Útle detstvo, prvých päť rokov života, ktoré si mnohí z nás pamätajú len hmlisto alebo vôbec, je nesmierne dôležité pre náš neskorší vývoj. Psychoanalytici dokonca považujú toto obdobie za kľúčové pre vznik nášho charakteru. V stresových, vyčerpávajúcich alebo únavných situáciách sa z nás automaticky vynárajú hlboko zakorenené vzorce z detstva. Dokonca aj udalosti, na ktoré si nemôžeme pamätať, ako napríklad či sme boli či neboli plánovaným dieťaťom, ako matka prežívala tehotenstvo, pôrod či šestonedelie, môžu ovplyvniť naše vzťahy, vnímanie sveta a životnú spokojnosť v dospelosti. Tieto vplyvy však nie sú definitívne.
Psychológ Erik Erikson sa vo svojej práci nezameriaval len na detstvo. Tvrdil, že náš vývoj prebieha od narodenia až do staroby a v každom životnom období čelíme úlohe, ktorú musíme zvládnuť. Úspešné zvládnutie prináša zisk, aj keď to často nie je ľahké.
Eriksonova teória psychosociálneho vývoja
Erik Erikson rozdelil celý život do ôsmich "vekov", ktoré opisujú kľúčové vývinové úlohy a konflikty. Každé štádium je charakterizované dilemou medzi dvoma protichodnými tendenciami. Úspešné prekonanie tejto dilemy vedie k získaniu pozitívnej cnosti, ktorá formuje našu osobnosť a prispieva k nášmu celkovému psychickému zdraviu. Neúspech v jednom štádiu môže sťažiť zvládnutie nasledujúcich.
1. Dôvera vs. Nedôvera (0 - 1,5 roka)
Prvé štádium, ktoré sa odohráva počas prvého roka života, je zamerané na konflikt medzi dôverou a nedôverou voči svetu a ľuďom. Dieťa testuje, či je svet bezpečným miestom a či sa môže spoľahnúť na starostlivosť svojich blízkych, najmä matky. Ak dieťa zažíva lásku, bezpečie a uspokojenie svojich potrieb, rozvíja sa u neho základná dôvera. Nedostatočná starostlivosť, frustrácia a nestabilita môžu viesť k nedôvere, strachu zo sveta a problémom s nadväzovaním vzťahov v budúcnosti.
Úspešné zvládnutie tohto štádia vedie k získaniu cnosti nádej. Nádej znamená vieru v to, že životné úlohy a ťažkosti sa dajú zvládnuť, a že v prípade potreby je tu niekto, kto pomôže a ochráni.
2. Autonómia vs. Hanba a Pochybnosti (1,5 - 3 roky)
V druhom štádiu, často označovanom ako "obdobie vzdoru", sa dieťa snaží o autonómiu a samostatnosť. Rozvíja sa jeho vedomie vlastnej osobnosti a túžba po rozhodovaní. Je dôležité, aby rodičia stanovili primerané hranice, ale zároveň umožnili dieťaťu skúmať svoje možnosti. Ak je jeho samostatnosť neustále kritizovaná, potláčaná alebo ak sa rodičia hnevajú na jeho chyby, dieťa si môže vyvinúť pocity hanby a pochybností o sebe samom. To sa môže prejaviť v strachu z nových vecí, neistote a pocite neschopnosti.
Cnosťou, ktorá sa získava úspešným zvládnutím tohto štádia, je vôľa. Dieťa s vyvinutou vôľou sa nevzdáva, usiluje sa a je odhodlané.
3. Iniciatíva vs. Vina (3 - 5 rokov)
V treťom štádiu dochádza k rozvoju iniciatívy. Dieťa chce byť aktívne, skúmať svet, brať zodpovednosť za svoje činy a realizovať svoje plány. Hra je dôležitým nástrojom na rozvoj sociálnych zručností a testovanie hraníc. Ak je jeho iniciatíva neustále potláčaná, kritizovaná alebo ak sa stretáva s nepochopením a hnevom za svoje chyby, môže sa u neho rozvinúť pocit viny. Dieťa sa môže začať báť zlyhania, odmietať nové aktivity a prejavovať apatiu alebo nepriateľstvo.
Úspešné zvládnutie tohto štádia vedie k získaniu cnosti cieľavedomosť. Dieťa s cieľavedomosťou verí vo svoje schopnosti, nebojí sa neúspechu a vie riešiť problémy.
