Domáce násilie je vážny problém, ktorý sa vyskytuje vo všetkých vrstvách spoločnosti. Môže sa týkať násilia rodičov na deťoch, násilia medzi súrodencami, ako aj zneužívania a zanedbávania starých ľudí. V spoločnosti sa často vyskytujú mylné názory o domácom násilí, napríklad, že prejavom domáceho násilia je len fyzické násilie alebo že nefyzické prejavy sú menej bolestivé. Toto tvrdenie však nie je pravdivé.
Obeťami násilia sa môžu stať deti, ženy, muži, ale aj starí ľudia. Domáce násilie je trestný čin, ktorý je postihnuteľný podľa zákona. Dochádza k nemu, keď osoba, ktorá má akýkoľvek vzťah k inej osobe, používa násilné alebo zastrašujúce správanie na kontrolu alebo dominanciu nad ňou. Domáce násilie je zneužitie moci.
Vyskytuje sa vo všetkých spoločenských triedach, vekových skupinách, kultúrach a komunitách, ako aj vo vzťahoch rovnakého pohlavia. Môže sa vyskytnúť medzi ľuďmi v rôznych domácich vzťahoch, vrátane:
- Intímne/osobné vzťahy
- Manželské vzťahy
- Rodina, rodič/dospievajúci/dieťa (vrátane dospelých detí voči starším rodičom), súrodenecké vzťahy
- Vzťahy s opatrovateľmi
Domáce násilie najčastejšie páchajú muži na ženách a deťoch, hoci percento páchateľov žien rastie. Väčšinu páchateľov naďalej tvoria muži. Domáce násilie je úmyselný čin. Páchatelia, ktorí sú násilní voči svojmu partnerovi, zvyčajne nie sú násilní voči iným osobám, ako sú priatelia alebo kolegovia v práci.
Národný výbor pre násilie páchané na ženách definoval domáce násilie ako násilie a zneužívanie páchané mužom na žene s cieľom kontroly nad obeťou, ktoré má za následok fyzické, sexuálne a/alebo psychické poškodenie, nútenú sociálnu izoláciu alebo ekonomickú depriváciu, alebo správanie, ktoré zanecháva ženu a deti v strachu.
Strach je bežným kľúčovým prvkom násilia páchaného na ženách a je často najsilnejšou zbraňou, ktorú páchateľ používa na ovládanie svojej obete. Nezhody sú bežnou súčasťou vzťahov. V zdravých vzťahoch sa každý partner rešpektuje, aj keď s niekým nesúhlasí, a správajú sa k sebe ako k rovnocenným. Vzťahy, kde dochádza k domácemu a rodinnému násiliu, sú však odlišné, pretože páchateľ využíva strach na ovládanie svojho partnera, ktorý nie je schopný vyjadriť svoje názory alebo nesúhlasiť. Na ovládanie seba, detí a ich širšej rodiny a priateľov sa používa slovné, emocionálne a fyzické zneužívanie, ako aj manipulácia a izolácia.
Väčšine prípadov domáceho a rodinného násilia sú obeťami ženy. Ženy nevstupujú do vzťahov s presvedčením, že zažijú domáce násilie; je normálne, že sa cítia milované, šťastné a tešia sa na budúcnosť. Žiarlivosť a majetníctvo sa môžu niekedy vnímať ako znaky toho, ako veľmi sú milované.
Násilie na deťoch
Násilie na deťoch zahŕňa všetky formy ujmy, ako je fyzické alebo psychické násilie, ubližovanie alebo zneužívanie, zanedbávanie alebo nedostatočná starostlivosť, zlé zaobchádzanie alebo vykorisťovanie, vrátane sexuálneho zneužívania detí. Môže mať rôzne podoby a môže sa ho dopustiť ktokoľvek, vrátane osôb blízkych dieťaťu alebo osôb v pozícii autority.
