Ráno v škôlke môže byť pre mnohé deti, ale aj rodičov, náročné. Plač, hnev, vzdor či odmietanie sú bežné prejavy, ktoré vedia rodičom spôsobiť pochybnosti o správnosti ich rozhodnutí. Nie každé dieťa ide ráno do škôlky s úsmevom a nie každý deň je v škôlke pre dieťa bezproblémový. Je dôležité pochopiť, že z pohľadu dieťaťa je prirodzené nechcieť sa odlúčiť od rodičov. Deti nevnímajú dôvody, prečo musia rodičia pracovať, ani logistiku rodinného rozpočtu. Vidia len to, že musia ísť niekam, kde to nemusí byť celkom podľa ich predstáv. Na druhej strane, pre rodičov je často škôlka nevyhnutným riešením, ktoré im umožňuje pracovať, zabezpečiť rodinu, alebo si aj oddýchnuť. Ak dieťaťu naozaj nie je dobre, môže to byť spôsobené viacerými faktormi.
Dospelí majú tendenciu problém hneď riešiť a presvedčiť dieťa. Zabúdame však, že dieťa nepotrebuje, aby sme jeho pocity vyriešili, ale aby sme ich uznali. Frázy ako "Vidím, že sa ti tam dnes vôbec nechce. Nechceš ma pustiť. Je ti smutno. Je ti ťažko." môžu pomôcť dieťaťu cítiť sa pochopené. Uznanie pocitov neznamená ich akceptáciu, ale pochopenie. Je dôležité si uvedomiť, že niekedy je škôlka pre dieťa náročná, a zároveň je to často najlepšie možné riešenie pre rodiča, ktorý má právo ho urobiť. Dieťa má právo nesúhlasiť a plakať.
Príčiny neochoty chodiť do škôlky
Ranné chvíle v škôlke bývajú často plné emócií, či už detských, alebo rodičovských. Rituály dávajú deťom pocit istoty a predvídateľnosti. Dieťa nevie predvídať budúcnosť, preto je dôležité mu poskytnúť jasný rámec: "Dnes budeš v škôlke, potom ťa poobede vyzdvihnem a pôjdeme spolu domov." Každé dieťa si tým občas prejde. Ak však nechuť chodiť do škôlky pretrváva dlhšie, je na čase preskúmať možné príčiny.
1. Problémy s ostatnými deťmi - šikanovanie
Šikanovanie je fenomén dnešnej doby, ktorý sa prejavuje v rôznych podobách - fyzickej, psychickej či virtuálnej. Ak chcete zistiť, či je vaše dieťa v škôlke šikanované, pozorujte zmeny v jeho správaní a analyzujte dôvody, ktoré uvádza ako príčinu neochoty ísť do školy. Je potrebné postupovať s láskou a porozumením. Ak sa potvrdí, že dieťa nemá rado škôlku práve kvôli problémom so spolužiakmi, vyžaduje to okamžitú reakciu. Dohodnite si stretnutie s učiteľkou a v prípade potreby aj s rodičmi druhej strany. Šikanu nemožno podceňovať, pretože má vážne následky.
2. Problémy s učiteľkou
Niekedy sa môže stať, že si učiteľka či učiteľ "sadne" na dieťa. Chyba môže byť na oboch stranách. Učitelia sú tiež len ľudia a aj keď vedia, čo ich práca obnáša, niekedy im môže chýbať energia na riešenie situácií s chladnou hlavou. Nemalo by to však viesť k tomu, že dieťa je znevýhodnené alebo zosmiešňované, čo následne vyvoláva nechuť chodiť do škôlky. Vypočujte svoje dieťa, navštívte učiteľa a v prípade potreby sa obráťte na školského psychológa alebo zástupcu pre daný stupeň.
3. Problémy s učením a adaptáciou
Každé dieťa má iné talenty a nadania. Niektoré vynikajú v matematike, iné v jazykoch či výtvarnom umení. Ak vaše dieťa dosahuje dobré výsledky vo väčšine aktivít, ale má problémy s niečím, čo ho nebaví, môže to byť zdrojom nechuť chodiť do škôlky. Deti sa často sťažujú, že daný predmet je "hlúposť" a v živote ho nevyužijú. Pomôžte dieťaťu s danou oblasťou, venujte mu čas a buďte pri ňom. Nekarhajte ho za to, že sa niečo nenaučí. Ak si to situácia vyžaduje, vybavte doučovanie. Ak má problémy s viacerými predmetmi napriek snahe, je nutné osloviť odborníka. Za týmito problémami môžu stáť poruchy sústredenia, dyslexia, dysgrafia a iné. Návšteva odborníka vám pomôže nájsť koreň problému.
