rodičmi.
- Etické otázky: Umelé oplodnenie vyvoláva mnohé etické otázky, napríklad otázku anonymity darcu spermií a otázku komercializácie reprodukcie.
- Finančná náročnosť: Sprístupnenie umelého oplodnenia pre širšiu skupinu žien by mohlo zaťažiť systém zdravotného poistenia.
Slovenská realita: Neplodnosť a možnosti liečby
S diagnózou neplodnosti zápasí na Slovensku okolo 20% párov. Našťastie, metód a postupov ako ju vyliečiť, je v súčasnosti množstvo. Páry už nemusia chodiť medzi rôznymi ambulanciami. Všetky potrebné vyšetrenia aj odborníci sú pod jednou strechou, čo šetrí čas a urýchľuje liečbu. Zmluva v hodnote 441-tisíc eur umožní dostať do praxe novú technológiu, ktorá podstatne zvyšuje úspešnosť umelého oplodnenia.
Vek a plodnosť: Fakty a mýty
MUDr. Peter Krajkovič z centra asistovanej reprodukcie Helios v Martine tvrdí, že vek žien, ktoré chcú otehotnieť, sa stále zvyšuje a prístup k tehotenstvu sa počas jednej generácie úplne zmenil. Mladšej generácii žien sa mení pohľad na materstvo a rodinný život. Snaha vydať sa, mať muža, deti a rodinu už nie je prvoradá, ako to bolo u našich rodičov. Priority sa posúvajú, na prvom mieste je kariéra - dôležité je teda najskôr si zarobiť a dieťa počká. Aj medializované informácie o starších prvorodičkáz vyvolávajú v ženách dojem, že otehotnieť sa dá v každom veku. Lenže to nie je pravda.
Fyziologicky má žena vajíčka vo vaječníkoch už od narodenia a ďalšie v priebehu života nevznikajú. Zásoba a kvalita vajíčok počas života ženy postupne klesá. Sme naprogramovaní na tehotenstvo a pôrod v mladom veku, ja odporúčam prvé dieťa vo veku okolo 25 až 27 rokov. Ženy nie sú fyziologicky stvorené na tehotenstvo v štyridsiatke alebo v päťdesiatke.
V akom veku plodnosť ženy vrcholí a klesá?
Demografické výzvy a rodinná politika
Krajina, ktorá bola dlhé roky vzorom modernej rodinnej politiky, dnes čelí prudkému demografickému úpadku. Emmanuel Macron. Vo Francúzsku bola dlho pôrodnosť vyššia ako v ostatnej Európe. V posledných rokoch však drasticky klesla. Ešte v roku 2018 chválili Švajčiari Francúzsko za jeho modernú a efektívnu rodinnú politiku. Hovorilo sa o francúzskej výnimke. Krajina galského kohúta sa považovala za modernú spoločnosť, ktorá pracujúce ženy neodrádzala od rodenia detí. Naopak, povzbudzovala ich k tomu neustále sa rozvíjajúcou rodinnou politikou. Vytváranie miest v jasliach nestačí na to, aby motivovalo ženy k rodeniu detí. To už bol dostatočný dôvod na to, aby prezident osobne zasiahol.
Každá 29-ročná Francúzka dostane onedlho list, ktorý jej má pripomenúť biologické hodiny. List pre mužov vo veku 29 rokov ich má upozorniť na zhoršujúcu sa kvalitu ich spermií. Ministerka zdravotníctva Stéphanie Ristová, z ktorej úradu list pochádza, poukazuje na to, že v súčasnosti má každý ôsmy pár vo Francúzsku problémy s otehotnením. Okrem spomínanej kampane podniká francúzska vláda viacero konkrétnych opatrení, aby mali ľudia viac detí. Do roku 2028 chce zriadiť viacero centier špecializovaných na problémy s plodnosťou. Páry by sa mali rýchlejšie dostať k presnej diagnóze, aby sa im mohla okamžite poskytnúť pomoc. Ako bude konkrétne vyzerať, vláda zatiaľ nekonkretizovala. Vo Francúzsku platí už dlhší čas zákon, na ktorý sa odvoláva aj list, že ženy vo veku od 29 do 37 rokov si môžu bezplatne zmraziť svoje vajíčka. V krajine, ktorá vo svojej ústave zakotvuje právo na potrat, sa zdá logické vnímať plodnosť ako čisto medicínsky problém. Francúzsko je tak plne v súlade s tým, čo Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a EÚ všeobecne označujú ako reprodukčné zdravie.
Keďže demografická zmena, ktorá v niektorých štátoch už medzitým prerástla do demografickej krízy, je celoeurópskym problémom, Francúzsko v tom nie je samo. Všetky krajiny starého kontinentu sa snažia o vyššiu pôrodnosť. Bulharsko je v Európe krajinou s najvyššou pôrodnosťou, ktorá dosahuje 1,81 dieťaťa na ženu. Najnižšiu pôrodnosť má Malta s iba 1,08 dieťaťa. A aká je situácia v Nemecku, v ekonomicky najsilnejšej krajine Európy? Podľa predbežných údajov Spolkového štatistického úradu (Destatis) klesla pôrodnosť v Nemecku v roku 2024 na 1,35 dieťaťa na ženu.
Maďarsko v uplynulých rokoch vyvinulo pozoruhodnú rodinnú politiku. Jadrom opatrení je daňovo orientovaná sociálna politika. Na rozdiel od západoeurópskych modelov so štátnymi transfermi sa zameriava predovšetkým na daňové úľavy pre rodiny. Podľa tejto filozofie by rodičovstvo nemalo prinášať žiadne sociálne ani ekonomické nevýhody. Okrem toho tým štát posilňuje vnútornú kúpnu silu, čo tiež prospieva rozvoju strednej triedy. K tomu sa pridávajú opatrenia ako výhodné úvery a podpora bývania pre rodiny. Splátky sa odpúšťajú podľa počtu detí. Tieto opatrenia sa prejavili nárastom pôrodnosti na 1,55 dieťaťa na ženu v roku 2024. Cieľ 2,1 dieťaťa na ženu, ktorý je potrebný na udržanie stabilnej populácie, však zatiaľ Maďarsko nedosiahlo. Do októbra 2025 platilo, že matky so štyrmi a viac deťmi boli celoživotne oslobodené od dane z príjmu.
tags: #francuzko #umele #oplodnenie