V roku 2021 bolo polícii nahlásených 415 prípadov sexuálneho zneužívania osôb mladších ako 18 rokov. V tom istom roku bolo nahlásených 99 obetí úmyselného ublíženia na zdraví mladších ako 18 rokov. V roku 2020 bolo evidovaných 5 obetí úmyselných vrážd mladších ako 15 rokov.
Obete a ich rodinní príslušníci majú právo na ochranu pred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou, zastrašovaním, odvetou a emocionálnou ujmou. Účelom individuálneho posúdenia je zistiť, či majú obete špecifické potreby ochrany a či by pre nich boli prínosné osobitné opatrenia v priebehu trestného konania. Obete majú právo byť vypočuté, pochopené a rešpektované. Všetka komunikácia s obeťami musí byť jednoduchá a zrozumiteľná.
50 až 70 % detí, ktorých matky sú týrané, je tiež postihnutých priamym fyzickým, psychickým alebo sexualizovaným násilím. Každé dieťa, aj keď samo nie je priamo týrané, veľmi trpí v dôsledku násilia páchaného na jeho matke. U mnohých sa začína toto trápenie už pred narodením, pretože k týraniu počas tehotenstva dochádza veľmi často. Tieto deti žijú v atmosfére násilia a strachu. Niektoré, najmä staršie deti, sa snažia matke pomôcť, a tak si môžu privodiť priame fyzické ohrozenie. Iné sú priam ochromené strachom. Niektoré telefonujú na políciu. Aj deti, ktoré násilnícky otec priamo týra, ho navonok odmietajú len zriedkavo. Ich vzťah k otcovi je vzťahom obete k páchateľovi, ktorý charakterizuje lojalita k páchateľovi a pripútanie sa k nemu. Toto je veľmi mätúce nielen pre deti a ich matky, ale aj pre ich okolie.
Všetky deti sa nesprávajú rovnako, ale násilie má v každom prípade negatívne dôsledky na ich fyzické a psychické zdravie. Mnohé deti sa cítia odlišné od svojich vrstovníkov a sú uzavreté. Majú pocity viny, sú neisté, osamelé a úzkostlivé. Pociťujú zlosť, za ktorú sú často trestané dvojnásobne - v rodine aj mimo nej, ak sa ich „nápadné“ správanie stane rušivým pre okolie. Iné deti sa správajú naopak až mimoriadne „pokojne“ a prispôsobivo, preto ich dospelí často „prehliadajú“ a neposkytujú im potrebnú pozornosť.
Mnohé matky ochraňujú svoje deti pred priamym násilím zo strany otca. Páchanie násilia na deťoch býva pre ne často posledným argumentom pre rozchod. Prinajmenšom rovnaký počet matiek však deti už ochrániť nedokáže. Ženy zanedbávajú svoje deti, pretože sú poznačené vlastnými zážitkami s násilím. Mnohé ženy prestanú týrať svoje deti alebo ich zanedbávať, keď samy nie sú ohrozované. Pretože týrané ženy ich vlastná situácia extrémne zaťažuje, je najlepšou intervenciou v záujme detí podpora matky.
Rodičia sú pre dieťa vzorom, a preto je dôležité, ako sa voči sebe navzájom správajú. V niektorých prípadoch sa však rodina môže stať zdrojom mnohých problémov u detí, kedy dochádza k narušeniu ich zdravého vývinu a fungovania v živote. Pre rôzne situácie, ktoré sa v domácnosti odohrávajú, sa dieťa snaží nájsť vysvetlenia.
Roly detí vystavených domácemu násiliu
Roly, ktoré sa vyvíjajú u detí vystavených domácemu násiliu, predstavujú jedinečné spôsoby, akými sa dieťa prispôsobuje a snaží sa vyrovnať s ohrozujúcimi situáciami, v ktorých žije:
- Starostlivé dieťa: Správa sa k mladším súrodencom a mame ako rodič. Pri útokoch zvykne súrodencov chrániť, neskôr ich i matku upokojuje. Preberá na seba niektoré každodenné úlohy a zodpovednosť za domácnosť.