Odmietanie škôlky často súvisí s adaptáciou a úzkosťou zo separácie od rodiča. Nie je to rozmaznanosť. Tvrdosť rodiča, dlhé vyjednávanie, hrozby či prosby nepomáhajú. Scéna zo škôlkarskej šatne, kde sa dieťa lepí na rodiča a plače, je mnohým rodičom známa. Materská škola je pre malé dieťa často prvá skúsenosť dlhšieho odlúčenia od rodičov. Školkári ešte nedokážu presne povedať, čo im prekáža, preto je dôležité uvažovať v možnostiach. Konkrétny spúšťač môže byť toaleta, obed, prezliekanie, spánok, určitá aktivita alebo konkrétne dieťa.
Ráno sa dieťaťa v žiadnom prípade nepýtajte "chceš ísť do škôlky?". Pre úzkostné dieťa je to otázka, ktorá spustí alarm a rodičia tak nechtiac posilnia jeho úzkosť. Ak dieťa plače aj po odchode rodiča, neznamená to, že ste urobili chybu. Malý predmet od rodiča (gumička, srdiečko z papiera, kamienok) môže slúžiť ako "most" medzi domovom a škôlkou.
Ako pomôcť dieťaťu prekonať nechuť do škôlky
Je veľmi užitočné otvorene sa rozprávať s učiteľkami o tom, čo s dieťaťom doma riešite. Povedzte im, čo vám dieťa opisuje, ako sa cíti a v ktorých situáciách sa to zhoršuje. Dobrým krokom je určiť "bezpečnú osobu" - konkrétneho dospelého v škôlke, ktorý dieťa ráno prevezme alebo ktorého môže vyhľadať, keď sa necíti dobre. Rovnako pomáha dohodnúť "bezpečné miesto", kde sa môže dieťa na chvíľu upokojiť, napríklad tichý kútik alebo miesto s minimom podnetov.
Spolu s učiteľkami je dobré pomenovať aj spúšťače, teda chvíle, kedy je pre dieťa najťažšie. Často to býva príchod do škôlky, prechod na obed, spánok alebo iné situácie spojené s tlakom. Niekedy pomôže alternatíva k spánku, napríklad tichá aktivita namiesto povinného ležania. Vtedy zaberie, keď dieťa posadia vedľa kamaráta, ktorý ho upokojuje, alebo keď prídete ráno v čase, keď je trieda ešte pokojnejšia.
Krátka, konkrétna spätná väzba od učiteliek, napríklad informácia o tom, ako dlho trvalo, kým sa dieťa upokojilo, alebo čo mu pomohlo, je praktická a umožní vám doma budovať podobné stratégie. Ak dieťa musí ostať doma (napríklad pre chorobu alebo krízový deň), pomáha nastaviť režim čo najpodobnejší škôlke a obmedziť lákavé "bonusy", ktoré by z domáceho dňa urobili príjemnejšiu alternatívu.
Separačná úzkosť je bežná, no ak je dlhodobá, intenzívna a zasahuje do života, môže ísť o problém, ktorý si zaslúži odborné posúdenie. Je dôležité nebagatelizovať pocity a správanie dieťaťa, no zároveň to rýchlo nevzdávať. Poraďte sa, ak vidíte, že dieťa má ťažkosti presahujúce bežný rámec reakcie na odlúčenie. Počúvajte, čo vám dieťa hovorí, a všímajte si zmeny na jeho správaní. Nástup do škôlky je veľký prechod, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a čas.
Ako postupovať, keď dieťa odmieta škôlku:
- Porozprávajte sa s dieťaťom: Pokúste sa zistiť, čo mu spôsobuje nepohodlie. Môže ísť o strach z odlúčenia, obavy z učiteľov alebo iných detí, či potrebu viac času na adaptáciu.
- Postupné zoznamovanie: Začnite krátkymi návštevami škôlky, aby sa dieťa zoznámilo s prostredím, učiteľmi a aktivitami.
- Rutina: Zaveďte pravidelnú rannú rutinu, ktorá dieťa pripraví na odchod do škôlky (spoločné raňajkovanie, obľúbená hudba).
- Pozitívne vnímanie škôlky: Hovorte o škôlke s nadšením, zdôrazňujte aktivity, nové kamarátstva a hry, ktoré dieťa čakajú.