4. Usilovnosť vs. Menejcennosť (5 - 12 rokov)
V období školskej dochádzky sa rozvíja usilovnosť. Dieťa sa učí, že vlastnou snahou môže dosahovať ciele. Dôležitú úlohu zohrávajú kamaráti, spolužiaci a učitelia, ktorých názory naňho majú veľký vplyv. Citlivo vníma, ako zapadá do kolektívu a či je porovnávané s ostatnými. Ak dieťa zažíva neúspechy, kritiku alebo sa cíti menejcenné v porovnaní s rovesníkmi, môže sa u neho rozvinúť pocit menejcennosti. Ten sa môže prejaviť v tendencii porovnávať sa s ostatnými, znevažovať samého seba a pochybovať o svojich schopnostiach.
Cnosťou tohto obdobia je kompetencia. Získava sa presvedčenie, že niečo vieme, sme v niečom dobrí a naše snaženie má zmysel.
5. Identita vs. Zmätenie rolí (12 - 19 rokov)
Toto obdobie adolescencie je charakteristické hľadaním vlastnej identity. Mladý človek si kladie otázky: "Kto som? Kam patrím? Čo chcem od života?". Často sa vymedzuje voči autoritám a hľadá svoju cestu. Kľúčovú úlohu zohrávajú vrstovníci a potreba patriť do skupiny. Ak sa mu nepodarí nájsť si svoju vlastnú cestu a prijať samého seba, môže dôjsť k zmäteniu rolí. To sa môže prejaviť v členstve v radikálnych skupinách, nekompromisných názoroch alebo v závislosti od názorov iných.
Úspešné zvládnutie tohto štádia vedie k získaniu cnosti vernosť alebo poctivosť. Znamená to byť verný sám sebe, poznať svoju hodnotu a rešpektovať hranice.
6. Intimita vs. Izolácia (20 - 25 rokov)
Šieste štádium, ktoré nasleduje po vytvorení identity, sa zameriava na konflikt medzi intimitou a izoláciou. Bez pevnej identity je ťažké budovať hlboké a dôverné vzťahy. Ak človek pochybuje o sebe alebo sa odmieta, je preňho náročné, aby ho prijali iní. Niektorí ľudia vyhľadávajú jednorazové známosti alebo žijú v závislých vzťahoch, pretože sa boja byť sami. Pre väčšinu je dôležité mať niekoho blízkeho, s kým môžu zdieľať život.
Cnosťou tohto obdobia je láska, ktorá predstavuje schopnosť nadväzovať hlboké, oddané a vzájomné vzťahy.
7. Generativita vs. Stagnácia (25 - 65 rokov)
V strednom veku čelíme konfliktu medzi generativitou a stagnáciou. Generativita znamená cítiť sa hodnotným, byť prínosom pre ostatných, vidieť zmysel vo svojej práci a starať sa o nasledujúcu generáciu. Je dôležité uvedomiť si, či nám náš spôsob života prináša radosť a zmysel. Stagnácia sa prejavuje individualizmom, nezáujmom o iných a pocitom, že život nemá zmysel. Je to obdobie, kedy ľudia často prehodnocujú svoje životné smerovanie, zakladajú rodiny, rozvíjajú kariéru a prispievajú spoločnosti.
Cnosťou tohto obdobia je starostlivosť. Znamená to záujem o druhých, o ich rozvoj a blaho, čo prináša pocit naplnenia a spokojnosti.
8. Integrita vs. Zúfalstvo (nad 65 rokov)
Posledné životné obdobie prináša konflikt medzi integritou a zúfalstvom. Úspešným vyriešením tohto konfliktu získavame cnosť múdrosť. V tomto štádiu si človek reflektuje svoj život. Pýta sa, či žil tak, ako chcel, či bol jeho život naplnený a zmysluplný. Ak áno, odchádza s pokojom a zmierením. Ak svoj život ľutuje, ak ho vníma ako "bitevné pole" plné premárnených príležitostí a výčitiek, prevláda zúfalstvo. Múdrosť znamená životnú zrelosť, pokoj v duši, nadhľad a vďačnosť.
Cnosťou tohto obdobia je múdrosť, ktorá predstavuje životnú zrelosť, vnútorný pokoj, nadhľad a schopnosť prijať pominuteľnosť.
Prezentácia Erika Eriksona
Podľa Eriksonovej teórie, úspešné zvládnutie vývinových úloh v každom štádiu je základom pre zdravý psychologický vývoj a formovanie pevnej identity. Jednotlivé fázy na seba naväzujú a úspešný prechod nimi umožňuje lepšie čeliť výzvam nasledujúcich období.