- Dôverník/dôverníčka mamy: Je zo strany mamy zasvätené do diania, pozná jej pocity, obavy, plány.
- Dôverník/dôverníčka otca: Otec sa k nemu správa lepšie a jemu najskôr povie svoje odôvodnenia násilia voči matke. Zároveň chce od dieťaťa, aby mu poskytovalo informácie o správaní matky, za čo získava nejaké výhody.
- Pomocník/pomocníčka otca: Je pribraté k tomu, aby pomáhalo s páchaním násilia na matke.
- Dokonalé dieťa: Snaží sa zabrániť násiliu tým, že aktívne uvažuje a prináša do pozornosti tie záležitosti, ktoré považuje za spúšťače násilia.
- Obetný baránok: Je vnímané ako príčina problémov v rodine. Je obviňované za napätia medzi rodičmi a jeho správanie je používané na odôvodnenie násilia.
Čím lepšie preskúmame roly dieťaťa v rodine ohrozenej násilím, tým lepšie dokážeme pochopiť, ako násiliu v rodine dieťa rozumie a ako sa s ním vyrovnáva. Zároveň tak máme možnosť porozumieť vzťahom v rodine, najmä vzťahu dieťaťa voči matke a jeho súrodencom. Každé dieťa v jednej a tej istej rodine môže zastávať úplne iné role a každé z detí môže situáciu doma vnímať dramaticky rozdielne.
Čo spája týranie, domáce násilie a zneužívanie?
Všetky tieto pojmy sú trestnými činmi. Odohrávajú sa vo vzťahoch, ktoré sú vo svojej podstate narušené, a zvyčajne nejde o ojedinelé činy, ale trvajú dlhší čas. Keďže sa takéto násilie pácha väčšinou za zatvorenými dverami, nie sú svedkovia a často ani presvedčivé dôkazy.
Čo je domáce násilie?
Hlavným znakom domáceho násilia je, že sa odohráva medzi členmi spoločnej domácnosti, či už ide o partnerov, deti alebo seniorov. Najčastejšie sú ohrozené ženy, pričom sa uvádza, že viac ako tretina žien zažila vo svojom živote nejakú formu domáceho násilia. Medzi ďalšie ohrozené skupiny patria starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, deti a značné percento domáceho násilia je páchané na mužoch.
Domáce násilie môže mať rôzne podoby. Môže sa stať, že ohrozená osoba si dlho neuvedomuje, že správanie jej partnera alebo blízkej osoby pomaly prekračuje jej práva. Vo všeobecnosti sem patrí:
- Fyzické násilie: bitie, kopanie, ťahanie za vlasy.
- Psychické násilie: ponižovanie, ignorovanie.
- Verbálne násilie: nadávky, urážky.
- Ekonomické násilie: ničenie osobných vecí, peniaze len na prídel.
- Sociálne násilie: znemožňovanie kontaktu s vonkajším svetom, domáce väzenie.
- Sexuálne násilie: nútenie k sexu, znásilnenie.
Ako sa prejavuje psychicky týrané dieťa?
Psychické násilie na deťoch je najťažšie rozpoznateľné, pretože nie je zjavné na prvý pohľad. Zvyčajne ho však sprevádzajú aj iné formy zneužívania. Spočíva v uplatňovaní nadradenosti a moci, ktorú má násilník nad dieťaťom. To môže zahŕňať časté pokarhania, vysoké nároky na dieťa a neustále porovnávanie s inými deťmi, alebo odmietanie pozornosti, ktoré vedie k ignorovaniu.
Ďalšou formou psychického týrania je, keď je dieťa svedkom násilia voči inému členovi rodiny. Takéto deti sa potom môžu javiť uzavreté, vyhýbať sa sociálnemu kontaktu, byť nesústredené, nervózne a bojazlivé. Môže sa objaviť koktanie alebo tiky, v noci sa môžu pomočovať alebo sa sťažovať na časté bolesti žalúdka či hlavy.
Ako sa vysporiadať s domácim násilím?