- Ubezpečenie o návrate: Povedzte dieťaťu, že sa uvidíte poobede alebo po spánku, a ubezpečte ho, že sa vrátite.
- Komunikácia s učiteľmi: Spolupracujte s učiteľmi, komunikujte o problémoch dieťaťa a spoločne hľadajte riešenia.
- Budovanie sebavedomia: Povzbudzujte a chváľte dieťa za každý malý úspech.
- Spýtajte sa dieťaťa: Zistite, čo by mu pomohlo cítiť sa v škôlke lepšie (napr. obľúbená hračka, predmet spájajúci ho s domovom).
- Trpezlivosť: Každé dieťa je jedinečné a adaptácia môže trvať dlhšie. Dajte dieťaťu čas, ktorý potrebuje.
Dejú sa úžasné veci!
Školská zrelosť a jej vplyv na nástup do školy
Psychologička Gabriela Herényiová zdôrazňuje, že deti, ktoré rodičia dajú priskoro do školy, nemusia cítiť pocit úspechu, ktorý je kľúčový pre napredovanie a motiváciu. Ak je dieťa neustále neúspešné, začne sa vzdávať. Každé dieťa si potrebuje zažiť pocit úspechu. Ak dieťa nedosiahne úspech v škole, jeho sebavedomie sa znižuje.
Pri váhaní, či dať dieťa do školy, je lepšie zvoliť odklad školskej dochádzky. Nástup do školy by nemal byť vnímaný ako výzva, ktorá môže dieťaťu ublížiť. Každé dieťa si úspech musí zažiť hneď v prvom ročníku. Odporúča sa počas škôlky pridať nejaký krúžok, ale netlačiť dieťa do školy.
Vo Fínsku je nástup do školy v 7 rokoch, čo je podľa psychologičky ideálne, pretože deti sú v tomto veku zrelšie, majú lepšiu koncentráciu a myslenie. Na Slovensku je vek 6 rokov daný historicky. Dnes máme prepracovaný systém na zisťovanie problémov, ktoré môžu nastať, a dokážeme im predchádzať.
Čo je potrebné pre školskú zrelosť?
- Emocionálna zrelosť: Schopnosť zvládať emócie.
- Psychická zrelosť: Schopnosť sústrediť sa na jednu činnosť, udržať pozornosť.
- Fyzická zrelosť: Primeraná výška a váha.
- Sociálna zrelosť: Schopnosť začleniť sa do kolektívu, nebyť naviazaný len na matku, vedieť sa porovnať s ostatnými, prehrávať, súťažiť a požičiavať veci.
V súčasnosti majú deti často problémy s jemnou motorikou, čo súvisí s používaním tabletov a mobilov namiesto hier s ceruzkou a papierom. Aj keď poznajú písmenká, nevedia ich nakresliť. Jemná motorika je dôležitá nielen na písanie, ale aj na rôzne praktické činnosti.
Rodičia by mali viesť deti k samostatnosti, napríklad ich nechať niečo kúpiť v obchode alebo prejsť samé kúsok cesty. Dieťa by malo mať pocit, že niečo dokázalo samo. Niekedy matky príliš ochraňujú svoje deti, čím ich môžu pripraviť o pocit samostatnosti.
Priskorý nástup do školy môže viesť k problémom v správaní, komunikácii, k šikane, pretože dieťa je iné a nezapadá do skupiny. Môžu sa pridať aj problémy s učením ako dyslexia či dysgrafia. Dieťa by malo byť pripravené po všetkých stránkach, aby zvládlo očakávané požiadavky.
Zvyčajne majú problémy chlapci narodení od mája do septembra, preto sa odporúča ich dať vyšetriť psychológom. Dievčatá bývajú vo vývine popredu. Nezrelé deti mávajú problémy so správaním, pretože si nezažívajú pocit úspechu, a snažia sa vyniknúť iným spôsobom.
Ak rodičia nechajú dieťa ďalší rok v škôlke, nemali by ho nechať doma len tak. Naopak, mali by sa zamerať na oblasti, v ktorých dieťa potrebuje pomôcť, či už je to motorika, pamäť alebo reč. Treba pracovať s dieťaťom na budovaní samostatnosti, aby bolo schopné byť bez mamy celý deň, zvládať záťaž a nasledovať inštrukcie.
Nástupom do školy sa mení aj celý systém rodiny. Rodičia musia začať fungovať so školou, pripravovať sa s dieťaťom na vyučovanie a venovať sa mu. Pribudne im omnoho viac povinností.
Ak dieťa nastúpi do školy zrelé, môže sa nudiť. Práca učiteliek v takýchto prípadoch býva náročná. Posunutie zápisov do školy na apríl je pozitívom, pretože vtedy je už viac detí pripravených. Pre deti v tomto veku je každý mesiac dôležitý a môže priniesť zmeny.
Adaptácia na nové prostredie závisí od povahy dieťaťa a kamarátskych vzťahov. Ak sa dieťa ťažšie adaptuje, rodičia by s ním mali častejšie chodiť do spoločnosti, na ihriská, aby sa učilo samostatnosti. Je dôležité okamžite reagovať na nepríjemné situácie, napríklad ak sa dieťa pociká, a nikdy mu to nepripomínať.
Najčastejším dôvodom na odklad školskej dochádzky je koncentrácia. Dieťa sa chce len hrať a odmieta plniť príkazy dospelého. Ak sa takéto deti dajú priskoro do školy, môžu sa objaviť psychosomatické problémy ako pocikávanie či strach.
Deťom, ktoré nezvládajú školu, je niekedy potrebné zmeniť prostredie, napríklad zvoliť inú škôlku. Dôležité je, aby dieťa malo pocit, že sa posúva a učí sa niečo nové.
Prvý rok po nástupe do školy je dôležitý pre adaptáciu. Rodičia by nemali deťom dávať veľa krúžkov, maximálne jeden najobľúbenejší. Hlavnou prioritou by mala byť adaptácia na školu.
Odlúčenie od matky a získanie náhradnej vzťahovej osoby, ktorej dieťa dôveruje, prispôsobenie sa novému režimu a pravidlám, a nadväzovanie vzťahov sú kľúčové pre emocionálne a sociálne dozrievanie dieťaťa. Dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci.
Je úplne normálne, že deti sú z odlúčenia smutné a radšej by boli doma s mamou. Vždy sme smutní, ak sa lúčime s niekým, koho milujeme. Pre deti je pocit bezpečia a istoty to najdôležitejšie, a ten majú od svojho narodenia pri rodičoch. Odlúčenie a separácia má však v živote dieaťa z viacerých dôvodov veľký význam.
Odlúčenie je dôležitý vývinový krok, ktorý deťom umožňuje emocionálne dozrieť. Je dôležité, ako tento krok urobíme, aby z neho dieťa nemalo traumu.
Rodičia musia byť sami presvedčení, že chcú dieťa dať do škôlky. Ak majú neistotu, dieťa to vycíti. Mali by si byť istí svojím rozhodnutím a uvedomiť si, že toto obdobie je vždy ťažké. Dôležitú rolu hrá aj výber škôlky a dôvera v jej personál.
V prípade pochybností o pripravenosti dieťaťa by mal posúdiť odborník, pretože rodičia nemajú potrebný odstup. Ak odborník povie, že dieťa je zrelé, mali by mu nástup do škôlky umožniť s pocitom istoty a podpory.
Ak sa mama pri odovzdávaní dieťaťa v škôlke rozplače, dieťa bude cítiť, že sa má báť. Ak je rodič dobre nastavený, dieťa je zrelé a učiteľka ho vtiahne do kolektívu, adaptácia je otázkou niekoľkých dní. Plač v šatni často ustane hneď po zatvorení dverí.
Rodičia by si mali uvedomiť, že v ich živote nastane veľký zlom, kedy sa ich dieťa začne odpútavať a dozrievať. Ich vzťah nadobudne nový rozmer.
Sú aj deti, ktoré adaptáciu zvládnu bez plaču, no neskôr sa smútok môže objaviť. Rodič môže vo veľkej miere ovplyvniť adaptáciu dieťaťa, ak mu dal dobré základy.
Niektoré deti sú pripravené na odlúčenie skôr, iné nie ani v 3 rokoch. V priemere sa však väčšina detí v tomto veku dokáže odlúčiť od matky.
U nezrelých detí vidno úzkosť. Tréning separácie je kľúčový. Odlučovanie treba začať postupne, s pomocou iných osôb. Deti by mali mať možnosť spoznávať svet okolo seba a zároveň sa spoliehať samé na seba.
Pri nástupe do škôlky nie je odporúčané robiť naraz veľa zmien. Nástup dieťaťa by mal byť naplánovaný tak, aby sa tomu prispôsobili aj ostatné veci, ako je odplienkovanie, odnaučenie od cumlíka či dojčenia.