Ak máte pocit, že spôsob, akým sa k vám správa váš partner, je dlho nesprávny a dochádza vám energia, musíte sa pokúsiť niečo zmeniť. Skôr ako dôjde k ďalšiemu násiliu, môžete sa obrátiť na jedno z intervenčných centier pre osoby ohrozené domácim násilím. Tieto centrá poskytujú sociálno-právnu podporu a psychologickú pomoc. Okrem praktických informácií, ktoré vám pomôžu zistiť vaše možnosti, vám odborníci pomôžu vypracovať „bezpečnostný plán“. S jeho pomocou môžete lepšie vyhodnotiť kritickú situáciu a uniknúť, aby ste ochránili seba a prípadne aj ostatných členov domácnosti.
Aké môžu byť dôsledky domáceho násilia?
Na úrovni psychologického zážitku je bezprostredným dôsledkom násilia šok a dlhodobým dôsledkom trauma alebo posttraumatická stresová porucha.
Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect)
Podľa štatistických prehľadov je rodina pomerne nebezpečným prostredím pre deti, čo možno chápať ako istý všeobecný trend odrážajúci pozíciu slabšieho voči dospelému a závislosť od neho. Špecifikom rodinného a domáceho prostredia je heterogenita jej členov. Z hľadiska možného výskytu agresie treba prihliadať na súvislosti týkajúce sa veku a rodu.
Charakterizovanie konkrétnych foriem násilia je veľmi dôležitou otázkou. Úmyselné zanedbávanie možno charakterizovať ako odmietnutie alebo zanedbanie povinnej starostlivosti, vrátane vedomej a zámernej snahy spôsobiť fyzický a emocionálny stres.
Najviac pozornosti v súvislosti s deťmi v domácom prostredí sa venovalo zlému zaobchádzaniu rodičov alebo vychovávateľov. Táto problematika je známa ako syndróm CAN (Child Abuse and Neglect), u nás nazývaný syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa. Syndróm CAN možno definovať ako poškodzovanie telesného, duševného i spoločenského stavu a vývoja dieťaťa, ktoré vznikne v dôsledku akéhokoľvek nenáhodného správania rodičov alebo inej dospelej osoby, ktoré je v danej spoločnosti hodnotené ako neprijateľné. Takéto poškodzovanie má závažné dôsledky pre rozvoj jedinca i jeho postavenie v spoločnosti.
Týranie nie je spravidla jednorazový akt násilia, ale dlhodobejší proces, ktorého podstata spočíva v nespravodlivom využívaní fyzickej, psychickej alebo sociálnej moci voči iným, najčastejšie voči tým, ktorí nie sú schopní z najrozličnejších dôvodov chrániť samých seba. Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí sprevádza ľudstvo od začiatku jeho existencie, i keď nie v súčasnom ponímaní ako násilie na dieťati, ale ako súčasť kultúry tej-ktorej spoločnosti.
Formy týrania dieťaťa
Týranie dieťaťa v rodine predstavuje mimoriadne zložitý problém. Nejde o jednorazový trest, ale o opakujúce sa násilie, ktoré je veľmi kruté, surové a bezohľadné. Dôvodom hrubosti a násilnosti páchaných na deťoch môže byť dysfunkčná rodina, časté používanie veľkého množstva alkoholických nápojov, drog, zlyhanie rodičov ako vychovávateľov, nereálne, neprimerané nároky a požiadavky na svoje deti.
Týranie môže byť v aktívnej alebo pasívnej podobe. V aktívnej podobe ide o ponižovanie, zosmiešňovanie, nadávky, posmech, nadmerné psychické tresty, šikanovanie, nútená izolácia, naháňanie strachu, ktoré môže viesť až k ťažkým duševným traumám.
Týranie detí zahŕňa súbor životných podmienok, konania a zanedbávania, ktoré vedú k obmedzeniu práva detí na život, výchovu a skutočnú podporu.