Ideálny adaptačný proces zahŕňa predprípravnú fázu, kedy rodičia deťom o škôlke rozprávajú, hrajú sa na ňu, čítajú si príbehy. Následne sa prechádzajú k škôlke a ak je možnosť, idú sa do nej pozrieť. Ideálne je, ak rodičia môžu zostať v škôlke aspoň prvé dni 30 minút až 1,5 hodiny, aby dieťaťu sprostredkovali pocit istoty a bezpečia.
Čas v škôlke dieťaťu postupne predlžujeme. Dôležité je dodržať sľub a prísť pre dieťa včas. Stres zo zmeny môže byť dôvodom, prečo sú deti často choré, pretože organizmus je vyčerpaný a má slabšiu imunitu.
Po návrate zo škôlky môžu byť deti podráždenejšie a plačlivejšie, pretože potrebujú spracovať zážitky. Môžu tiež skúšať posúvať hranice doma, pretože potrebujú "vypustiť paru". Niekedy deti dostanú záchvat hnevu ešte v šatni, čo je znakom potreby uvoľniť sa.
V prípade, že dieťa prejavuje afektívne stavy a škôlka ho odmietne prijať, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc a zvážiť možnosti, ako poberať rodičovský príspevok na základe posúdenia zdravotného stavu dieťaťa.
Pre dieťa je dôležité, aby vedelo, že po ne po škôlke príde rodič. Keďže malé deti nemajú dobre vyvinuté vnímanie času, zmiznutie mamy ich môže vydesiť. "Pocit istoty a bezpečia je z psychologického hľadiska pre dieťa v predškolskom období výnimočne dôležitý," uviedla psychologička Katarína Trlicová.
Je dôležité deťom dopredu vysvetľovať, čo sa v škôlke bude diať, na čo sa majú pripraviť, aké aktivity ich čakajú a aké pravidlá správania platia. Vyzdvihovaním pozitívnych vecí sa dieťa začne do škôlky tešiť.
Dieťa je pripravené navštevovať materskú školu vtedy, keď sa vie odpútať od rodiny a nebráni sa novému prostrediu. V nerozhodných situáciách sa môžu rodičia obrátiť na detských psychológov.
Deti, ktoré navštevujú materskú školu, sa zväčša rýchlejšie začlenia do kolektívu na základnej škole. Majú skúsenosti so životom medzi rovesníkmi, s autoritami, s dodržiavaním pravidiel a s cielenou prácou.
Strach z neznámeho môže u dieťaťa viesť k odmietavému prístupu ešte pred nástupom do škôlky. Rodičia by nemali ignorovať obavy dieťaťa a nezľahčovať ich. Je dôležité dieťaťu primerane vysvetliť, čo sa bude diať, vyzdvihnúť pozitíva, oboznámiť ho s povinnosťami aj možnosťami.
Stres sa môže prejaviť fyzicky - bolesťami brucha, kŕčmi, zvracaním, nevoľnosťou či bolesťami hlavy. Vtedy je potrebné zistiť, kde strach pramení, a s dieťaťom o všetkom hovoriť. Počúvajte dieťa pozorne, podporujte ho a oceňte jeho úprimnosť.
Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho obavám a uistite ho, že mu veríte a že to zvládne. Zároveň mu dovoľte vziať si so sebou obľúbenú hračku. Deti by nemali vidieť rodičov plakať pri odchode do škôlky.
Ak hra nepomohla, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky a pýtajte sa dieťaťa, čo si o situácii myslí.
Po nástupe do škôlky sa pýtajte dieťaťa na konkrétne detaily z jeho dňa - s kým sa hralo, akú hračku objavilo, čo robili pred obedom, ako vyzerala pani učiteľka.
Rodičia musia byť trpezliví, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Adaptačné procesy môžu narušiť aj choroby. Pracujte s deťmi počas celého školského roka, čítajte si, hrajte sa, trávte čas spolu a veľa sa pýtajte.
Ak nemôžete dieťa vyzdvihnúť, pošlite poň niekoho známeho. Dieťa by malo byť vyzdvihnuté do 15:30 až 16:00.
Ak adaptačný proces nevyjde podľa predstáv, nebojte sa byť trpezliví, vyzdvihovať dieťa skôr alebo zvážiť zmenu škôlky či opatrovateľku. V prípade potreby vyhľadajte psychologickú pomoc.
V prvom rade je dôležité, aby naše deti vedeli, že po ne po škôlke prídu. Pre ne to môže znamenať, že mama zmizla a už sa nikdy nevráti.