Súčasný názor na týranie a zanedbávanie detí reprezentuje definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 1999, ktorá rozlišuje päť základných foriem zlého zaobchádzania s deťmi:
- Fyzické týranie: Skutočné alebo potenciálne fyzické poškodenie spôsobené interakciou alebo absenciou interakcie v kontexte dohľadu rodiča alebo osoby zodpovednej za dieťa v rámci vzťahu, ktorý obsahuje zodpovednosť, dôveru a moc.
- Sexuálne zneužívanie: Angažovanie dieťaťa do sexuálnych aktivít, ktoré dieťa v plnom rozsahu nechápe, nie je schopné vyjadriť súhlas na základe dostatočných informácií, alebo na ktoré dieťa nie je pripravené z hľadiska svojho vývinu a nemôže vyjadriť súhlas, prípadne ktoré porušujú zákony a sú v danej spoločnosti tabuizované.
- Nedbalosť a zanedbávanie: Nepozornosť alebo zanedbanie povinností vo všetkých oblastiach, o ktoré sa má starať opatrovateľ, ako je zdravie, vzdelanie, emocionálny vývin, stravovanie, ochrana a bezpečné podmienky pre život v rámci podmienok prístupných rodine alebo opatrovateľom. Zanedbávanie je vystavovanie dieťaťa ohrozeniu z hľadiska zdravia, fyzického, mentálneho alebo sociálneho vývinu.
- Emocionálne týranie: Zlyhanie v poskytovaní prostredia vhodného pre vývin dieťaťa a podporujúceho jeho zdravý vývin.
- Komerčné a iné vykorisťovanie dieťaťa: Využívanie detí na prácu alebo iné činnosti, z ktorých má profit niekto iný.
Dnešnú spoločnosť možno označiť za spoločnosť orientovanú na deti. Zneužívanie, týranie a zanedbávanie detí v rodinách má dôsledky do budúcnosti. Liečenie dôsledkov je však nevyhnutné a komplikované. Mnohé týrané deti majú problémy v neskoršom období a to aj v dospelosti.
Oznamovacia povinnosť a postup pri zdieľaní informácií o násilí na deťoch
Násilie na deťoch je neodpustiteľné a je v záujme spoločnosti, aby sa dialo v čo najmenšej možnej miere. Dieťa sa nevie brániť a netuší, aké má možnosti. Je dôležité si uvedomiť, že v zmysle § 7 zákona 305/2005 Z.z. je každý, kto je svedkom porušovania práv dieťaťa, povinný na ne upozorniť. Či už ste rodina, lekárka, učiteľ, suseda… Za nesplnenie oznamovacej povinnosti môže hroziť trest odňatia slobody až do výšky 3 rokov. Oznamovateľ má, samozrejme, právo na ochranu, na jeho žiadosť sa v trestnom konaní neuvedú údaje o jeho totožnosti.
Ak vám dieťa zdôverí informácie o násilí, postupujte nasledovne:
- Pozorne ho vypočujte: Nespochybňujte, nebagatelizujte, čo vraví. Pravdepodobne ho to stálo dosť odvahy, aby sa vám s tým zdôverilo.
- Snažte sa nepodsúvať mu vlastné domnienky: Neklaďte sugestívne otázky, nebombardujte ho otázkami.
- Potvrďte jeho rozhodnutie: Je správne, že sa rozhodlo niekomu zdôveriť.
- Nehovorte mu veci, ktoré nedokážete splniť: Napríklad, že všetko bude dobré, že to rýchlo prejde, že nič nepoviete.
- Vysvetlite, čo bude nasledovať: Pokúste sa primerane jeho veku vysvetliť, čo bude teraz nasledovať. Aký je postup krokov, čo sa bude diať: zavoláte na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu, na políciu. Ak nie je násilníkom rodič, tak aj rodičom.
Pre dieťa je zdôverenie sa o násilí prvým krokom, ale netuší, kam kráča. Pomôže mu, ak bude mať na tejto ceste sprievodcu, niekoho, komu dôveruje a bude ho pravdivo informovať o tom, čo sa deje.